znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 105/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   F.,   spol.   s   r.   o.,   B.,   zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   č.   ČVS:   ORP-1360/OEK-B2-2009-TS   a   jeho uznesením z 5. augusta 2009, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II a jej uznesením z 18. augusta 2009 č. k. 1 Pn 850/09-10, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave a jej rozhodnutím z 23. decembra 2009 č. k. 1 Kn 488/09-8, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti F., spol. s r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára 2010   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   F.,   spol.   s   r.   o.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej   a kriminálnej polície, odboru justičnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality Bratislava II (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. ČVS: ORP-1360/OEK-B2-2009-TS a jeho uznesením z 5. augusta 2009, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“) a jej uznesením z 18. augusta 2009 č. k. 1 Pn 850/09-10, ako aj postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) a jej rozhodnutím z 23. decembra 2009 č. k. 1 Kn 488/09-8.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka 19. júna 2009 oznámila Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona, ktorého sa mal svojím konaním dopustiť Ing. P. B., konateľ spoločnosti I., s. r. o. (ďalej len „trestné oznámenie“). Okresné riaditeľstvo namietaným uznesením trestné oznámenie odmietlo „s odôvodnením, že vykonaným šetrením bolo zistené, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty uvádzaných trestných činov a jedná sa výhradne o obchodno-právny   vzťah“. Sťažovateľka   namieta,   že „orgány   činné   v   trestnom   konaní vykonali   šetrenie   oznámenia   výlučne   výsluchom   Ing. B.,   voči   ktorému   oznámenie smerovalo“.

Proti namietanému uzneseniu okresného riaditeľstva podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú   okresná   prokuratúra   namietaným   uznesením „zamietla,   pretože   nie   je   dôvodná“. Sťažovateľka   najmä   namieta,   že „Okresný   prokurátor   však   v   tomto   prípade   rozhodol vo veci   bez   akéhokoľvek   dokazovania,   či   šetrenia   vo   veci...   Prokuratúra   sa   taktiež   ako vyšetrovateľ   PZ   zaoberala   súkromnoprávnou   otázkou   veci,   ktorou   sa   nemala   zaoberať, nakoľko v tejto veci už bolo rozhodnuté príslušným súdom (ide o k sťažnosti priložený platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 33 Rob 1678/2008 z 15. decembra 2008, ktorým bolo odporcovi I., s. r. o., uložené zaplatiť sťažovateľke sumu 142 800 Sk s príslušenstvom, pozn.) a OČTK sú týmto rozhodnutím viazané.“.

Sťažovateľka podala 26. októbra 2009 generálnej prokuratúre „žiadosť o zrušenie právoplatného   rozhodnutia   prokurátora   sp.   zn.   1   Pn   850/09-10   zo   dňa   18.   8.   2009 vydaného v prípravnom konaní, v ktorej sťažovateľ navrhol, aby generálny prokurátor v zmysle § 366 Trestného poriadku rozhodol o tom, že napadnutým uznesením... bol porušený zákon a aby rozhodol o jeho zrušení a súčasne aby v zmysle § 367 Trestného poriadku prikázal   prokurátorovi   aby   vo   veci   znovu   konal   a   rozhodol.“. Generálna   prokuratúra odstúpila žiadosť sťažovateľky na vybavenie krajskej prokuratúre. Prokurátorka krajskej prokuratúry napadnutým rozhodnutím (prípisom) odložila podnet sťažovateľky bez prijatia opatrení,   pričom „konštatovala,   že   podnet...   nie   je   dôvodný   a   vyšetrovateľ   postupoval správne, keď trestné oznámenie odmietol... V závere bolo konštatované, že podvodný úmysel nebol v danom prípade preukázaný.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie   konanie   o   nej   rozhodol   nálezom,   v   ktorom   vysloví,   že   namietaným   postupom okresného   riaditeľstva,   okresnej   prokuratúry   a   krajskej   prokuratúry   bolo   porušené   jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zruší namietané rozhodnutia okresného riaditeľstva, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry a prikáže okresnému riaditeľstvu vo veci konať podľa Trestného poriadku. Sťažovateľka tiež žiada, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1360/OEK-B2-2009-TS a jeho uznesením z 5. augusta   2009,   postupom   okresnej   prokuratúry   a jej   uznesením   z 18.   augusta   2009 č. k. 1 Pn 850/09-10,   ako   aj   postupom   krajskej   prokuratúry   a jej   rozhodnutím z 23. decembra 2009 č. k. 1 Kn 488/09-8.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva   v   konaní vedenom pod číslom ČVS: ORP-1360/OEK-B2-2009-TS a jeho uznesením z 5. augusta 2009   a   postupom   okresnej   prokuratúry   a jej   uznesením   z   18.   augusta 2009 č. k. 1 Pn 850/09-10

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   spisovej   dokumentácie   okresnej   prokuratúry   ústavný   súd   zistil,   že   namietané uznesenie okresnej prokuratúry v spojení s namietaným uznesením okresného riaditeľstva nadobudlo právoplatnosť 18. augusta 2009, čím boli právoplatne skončené aj namietané konania   (postupy)   okresného   riaditeľstva   a   okresnej   prokuratúry.   Sťažovateľka   doručila svoju sťažnosť ústavnému súdu 22. februára 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol v tejto časti   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   (v   spojení s § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajskej prokuratúry a jej rozhodnutím z 23. decembra 2009 č. k. 1 Kn 488/09-8

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   krajskej   prokuratúry   a   jej   rozhodnutím z 23. decembra 2009 č. k. 1 Kn 488/09-8 ústavný súd považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity.

Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z   už   uvedeného   vyplýva,   že   krajská   prokuratúra,   ktorej   generálna   prokuratúra odstúpila   podanie   sťažovateľky   z   26.   októbra   2009   (týmto   podaním   sa   sťažovateľka domáhala,   aby   generálny   prokurátor   vyslovil,   že   namietaným   uznesením   okresnej prokuratúry bol porušený zákon, zrušil ho a prikázal okresnej prokuratúre, aby vo veci znovu   konala   a   rozhodla,   pozn.),   klasifikovala   toto   podanie   sťažovateľky   ako   podnet (sťažovateľka   túto   skutočnosť   v   sťažnosti   nenamieta,   pozn.)   a   rozhodnutím   (prípisom) č. k. 1 Kn 488/09-8 z 23. decembra 2009 ho odložila.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

V nadväznosti na citované ustanovenia zákona o prokuratúre ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona   o   prokuratúre   za   právne   prostriedky,   ktoré   zákon   sťažovateľom   na   ochranu ich základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje,   a   to   aj   vo   vzťahu   k   tým   právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (pozri napr. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05, IV. ÚS 28/2010 atď.).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v predmetnej veci podala na ochranu práv, vyslovenia   porušenia   ktorých   sa   touto   sťažnosťou   domáha,   podnet   podľa   zákona o prokuratúre, ale nevyužila možnosť podať opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok nápravy a ktorý je preto potrebné vyčerpať v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   v   tejto   časti   sťažnosť   sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) z dôvodu neprípustnosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010