znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 103/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Jána Kišša, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. M., V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Rob 777/94 a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 295/03 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Kišša o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005 doručená   sťažnosť   Jána Kišša   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Rob 777/94 a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 295/03.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že „Proti sťažovateľovi   bol   dňa   26.   08.   1994   podaný na Okresný súd v Topoľčanoch návrh na zaplatenie 829 431, 30 Sk s prísl. (...) Na základe uvedeného návrhu Okresný súd v Topoľčanoch vydal svoje rozhodnutie – platobný rozkaz č. k. 12 Rob 777/94 zo dňa 22. 09. 1994, ktorým zaviazal sťažovateľa v tom konaní odporcu zaplatiť navrhovateľovi označenom ako Slovnaft, a. s., Obchodný závod, 966 53 Hronský Beňadik,   bez   IČO   a   bez   ďalších   bližšie   určujúcich   údajov   navrhovateľa,   sumu 829 431,30 Sk a trovy konania v sume 33 176 Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. 10. 1994. (...) Na základe návrhu oprávneného označenom v návrhu ako Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo, Bratislava, vydal Okresný súd v Topoľčanoch v konaní 8 Er 295/03 poverenie č. 5406 011381 zo dňa 14. 10. 2003 na vykonanie exekúcie, platobného rozkazu Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 12 Rob 777/94 v prospech oprávneného Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo, Bratislava, hoci v platobnom rozkaze takýto subjekt nie je označený a ani inými skutočnosťami   v   spise   preukázanými,   že   subjekt   označený   v   platobnom   rozkaze   č. k. 12 Rob 777/94 a subjekt označený v návrhu ako povinný je ten istý subjekt“.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   postupom   okresného   súdu   v   označenom   rozkaznom   konaní a nadväzujúcom exekučnom konaní bolo opakovane porušené jeho základné právo podľa čl. 46   ods. 1   ústavy.   Pochybenie   okresného   súdu   v   rozkaznom   konaní   spočíva   podľa sťažovateľa v tom, že vydal citovaný platobný rozkaz „... na základe návrhu, ktorý podala neoprávnená osoba na podanie takéhoto návrhu. Návrh je podpísaný tak, že pod odtlačok pečiatky   Slovnaft,   a. s.,   Obchodný   závod,   Hronský   Beňadik,   je   uvedená   ako   osoba podpisujúca návrh JUDr. L. H., právny zástupca závodu. (...) Zo spisu Okresného súdu Topoľčanoch č. k. 12 Rob 777/94 je zrejmé, že osoba podpisujúca návrh nie je štatutárnym orgánom a ani v spise nie je plnomocenstvo na takéto jej konanie. Súčasne sťažovateľ namieta, že subjekt označený v platobnom rozkaze nemá a ani nemal v čase podania návrhu právnu   subjektivitu   a   ani   ju   v   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu   navrhovateľ nedeklaroval - nepreukázal. Za takého stavu neboli splnené procesné podmienky na vydanie platobného rozkazu“.

Pokiaľ   ide   o   exekučné   konanie,   sťažovateľ   vidí   porušenie   svojho   uvedeného základného práva v tom, „... že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný spoločnosťou Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo Bratislava, súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 14. 10. 2003 poverenie č. 5406011381 na vykonanie exekúcie, hoci v platobnom rozkaze č. 12 Rob 777/94 zo dňa 29. 8. 1994 oprávnený nie je označený tak ako v návrhu na vydanie platobného rozkazu“.

Keďže sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu v označených konaniach bol neústavný, domáha sa, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Právo   Jána   Kišša   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   vo   veci   12   Rob   777/94   vydaním platobného   rozkazu   a vo   veci   8   Er   239/03   vydaním   poverenia   č.   5406011381   zo dňa 14. 10. 2003 porušené bolo.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je okrem iného tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd vydaním platobného rozkazu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Rob 777/94 porušil základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Ako   vyplýva   z   pripojeného   platobného   rozkazu   okresného   súdu   vydaného 20. septembra 1994, uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. októbra 1994.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty   nedovoľuje   zákon   o   ústavnom   súde žiadne výnimky a ani neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 50/03, I. ÚS 110/03).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Pretože sťažovateľ napadol postup okresného súdu v konaní, ktoré bolo právoplatne skončené 11. októbra 1994 a sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 29. marca 2005 (doručená ústavnému súdu 31. marca 2005), nepovažoval ústavný súd lehotu ustanovenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu v označenom rozkaznom konaní za zachovanú.

Čo   sa   týka   tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   postupu   okresného   súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 295/03 (vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003), ústavný súd zistil, že upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie z 23. februára 2004 bolo sťažovateľovi doručené 19. apríla 2004.   Keďže v bode   3   citovaného   upovedomenia   o začatí exekúcie je výslovný   odkaz na poverenie na vykonanie exekúcie č. 5406011381 vydané okresným súdom 14. októbra 2003,   možno   konštatovať,   že   sťažovateľ   sa   o   skutočnosti,   ktorá   je   podstatou   tvrdení o porušení   jeho   uvedeného   základného   práva,   dozvedel   najneskôr   v   deň,   keď   mu   bolo doručené   predmetné   upovedomenie.   Na   základe   toho   ústavný   súd   dospel   k   záveru, že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,   t. j.   31. marca 2005,   aj   pokiaľ   ide   o túto   časť   sťažnosti,   už   uplynula   lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005