znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 106/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. I., B., ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 15 E 267/01, za účasti Okresného súdu Bratislava IV, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. I.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2003 doručená sťažnosť Ing. P. I., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal zbytočné prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 15 E 267/01.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 26. februára 2001 podal okresnému súdu návrh na výkon rozhodnutia, avšak vo veci sa doposiaľ vôbec nekonalo, a to aj napriek tomu, že sa sťažoval   na   prieťahy   v konaní   a predsedníčka   okresného   súdu   uznala   jeho   sťažnosť za dôvodnú. Zastáva názor, že „súd pri pružnom konaní mohol predloženú vec vyriešiť do 30. 04. 2001 (teda za 2 mesiace)“.

Z týchto dôvodov žiadal, „aby Ústavný súd vyslovil Okresnému súdu Bratislava IV povinnosť náhrady mi škodu 1.000,- Sk mesačne od 1. 05. 2001 až do ukončenia prípadu súdom z titulu vyššieho platenia nájomného v podnájme“.

Domáhal sa, aby ústavný súd posúdil vec aj z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti na   strane   jeho   bývalej   manželky   za „vedomé   marenie   úradného   výkonu   rozhodnutia okresného súdu, neoprávnené bránenie vstupu a užívanie bytu“ a iné.

Záverom   žiadal   ústavný   súd,   aby   pre   neho   určil „právne   východiská“ v jeho záležitosti.

Sťažnosť   sťažovateľa   v predloženej   podobe   neobsahovala   náležitosti   ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nej pripojené splnomocnenie pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   zastupovanie   sťažovateľa   pred   ústavným súdom. Z toho dôvodu ho ústavný súd listom zo 14. apríla 2003 vyzval, aby ju doplnil o chýbajúce náležitosti v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Na   základe   výzvy   bolo   ústavnému   súdu   14.   mája   2003   doručené   podanie sťažovateľa,   v ktorom   k požiadavke,   aby   splnomocnil   na   svoje   zastupovanie v ústavnoprávnom   konaní   niektorého   advokáta   alebo   komerčného   právnika,   uviedol, „že som okrem vysokoškolského ekonomického vzdelania v rámci Univerzity tretieho veku na   Právnickej   fakulte   Univerzity   Komenského   v Bratislave   absolvoval   8   semestrálny študijný odbor – Právo – o čom predkladám vo fotokópii diplom. Žiadam preto Ústavný súd Slovenskej   republiky,   uznať   moje   právnické   vzdelanie   na   obhajobu   tejto   sťažnosti za postačujúce“.

Poukázal ďalej na to, že je starobným dôchodcom a vzhľadom na to by zaplatenie odmeny advokátovi spolu s úhradou cestovného na pojednávanie na ústavnom súde mohlo ohroziť mesačné výdavky na základné existenčné životné potreby. Trvanie na právnom zastúpení   v konaní   pred   ústavným   súdom,   pokiaľ   ide   o dôchodcov,   považuje   preto za diskriminačné.

Sťažovateľ napriek podrobnému poučeniu obsiahnutému vo výzve ústavného súdu okrem   toho,   že   nepredložil   kvalifikované   splnomocnenie   na   jeho   zastupovanie v ústavnoprávnom konaní, neodstránil ani ďalšie nedostatky jeho sťažnosti, najmä neoznačil základné právo alebo slobodu, ktoré sa podľa jeho tvrdenia porušili [§ 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Sťažnosť sťažovateľa nemá zákonom predpísané náležitosti a sťažovateľ ani napriek výzve ústavného súdu nedostatky svojej sťažnosti neodstránil. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom prerokovaní v senáte odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí.   Na   možnosť   odmietnutia sťažnosti bol sťažovateľ vo výzve upozornený.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2003