SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 104/2018-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2018 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Miroslava Duriša prerokoval oznámenie sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Baricovej o dôvodoch jej vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1507/2017 a takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Baricová j e v y l ú č e n á z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1507/2017.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. augusta 2017 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, Záhradnícka 60, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cbi 46/2008. Sťažnosť sťažovateľov je ústavným súdom vedená pod sp. zn. Rvp 1507/2017 a bola pridelená sudkyni ústavného súdu Jane Baricovej ako sudkyni spravodajkyni, ktorá je členkou III. senátu ústavného súdu.
Sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová v liste z 31. januára 2018 v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu oznámila: «... vo veci sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obaja bytom ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. Annou Čukanovou, Advokátska kancelária, Záhradnícka 60, Bratislava, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1507/2017, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cbi 46/2008, si Vám dovoľujem oznámiť, že by mohla vzniknúť pochybnosť o mojej nezaujatosti a nestrannosti ako sudkyne ústavného súdu, a to z dôvodu, že sa osobne poznám so sťažovateľmi dlhé roky a mám s nimi dosť priateľský vzťah.... podľa môjho názoru oznámené skutočnosti predstavujú relevantný dôvod, ktorý vnáša pochybnosti o mojej nepredpojatosti v danej veci.»
Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28. V súvislosti s rozhodovaním o oznámení sudkyne Jany Baricovej je relevantné znenie ustanovení § 27 ods. 2 a § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
Podľa čl. IV bodu 1 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2017 do 28. februára 2018 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky konanom 15. februára 2017 v znení dodatku č. 1 z 5. apríla 2017 a dodatku č. 2 z 20. decembra 2017 o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhoduje IV. senát, ak ide o sudcov III. senátu ústavného súdu.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (m. m. III. ÚS 16/00, II. ÚS 381/2017).
Pri skúmaní nestrannosti sudkyne (objektívny test nestrannosti) ústavného súdu Jany Baricovej existuje zistiteľná skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik objektívnej pochybnosti o jej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1507/2017, keďže menovaná sudkyňa oznámila, že má dlhodobý priateľský vzťah so sťažovateľmi. Navyše, samotná sudkyňa ústavného súdu Jana Baricová oznámila svoju predpojatosť (subjektívny test nestrannosti).
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v predmetnej veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1507/2017 existujú relevantné dôvody na vylúčenie sudkyne ústavného súdu Jany Baricovej z rozhodovania, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. februára 2018