znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 105/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., vo veci namietaného porušenia jej práv postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 93/98 a sp. zn. 28 Cb 29/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2008 doručená sťažnosť A. K., K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie svojich   práv postupom   Okresného súdu   Košice   I (ďalej   len „okresný   súd“)   v súvislosti s konaním v jednej a tej istej veci, ktorú okresný súd viedol pod dvomi spisovými značkami, a to pod sp. zn. 30 Cb 93/98 a sp. zn. 28 Cb 29/03.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od predsedu okresného   súdu   informáciu   o stave   namietaných   konaní   a   predloženie   spisu.   Predseda okresného súdu oznámil, že okresný súd „... zistil, že jedna vec bola vedená pod dvoma spisovými značkami a to sp. zn. 30 Cb/93/1998 a pod sp. zn. 28 Cb/29/2003. Konanie pod sp.   zn.   30   Cb/93/1998   bolo   konanie,   ktoré   bolo   vedené   do   právoplatnosti   rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 6. 2000, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu   Košice   I zo   dňa   5.   3.   1999   do   mimoriadneho   dovolania   prokurátora   Slovenskej republiky.

Od právoplatnosti dovolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 3. 2002 bola   vec   vedená   pod   sp.   zn.   28   Cb/29/2003   a uznesením   zo   dňa   7.   10.   2003,   ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2003 bolo konanie právoplatne skončené.“.

Zo spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti: Konanie   začalo   návrhom   žalobkyne   (S.,   a. s.)   z 29. septembra 1997   na   vydanie platobného rozkazu. Po podaní odporu 6. novembra 1997 proti platobnému rozkazu sp. zn. Rob 2527/97 z 13. októbra 1997 bola vec vedená na okresnom súde pod sp. zn. 30 Cb 93/98. Okresný súd rozsudkom č. k. 30 Cb 93/98-14 z 5. marca 1999 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu 1 540 Sk so 17,5 % úrokom. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1 Cob 222/99-28 z 23. júna 2000 rozsudok okresného súdu potvrdil, a tento sa stal právoplatným 1. augusta 2000. Na základe mimoriadneho dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1 M Obdo 3/01 z 27. marca 2002   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie konanie; toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. júna 2002.

Z Krajského súdu v Bratislave, Justičnej pokladnice 5. marca 2007 bola sťažovateľke doručená   výzva   na   dobrovoľné   plnenie   týkajúce   sa   zaplatenia   súdneho   poplatku   za odvolanie   proti   napadnutému   rozsudku   č.   k.   30   Cb   93/98-14   z 5.   marca   1999.   Preto 16. marca   2007   požiadala   okresný   súd   o potvrdenie,   že   v súvislosti   s odvolaním   proti označenému   rozsudku   zaplatila   súdny   poplatok.   Okresný   súd   jej   však   do   dňa   podania sťažnosti ústavnému súdu neodpovedal.

V nadväznosti na túto žiadosť predseda okresného súdu spísal 19. apríla 2007 úradný záznam, v ktorom uviedol, že spis sp. zn. 30 Cb 93/98 bol omylom v roku 2002 uložený do archívu a vzhľadom na toto zistenie pridelil vec novému zákonnému sudcovi (pôvodná zákonná sudkyňa bola preložená na krajský súd). Zákonný sudca 11. mája 2007 vyzval účastníkov   konania,   aby   oznámili,   či   trvajú   na   podanej   žalobe   z 24.   septembra   1997 (doručenej okresnému súdu 29. septembra 1997).

Dňa 11. septembra 2007 obchodná spoločnosť E., s. r. o., oznámila okresnému súdu, že na ňu bola postúpená pohľadávka pôvodnej žalobkyne aj voči sťažovateľke; vyslovila súhlas so vstupom do konania a trvala na návrhu (žalobe). Okresný súd v nadväznosti na to uznesením č. k. 30 Cb 93/98-72 z 8. októbra 2007 rozhodol o pripustení vstupu do konania obchodnej spoločnosti E., s. r. o., namiesto S., a. s.

Sťažovateľka   proti   tomuto   uzneseniu   20.   novembra   2007   podala   odvolanie argumentujúc, že okresný súd uznesením č. k. 28 Cb 29/03-17 zo 7. októbra 2003 rozhodol tak, že konanie v tejto veci zastavil, pretože obchodná spoločnosť E., s. r. o., zobrala návrh v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Sťažovateľka s tým súhlasila, a aj preto nežiadala priznať jej vzniknutú škodu a aj trovy konania. Sťažovateľka namietala, že po štyroch   rokoch   tá   istá   spoločnosť   vstúpila   do   konania   sp.   zn.   30   Cb   93/98,   a preto 5. decembra   2007   okresnému   súdu   oznámila,   že   s rozhodnutím   okresného   súdu   bez nariadenia   pojednávania   nesúhlasí,   namietla   zaujatosť   všetkých   sudcov   okresného   súdu a priložila   k týmto   prípisom   uznesenie   o zastavení   konania   č.   k.   28 Cb 29/03-17 zo 7. októbra 2003 s vyznačením jeho právoplatnosti 30. októbra 2003.

Vo   vyjadrení   k odvolaniu   sťažovateľky   zo   6.   decembra   2007   sama   obchodná spoločnosť E., s. r. o., uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 30 Cb 93/98 a sp. zn. 28 Cb 29/03 ide o tú istú vec, ku ktorej došlo v dôsledku chyby pri manipulácií so spismi na okresnom   súde.   Súčasne   navrhla   odvolanie   sťažovateľky   zamietnuť,   pretože   bola   toho názoru, že súd musí o návrhu účastníkov konania v súvislosti s postúpenou pohľadávkou rozhodnúť.

Sťažovateľka bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku 2 000 Sk za rozhodnutie o námietke   zaujatosti   z 5.   decembra   2007.   V nadväznosti   na   to   sťažovateľka   žiadosťou z 3. marca 2008 požiadala vzhľadom na svoju osobnú a sociálnu situáciu o oslobodenie od súdnych   poplatkov;   12.   mája   2008   predložila   okresnému   súdu   potvrdenie   o svojich osobných,   majetkových   a zárobkových   pomeroch.   Okresný   súd   uznesením   č.   k. 30 Cb 93/98-112 z 23. júna 2008 sťažovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov (toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3. júla 2008).

Obchodná spoločnosť E., s. r. o., podaním z 30. júna 2008 (doručeným 1. júla 2008) predložila krajskému súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

Krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 26/2008-117 z 3. júla 2008 rozhodol o odvolaní sťažovateľky   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   30   Cb   93/98-72   z 8.   októbra   2007, ktorým pripustil vstup obchodnej spoločnosti E., s. r. o., do konania tak, že toto uznesenie zrušil. Odôvodnil to tým, že na okresnom súde bola jedna vec vedená pod dvoma spisovými značkami, a to pod sp. zn. 30 Cb 93/98 a sp. zn. 28 Cb 29/03.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia č. k. 3 Cob/26/2008-117 z 3. júla 2008 uviedol:„Po právoplatnom rozhodnutí o zastavení konania už nie je možné vo veci samej ďalej   konať.   Okrem   toho   o návrhu,   o ktorom   súd   prvého   stupňa   rozhodoval,   bolo   už právoplatne rozhodnuté uznesením z 8. 7 2003.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. d) O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o pripustení zmeny v osobe žalobcu zrušil. Vzhľadom na uvedené je už bezpredmetné rozhodovať o vylúčení sudcov Okresného súdu Košice I.“

Aj   po   tomto   rozhodnutí   okresný   súd   žiadal   2.   októbra   2008   od   sťažovateľky potvrdenie,   že   zaplatila   súdny   poplatok   500   Sk   za   odvolanie   proti   rozsudku   č.   k. 30 Cb 93/98-14   z 5.   marca   1998,   ktorý   mala   zaplatiť   na   základe   uznesenia   č.   k. 30 Cb 93/98-17,   ktoré   prevzala   3.   júna   1998.   Sťažovateľka   v písomnej   korešpondencii s okresným   súdom   uviedla,   že   v roku   2003   bolo   konanie   vedené   proti   nej   právoplatne skončené v jej prospech, a tak v roku 2005 veci skartovala, takže nemá žiadny doklad.Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   sťažovateľke   z 19.   januára   2009   v súlade s uznesením   krajského   súdu   č.   k.   3   Cob   26/2008-117   z 3.   júla   2008   k oslobodeniu   od súdnych   poplatkov   uviedol,   že   konanie   bolo   právoplatne   skončené   30.   októbra   2003 a vo veci už nemožno konať. Čo sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov (v súvislosti s požadovaným zaplatením súdneho poplatku 500 Sk za odvolanie podané v roku 1998) konštatoval, že „Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú)“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti   na ďalšie konanie pred ústavným súdom   podľa   čl.   127 ústavy   je jej   podanie v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka tvrdí, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základných práv, za ktoré považuje prieťahy v konaní, nezákonné uznesenia a vedenie dvoch konaní v jednej veci.

Ústavný súd zistil, že vec sťažovateľky bola vedená na okresnom súde pod dvomi spisovými značkami, nie však súbežne, ale v časovej následnosti, ktorej časovou hranicou bolo právoplatné rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 1 M Obdo 3/01 z 27. marca 2002 (právoplatné 6. júna 2002), keď do právoplatnosti tohto rozhodnutia bola vec vedená pod sp. zn. 30 Cb 93/98 a po tomto dátume pod sp. zn. 28 Cb 29/03.

Konanie vedené pod sp. zn. 28 Cb 29/03 bolo teda právoplatne skončené uznesením okresného súdu č. k. 28 Cb 29/03-17 zo 7. októbra 2003 (právoplatné 30. októbra 2003). V konaní pod sp. zn. 30 Cb 93/98 v tej istej veci sa pokračovalo (v dôsledku manipulačnej chyby so spismi). Krajský súd v uznesení sp. zn. 3 Cob/26/2008 z 3. júla 2008 potvrdil právoplatné skončenie konania vedeného pod sp. zn. 28 Cb/29/2003 30. októbra 2003 s tým, že po právoplatnom skončení konania už nemožno vo veci samej konať.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu svoju sťažnosť 11. septembra 2008. Znamená to, že ju doručila po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (keď aj   krajský   súd   konštatoval   právoplatné   skončenie   konania   30.   októbra   2003),   t.   j. oneskorene, a preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Jedinou otvorenou otázkou, ktorá ostala v súvislosti s konaním vedeným pod sp. zn. 30 Cb 93/98, je otázka zaplatenia súdneho poplatku (500 Sk) a jeho vymáhania Krajským súdom v Bratislave, Justičnou pokladnicou, ktorý mala sťažovateľka zaplatiť na základe uznesenia   č.   k.   30   Cb   93/98-17,   ktoré   prevzala   3.   júna   1998.   Sťažovateľka   sama nespochybňuje   nezaplatenie   súdneho   poplatku,   naopak,   žiadosťou   z 28.   októbra   2008 požiadala   spätne   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Táto   otázka   však   nepatrí do právomoci ústavného súdu a ústavný súd ju nemôže riešiť v konaní o sťažnosti. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci. Navyše zo spisu ústavný súd zistil, že všeobecné súdy t. č. túto otázku aj riešia.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať o ustanovení   advokáta   a o ďalších   otázkach,   ktoré   sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti požadovala riešiť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009