znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 102/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. apríla 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   S.,   T.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupmi   Okresného   súdu Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 122/95 a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. E 1255/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. decembra 2003 doručená sťažnosť V. S., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 122/95 a Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. E 1255/00.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Súdu bol predložený návrh na začatie konania   vo   veci   zaplatenia   pohľadávok   v zmysle   faktúr   z roku   1993   adresovaných odporcovi STS, š. p. Hurbanovo.

Vo   veci   konal   Okresný   súd   v Komárne   (OS),   ktorý   rozhodol   rozsudkom č. k. 15 Cb 51/94-81 zo dňa 10. novembra 1994 a tiež rozsudkom č. k. 15 Cb 122/95-43 zo dňa 25. mája 1995. (...)

Z toho   dôvodu,   že   odporca   mi   neuhradil   prisúdené   pohľadávky,   tak   som   musel uplatniť na súde výkon rozhodnutia.

Súd   pri   výkone   rozhodnutia   robil   zbytočné   súdne   prieťahy.   Z dôvodu   súdnych prieťahov vo veci výkonu rozhodnutia som uplatnil sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú listom   zo   dňa   12. 2. 1996,   číslo   Spr 1501/96   vybavil   predseda   OS   ako   čiastočne opodstatnenú. (...)

Keďže OS vymáhal zaplatenie poplatku za znalecké dokazovanie, tak som sa sťažoval predsedovi OS listom zo dňa 28. 11. 2000.

Medzičasom   OS   uskutočnil   Návrh   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   zrážkami z dôchodku č. k. D4-11/00 zo dňa 13. 12. 2000.

Okresný súd v Trnave uznesením č. k. E 1255/00-4 zo dňa 21. 12. 2000 uskutočnil výkon   rozhodnutia   zrážkami   z dôchodku   u   Sociálnej   poisťovne,   ul. 29. augusta č. 8 Bratislava.

Proti   horeuvedenému   uzneseniu   som   podal   odvolanie   zo   dňa   9. januára 2001, doručené súdu 10. 01. 2001. (...)

Tvrdenie   predsedu OS v liste   číslo Spr 1518/00   zo dňa 24. 1. 2001,   že uznesenie OS č. k. 122/95-48 zo dňa 27. 10. 1995, v ktorom súd priznal znaleckú odmenu znalcovi Ing. L. B. vo výške 2.100,- Sk a súčasne zaviazal odporcu a navrhovateľa, aby do 3 dní uhradili refundáciu na účet súdu po 1.050,- Sk bolo toto rozhodnutie súdu splnené z mojej strany   a to   štyrmi splátkami na   základe povolenia súdu zo dňa 15. 4. 1998   D 4a - 9/98 a teda nie je dôvod, aby som sa voči uzneseniu č. k. 15 Cb 122/95-48 zo dňa 27. 10. 95 odvolával. (...)

Proti uzneseniu OS v Trnave sp. zn.: E 1255/00-4 zo dňa 21. 12. 2000 o zaplatenie 1.050,- Sk, na základe ktorého bola uskutočnená zrážka z dôchodku Sociálnou poisťovňou, ul. 29 augusta č. 8 Bratislava v zmysle právoplatného uznesenia OS č. k.: 15 Cb 122/95 zo dňa   27. 10. 1995   na   uspokojenie   pohľadávky,   som   si   podal   na   OS   v Trnave k č. k.: E 1255/00-14 odvolanie.

Od   podania   odvolania   uplynula   viac   ako   ročná   lehota   a vo   veci   nie   je   žiadna zásadná   zmena   vo   faktickom   stave,   keďže   OS   v Trnave   je   aj   naďalej   bez   podstatných dôvodov v predmetnom konaní nečinný.“

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby vydal tento nález:

„1. Okresný   súd   v Komárne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   Cb   122/95 zo dňa 27. 10. 1995   a v náväznosti   na   uvedené   konanie   Okresný   súd   v Trnave pod sp. zn. E 1255/00 porušili základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jeho   právo   na prerokovanie veci súdom spravodlivo a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trnave prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. E 1255/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 350.000,- Skk, ktoré mu je Okresný súd v Komárne povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde”) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy o veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súdu po predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

1. Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   okrem   iného   tvrdenie   porušenia   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Cb 122/95.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynú od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu   podania   a z jeho   príloh   doručeného   ústavnému   súdu   29. decembra 2003 vyplýva,   že   sťažovateľom   napadnutý   rozsudok   nadobudol   právoplatnosť   22. júla 1995. Ústavný súd konštatuje, že od 22. júla 1995 do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 29. decembra 2003, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa   o porušení   označených   základných   práv   v tejto   časti   odmietol   ako   podanú oneskorene.

2. Tú   časť   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   jeho   základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného   súdu   Trnava v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   E   1255/00,   ústavný   súd   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu   hovoriť vtedy,   ak namietaným postupom   orgánu štátu, v tomto prípade   okresného súdu,   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať   tú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

V konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. E 1255/00 okresný súd 21. decembra 2000   rozhodol   uznesením,   ktorým   nariadil   výkon   rozhodnutia   zrážkami z dôchodku sťažovateľa.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 10. januára 2001 na Okresnom súde Trnava odvolanie, ktorým sa domáhal, aby uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. E 1255/00 bolo zmenené a návrh na výkon rozhodnutia zamietnutý.

Okresný súd spis spolu s opravným prostriedkom doručil Krajskému súdu Trnava 16. júla 2003,   pričom   sťažnosť   sťažovateľa   bola   podaná   ústavnému   súdu až 29. decembra 2003, z čoho vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol rozhodujúcim   spôsobom   ovplyvniť   namietané   porušenie   základných   práv   a slobôd sťažovateľa.

Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. E 1255/00 bolo uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 10 CoE 56/03 z 30. januára 2004 potvrdené.

Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Trnava 21. decembra 2000 vykonal všetky zákonom   predpokladané   a dovolené   úkony   na odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľa. Hoci   spis   spolu   s odvolaním   predložil   Krajskému   súdu   v   Trnave   až   16. júla 2003, ale vzhľadom   na   to,   že   v   čase   podania   sťažnosti   (29. decembra 2003)   už   úkony   alebo postupy Okresný súd Trnava nemohol vykonávať, bolo treba vec posudzovať zo zreteľom na   čl.   2   ods.   2   ústavy   ako   vec,   v ktorej   ústavná   úloha   Okresného   súdu   Trnava pri odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila   týmto   uznesením,   za   predpokladu,   že   toto uznesenie   bude   napokon   konečným   rozhodnutím   aj   napriek   podanému   odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania (napr. IV. ÚS 188/03).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti (29. decembra 2003) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a napokon ani postup krajského súdu. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti   Okresnému   súdu   Trnava   je   zjavne   neopodstatnená, preto ju v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími nárokmi sťažovateľa vyplývajúcich z namietaného porušenia jeho práv nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. apríla 2004