znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 101/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. Z. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2009 doručená sťažnosť M. Z., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 41/2007.

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom   a   vyplnené   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových pomeroch.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že 31. júla 2007 podal okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti proti Petit Press, a. s. (ďalej len „žalovaný“). Do osobnostných práv sťažovateľa mal žalovaný zasiahnuť článkom uverejneným v denníku Košický večer. Zároveň sťažovateľ požiadal okresný súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Okresný súd doručil sťažovateľovi výzvu z 21. augusta 2007 na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní. Sťažovateľ súdny poplatok uhradil.

Sťažovateľ podal 8. októbra 2008 aj sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorú predsedníčka okresného súdu uznala ako dôvodnú, pričom vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 2272/08 zo 16. októbra 2008 k sťažnosti okrem iného uviedla:

«Nahliadnutím   do   spisového   materiálu   sp.   zn.   18C   41/2007   som   zistila,   že v predmetnej veci boli uskutočnené tieto procesné úkony:

Dňa 01. 08. 2007 doručený súdu návrh na začatie konania. Dňa 06. 09. 2007 a dňa 08. 10. 2008 doručené súdu podanie navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené musím konštatovať, že súd vo veci nevykonal žiadny procesný   úkon,   čo   možno   považovať   za   objektívny   prieťah,   ktorý   bol   spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu.   Vzhľadom   na   vysoký   nápad   v   oddelení   „18C“   a   pretrvávajúci   veľký   počet nevybavených   vecí   v   oddelení   18C   sa   jednotlivé   časové   úseky   medzi   úkonmi   sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať,   že v uvedenom období vznikol objektívny   prieťah   v   predmetnom   konaní,   a   preto   som   vyhodnotila   Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila. Subjektívne zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako   zamestnancov   súdu,   zistené   nebolo.   Zároveň   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že   som požiadala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby pokračovali v konaní, tak aby nedochádzalo k prieťahom v konaní zo strany súdu. Vybavenie veci budem priebežne sledovať.»

Sťažovateľ v sťažnosti   uvádza, že „Okresný súd Bratislava 1 dňa 20.   10.   2008 rozhodol o postúpení veci z dôvodu miestnej nepríslušnosti na základe toho, že navrhovateľ vykonáva trest v obvode Okr. súdu Piešťany a preto je tento súd miestne príslušným na konanie“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že „Kraj. súd v Trnave uznesením 9 NcC/1/2009-19 dňa 20. 01. 2009 rozhodol o nesúhlase okr. súdu Piešťany ktorému okr. súd Bratislava I vec postúpil...   Okr.   súd   Bratislava   I   vytvoril   svojim   nesprávnym   postupom   stav   vo   veci zbytočného prieťahu, ktorím sa neodstránil stav veci, ktorú zapríčinil okr. súd Bratislava I aj ďalším svojim konaním ktoré je v rozpore so základnou povinnosťou sudcu rozhodovanie jedine podľa zákona...“.

Sťažovateľ zastáva názor, že sa nachádza v stave právnej neistoty, pretože okresný súd od podania žaloby 1. augusta 2007 vo veci nevykonal žiadny úkon. Podľa   názoru sťažovateľa okresný súd svojvoľne bez opory v zákone postúpil jeho vec Okresnému súdu Piešťany ako miestne príslušnému súdu. Sťažovateľ poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje osobitný význam konaní o ochranu osobnosti, v ktorých sa kladú zvýšené nároky na rýchlosť rozhodovania súdov. Sťažovateľ uvádza, že predmetná vec sa v súčasnosti nachádza na Okresnom súde Košice II, avšak nepozná spisovú značku, pod ktorou je konanie vedené.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„Marekovi Zivalovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume (slovom): tri   tisíc   €   -   Euro,   ktoré   je   Okresný   súd   v   Bratislave   1   povinný   mu   vyplatiť   do   dvoch mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   rozhodnutia,   Okresný   súd   Bratislava   1   je   povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia.

Okresný   súd   Bratislava   1   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   41/2007,   porušil základné právo Mareka Zivalu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp. zn.   18   C 41/2007. Ústavný   súd   zistil,   že   už   3.   novembra   2008   bola ústavnému súdu doručená predchádzajúca sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v označenom konaní. Ústavný súd túto sťažnosť uznesením č. k. III. ÚS 417/08-14 zo 16. decembra 2008 odmietol ako neprípustnú, keďže podanie predmetnej sťažnosti bolo v danom prípade zo strany sťažovateľa iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by bola okresnému súdu poskytnutá primeraná lehota na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   v   napadnutom   konaní   (m.   m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 74/05, IV. ÚS 48/06).

Zo   zistení   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   prípisom   sp.   zn.   18   C   41/07 z 20. októbra   2008   postúpil   okresný   súd   právnu   vec   sťažovateľa   proti   žalovanému o ochranu osobnosti podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) Okresnému súdu Piešťany ako súdu miestne príslušnému na konanie o ochranu osobnosti podľa § 88 ods. 1 písm. o) OSP, keďže sťažovateľ bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody na doživotie a tento trest vykonáva v obvode Okresného súdu Piešťany.

Podľa § 88 ods. 1 písm. o) OSP namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany osobnosti.

Vec napadla na Okresný súd Piešťany 11. novembra 2008 a bola jej pridelená sp. zn. 5 C 565/2008. Okresný súd Piešťany prípisom z 26. novembra 2008 sp. zn. 5 C 565/2008 vyslovil nesúhlas s postúpením veci okresným súdom z dôvodu miestnej príslušnosti podľa §   105   ods.   3   OSP   a predložil   vec   na   rozhodnutie   svojmu   nadriadenému   súdu,   teda Krajskému   súdu   v Trnave.   Uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   sp.   zn.   9   NcC   1/2009 z 20. januára 2009 bolo rozhodnuté, že nesúhlas Okresného súdu Piešťany s postúpením veci sp.   zn. 5 C 565/2008 je dôvodný. Zároveň Krajský súd v Trnave rozhodol, že na prerokovanie   a rozhodnutie   veci   je   miestne   príslušný   Okresný   súd   Košice   II,   keďže sťažovateľ má trvalé bydlisko v K. Následne Okresný súd Piešťany zaslal spis Okresnému súdu Košice II, na ktorom bola predmetná právna vec zaevidovaná 4. marca 2009 pod sp. zn. 42 C 34/2009.

Ústavný   súd   vychádza   zo   svojej   konštantnej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo   porušenie   v tom   čase   ešte   mohlo   trvať   (m.   m.   I.   ÚS   34/99,   II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05, IV. ÚS 285/08).

Zo   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   zo   zisťovania   uskutočneného   ústavným   súdom vyplýva, že konanie pôvodne vedené okresným súdom pod sp. zn. 18 C 41/2007 bolo od 11. novembra   2008   vedené   Okresným   súdom   Piešťany   a   od   4.   marca   2009   je   konanie vedené Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 42 C 34/2009.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05, IV. ÚS 122/07). Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy v konaní pričom za porušovateľa svojho práva označil okresný súd, ktorý už v jeho právnej veci o ochranu osobnosti nekoná, a teda už nemôže žiadnym spôsobom prispieť k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, t. j. k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť   sťažovateľa   je   zjavne   neopodstatnená,   a preto   ju   po   predbežnom   prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd podotýka, že ak by ďalší postup Okresného súdu Košice II vo veci sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 34/2009 bol poznamenaný nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou, nič nebráni tomu, aby sa sťažovateľ po vyčerpaní právnych prostriedkov na ochranu svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (sťažnosť adresovaná predsedovi Okresného súdu Košice II pre porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Nad rámec uvedeného ústavný súd považoval za potrebné uviesť, že k postúpeniu právnej   veci   sťažovateľa   proti   žalovanému   o ochranu   osobnosti   z okresného   súdu   na Okresný   súd   Piešťany   a následne   na   Okresný   súd   Košice   II   došlo   v dôsledku   toho,   že sťažovateľ podal žalobu v rozpore s § 88 ods. 1 písm. o) OSP (v znení zákona č. 273/2007 Z. z. účinnom od 1. júla 2007) na všeobecnom súde žalovaného, aj keď v danom prípade išlo   o výlučnú   miestnu   príslušnosť   okresného   súdu,   v   obvode   ktorého   má   žalobca (sťažovateľ) bydlisko.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na ustanovenie právneho zástupcu alebo návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009