znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 105/04-38

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23. septembra 2004 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Lubyho   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Juraja   Horvátha prerokoval prijatú sťažnosť AEROCLUB, s. r. o, B., zastúpenej advokátkou Mgr. M. D., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96 /03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   AEROCLUB,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   III   v konaní   o návrhu   na   vydanie   predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. AEROCLUB, s. r. o., n e p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť AEROCLUB, s. r. o., trovy konania   vo   výške   9 342 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne Mgr. M. D., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2004 doručená   sťažnosť   AEROCLUB,   s.   r.   o.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III (ďalej len „okresný súd“) v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   IV. ÚS 105/04-16   zo   7. apríla 2004   prijal   sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 28. júna 2004 okrem iného uviedol, že:

„- dňa   9.   6.   2003   bola   postúpená   tunajšiemu   súdu   žaloba   o vypratanie   nehnuteľnosti s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a s návrhom   na   vyslovenie   predbežnej vykonateľnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia žalobcu AEROCLUB, s. r. o. B. zastúpeného advokátkou: Mgr. M. D. proti žalovanému: F. P..

- dňa   13. 6. 2003   sudkyňa   učinila   úpravu,   ktorou   žalobu   predkladá   na   vyjadrenie žalovanému, žaloba doručená spoločne s výzvou na vyjadrenie dňa 27. 6. 2003,

- dňa 2. 7. 2003 je súdu doručené vyjadrenie žalovaného v rámci ktorého žiada žalobu ako bezpredmetnú   zamietnuť   s   tým,   že   priestory,   ktoré   žiada   vypratať   žalobca   neužíva. Priestory, v ktorých sa nachádza reštaurácia je vlastníkom od 6. 4. 2003.

- dňa 16. 2. 2004 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň: 6. 4. 2004,

- dňa   6. 4. 2004   pojednávanie   odročené   na   neurčito   a   to   z   dôvodu   vznesenia   námietky zaujatosti sudcov tunajšieho súdu žalobcom,

- dňa 14. 5. 2004 súdom vyrubený súdny poplatok 500,- Sk z dôvodu vhodnosti, súčasne vec predložená Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o námietke. Spis dňa 20. 5. 2004 doručený Krajskému súdu v Bratislave,

- dňa 3. 6. 2004 spis vrátený tunajšiemu súdu na doplnenie procesných úkonov potrebných pre rozhodnutie o vylúčení sudcov tunajšieho súdu.

Predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti v rámci ktorého treba prejudiciálne riešiť   otázku   aktívnej   legitimácie   žalobcu,   ale   i žalovaného,   platnosť   kúpnopredajných zmlúv na ktoré sa odvolávajú ako žalobca tak i žalovaný. Vzhľadom na uvedené s ohľadom na naznačené formy hájenia svojich záujmov účastníkmi konania možno označiť spor ako ťažší. (...)

Pre   samotné   konanie   vo   veci   nemožno   konštatovať   prieťah   nakoľko   úkony   súdu sú činené v lehotách zodpovedajúcich množstvu vecí vybavovaných sudkyňou. Je faktom, že sudkyňa zákonom predpokladanej lehote o predbežnom opatrení nerozhodla, mám však za   to,   že   v zmysle   predložených   materiálov,   dôkazov   a tvrdení   účastníkov   konania o predbežnom opatrení rozhodnúť nemohla, ibaže by rozhodla procedurálne (nedostatočné preukázanie tvrdení odôvodňujúcich vydaniu predbežného opatrenia).“

Obdobné   procesné   úkony,   ktoré   označil   predseda   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu spisu okresného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 96/03 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej: „Rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy“   (I. ÚS 46/00,   IV. ÚS 7/02).   Preto,   ak   by   súd   odmietol   rozhodnúť   o návrhu na predbežné   opatrenie   alebo   ak   by   o ňom   rozhodol   v čase,   ktorý   nemožno   považovať za vybavenie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy), došlo by k zmareniu nielen účelu a zmyslu tohto procesného prostriedku, ale mohlo by sa to kvalifikovať aj ako odmietnutie spravodlivosti.

Ústavný súd zisťoval, či   sa   okresný   súd   pri   rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dopustil zbytočných prieťahov v konaní, a posudzoval vec podľa konkrétnych okolností prípadu z aspektu tých kritérií, na ktorých sa ustálila jeho doterajšia judikatúra   (II. ÚS 813/00,   II. ÚS 20/02,   III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02).   Sú   nimi   právna a faktická   zložitosť   veci,   správanie   účastníka   konania   a postup   samotného   súdu.   Toto hodnotenie   však   nemôže   byť   mechanické,   ale   musí   sa   prihliadnuť   aj   na   to,   čo   je   pre účastníkov konania „v stávke“ (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Süßman v. Nemecko z 2. októbra 1994).

1. K prvému z uvedených kritérií ústavný súd uvádza, že samotný Občiansky súdny poriadok   (ďalej   aj   „OSP“)   potvrdzuje   právnu   a skutkovú   jednoduchosť   rozhodovania o predbežnom opatrení tým, že k základným predpokladom na jeho nariadenie zaraďuje iba osvedčenie nároku, ktorý má byť chránený dočasnou úpravou pomerov účastníkov konania alebo   má   byť   chránený   pred   obavou   z   marenia   výkonu   súdneho   rozhodnutia.   Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd takisto nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh.

V danom   prípade   postačovalo   všeobecnému   súdu   pri   rozhodovaní   o návrhu vychádzať   výlučne   z jeho   obsahu   a pripojených   listín   (procesných   a   hmotnoprávnych skutočností)   a na   základe   ich   spravdepodobnenia   vyvodiť   záver   o tom,   či   je   osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov alebo nie.

Právnu a skutkovú   nenáročnosť   konaní na vydanie predbežného opatrenia možno napokon vyvodiť aj z toho, že samotný Občiansky súdny poriadok ustanovuje pomerne krátku zákonnú lehotu, do ktorej je potrebné o návrhu na predbežné opatrenie rozhodnúť [najneskôr   do   30   dní   od   doručenia   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   (§ 75 ods. 4 OSP)],   ak   sa   má   dosiahnuť   účel   a zmysel   tohto   zabezpečovacieho   inštitútu v občianskom súdnom konaní.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   označil   v danom   prípade „spor za ťažší“,   pretože   podľa   neho „treba   prejudiciálne   riešiť   otázku   aktívnej   legitimácie žalobcu,   ale   i žalovaného   a   platnosť   kúpnopredajných   zmlúv   na   ktoré   sa   odvolávajú ako žalobca   tak   i žalovaný“. Ústavný   súd   na   námietku   okresného   súdu   v súvislosti s rozhodnutím   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   neprihliadol.   Ústavný   súd pri hodnotení   postupu   okresného   súdu   podľa   prvého   kritéria   záverom   konštatuje, že pri aktívnom   postupe okresného súdu   bolo možné o návrhu sťažovateľky   na vydanie predbežného opatrenia rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Pokiaľ   ide   o druhé   kritérium   (správanie   účastníka   konania),   ústavný   súd konštatuje,   že   sťažovateľka   svojím   správaním   neprispela   k nečinnosti   okresného   súdu pri rozhodovaní o jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 96/03 pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd prihliadal na ustanovenie §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali   tak,   aby   ochrana   práv   bola   rýchla   a účinná   a ďalej   na   ustanovenie   §   100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovanie procesného postupu v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa fyzická alebo právnická osoba obrátila na súd so žiadosťou o rozhodnutie. Aj v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia platí povinnosť konkretizovaná v Občianskom súdnom poriadku,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich   práv bola rýchla a účinná, a aby sa skutočnosti,   ktoré sú medzi   účastníkmi   sporné,   spoľahlivo   zistili.   Účastníci   sú   povinní   predložiť   dôkazy o svojich   tvrdeniach.   Súd   pri   rozhodovaní   vychádza   zo   skutkového   stavu,   ktorý   zistil. Použitie   týchto   zásad   je   však   primerané   a limitom   je   dosiahnutie   účelu   predbežného opatrenia.   Tieto   zásady   sa   preto   neuplatňujú   v celej   šírke,   ale   s dôrazom   na   rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti predbežného opatrenia.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodovanie   okresného   súdu o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vyhodnotil   ako   nečinnosť,   pretože   o ňom nerozhodol   nielen   v zákonom   stanovenej   lehote,   ale   ani   do   prejednania   sťažnosti sťažovateľky na ústavnom súde, čo priznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.

Ústavný súd nemohol   prehliadnuť skutočnosť,   že okresný   súd v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, teda v konaní, v ktorom bolo potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, spôsoboval stav právnej neistoty.

III.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   výrok   o porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázanie povinnosti okresnému súdu, aby vo veci o návrhu na vydanie predbežného opatrenia konal, za dostatočnú ochranu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Do úvahy zobral tiež dĺžku celého súdneho konania (jeden rok). Vzhľadom   na tieto   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažovateľke   primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnila vo výške 1 mil. Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. M. D.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania   vo   výške   9 342 Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún) z dôvodu   trov   jej   právneho   zastúpenia.   Ústavný   súd   priznal   právnej   zástupkyni   úhradu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti), každý   v   hodnote   4 534 Sk   (základom   bola   nominálna   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalej ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky aj dvakrát náhradu režijného paušálu za každý úkon po 136 Sk v zmysle § 19 citovanej vyhlášky.Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. septembra 2004