znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 101/08-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Š. M., N., zastúpeného advokátom JUDr. P. A., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 12 C 981/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2008 doručená   sťažnosť   Š.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 981/99 o náhradu škody v sume 97 137 Sk.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 4. augusta 1999 podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody. Okresný súd 24. januára 2005 návrh sťažovateľa zamietol a zaviazal ho uhradiť   odporcom   trovy   konania.   Proti   tomuto   rozsudku   podal   sťažovateľ   odvolanie na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd na pojednávaní uskutočnenom 19. novembra 2007   vyhlásil   vo   veci   rozsudok.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že „Konanie   vo   veci   bolo právoplatne ukončené najskôr dňa 18. 1. 2008“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1) Okresný súd Trenčín (...) porušil právo sťažovateľa   Š. M., aby sa jeho vec prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky   a právo   na   prerokovanie   veci   v primeranej   lehote   zaručené   v čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2) Š. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 90.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Trenčín povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľ si taktiež uplatnil nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci v sume 9 110,60 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   k namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 981/99.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 23. januára 2008,   keď   nadobudol   právoplatnosť   rozsudok   okresného   súdu   sp. zn. 12 C 981/99 z 19. novembra 2007.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (m. m. II. ÚS 32/00, III. ÚS 116/01, I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/03, III. ÚS 109/03, IV. ÚS 168/04) poskytuje ústavný súd ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, keď v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte môže trvať.   Ak preto   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   zistí,   že   konanie, v ktorom sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bolo   právoplatne   skončené   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a teda k porušovaniu   označeného   základného   práva   už   nemôže   dochádzať,   sťažnosť   zásadne odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde).   Vychádza pritom   z toho,   že   účelom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   fyzická   osoba   alebo   právnická osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   orgánu   verejnej   moci,   ktorý   (účel)   sa   dosiahne právoplatným rozhodnutím (I. ÚS 167/03).

Vzhľadom   na   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľa   právoplatným skončením   predmetného   konania   v   čase   podania   sťažnosti   už   k   porušovaniu   jeho označených práv nemohlo dochádzať.

Ústavný   súd   v tejto   spojitosti   podotýka,   že   proti   porušovaniu   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom okresného   súdu   v označenom   konaní   sa   sťažovateľ   mohol   brániť   (do   vydania prvostupňového   rozhodnutia   okresným   súdom)   podaním   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne   napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch uplatnených v návrhu na rozhodnutie vo veci samej (petite sťažnosti) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2008