znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 101/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Evy   Kliskej,   bytom   B.,   zastúpenej   advokátkou JUDr. V. D., B., ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Evy Kliskej o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   Evy   Kliskej   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02.Zo   sťažnosti   a   k   nej   pripojených   písomností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala 31. mája   2002   okresnému   súdu   žalobu   o   ochranu   osobnosti, „ktorou   sa   domáhala   od odporcu,   Bytofondu   R.,   uverejnenia   ospravedlnenia   a   náhrady   nemajetkovej   ujmy v peniazoch“.

Opakovanými   urgenciami   sťažovateľka   žiadala   prostredníctvom   jej   právnej zástupkyne nariadenie pojednávania vo veci. Keďže okresný súd bol napriek urgenciám sťažovateľky ďalej nečinný, obrátila sa 28. apríla 2004 so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu okresného súdu. Na túto sťažnosť jej bola doručená odpoveď až 16. novembra 2004.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd urobil v doterajšom priebehu konania iba jeden úkon, ktorým bola výzva na zaplatenie súdneho poplatku z 1. augusta 2002. Na základe tejto   výzvy   sťažovateľka   požiadala   20.   augusta   2002   s   odvolaním   sa   na   jej   osobné a majetkové pomery o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa sťažovateľky „Namiesto toho,   aby   súd   vytýčil   termín   ústneho   pojednávania   a   rozhodol   uznesením   do   zápisnice o tejto jej žiadosti, ako aj o merite veci, bol celé dva roky nečinný a až po podaní sťažnosti na   prieťahy   v   konaní   jej   bolo   dňa   28.   5.   2004   opätovne   zaslané   na   vyplnenie   tlačivo o OMZP (...)“.

Pretože okresný súd v právnej veci sťažovateľky stále nekoná, dochádza podľa jej názoru   k   porušovaniu   jej   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Sťažovateľka poukazuje aj na to, že v predmetnom konaní sa   domáha nároku na ochranu osobnosti, o ktorom „... je potrebné vždy rozhodovať urýchlene, inak stratí pre veľký časový odstup svojom význame (...)“.

Sťažovateľka   na   základe   uvedených   dôvodov   navrhla,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. Evy Kliskej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 41/02 pokračoval bez ďalších zbytočných prieťahov.

3. Ing. Eve Kliskej sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk, ktoré jej je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť Ing. Eve Kliskej do 15 dní od právoplatnosti nálezu trovy konania na účet advokátky JUDr. V. D.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd si vyžiadal súvisiaci súdny spis okresného súdu sp. zn. 15 C 41/02, z ktorého zistil nasledujúci priebeh preskúmavaného konania do podania sťažnosti. Žaloba sťažovateľky bola doručená okresnému súdu 3. júna 2002. Keďže sťažovateľka nezaplatila pri podaní žaloby súdny poplatok, okresný súd ju vyzval uznesením z 31. júla 2002, aby tak urobila v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   20.   augusta   2002   požiadala   sťažovateľka o oslobodenie od súdnych poplatkov, nadväzne na čo jej okresný súd zaslal 30. augusta 2002   na   vyplnenie   potvrdenie   o   osobných   majetkových   a   zárobkových   pomeroch na oslobodenie od súdnych   poplatkov (...).   Sťažovateľkou vyplnené a podpísané tlačivo bolo okresnému súdu doručené 13. septembra 2002, avšak bez toho, aby bolo potvrdené príslušným orgánom územnej samosprávy. Dňa 22. septembra 2003 bolo okresnému súdu predložené   splnomocnenie   pre   advokátku   na   zastupovanie   sťažovateľky   v   namietanom konaní,   pričom   právna   zástupkyňa   súčasne   požiadala   o   urýchlené   nariadenie   termínu pojednávania vo veci. Ďalšia žiadosť sťažovateľky o nariadenie termínu pojednávania bola okresnému súdu doručená 31. decembra 2003. Sťažnosťou z 23. apríla 2004 adresovanou predsedovi okresného súdu   žiadala sťažovateľka o oznámenie, z akého dôvodu   sa v jej právnej veci už dva roky nekoná.

Dňa 11. mája 2004 okresný súd zaslal sťažovateľke poučenie o možnosti uplatniť námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) voči sudcovi, ktorý má podľa rozvrhu práce vec prejednať a rozhodnúť a 14. mája 2004 jej znovu zaslal potvrdenie na oslobodenie od súdnych poplatkov s výzvou na jeho vyplnenie a predloženie v lehote 15 dní.

Dňa   28.   júna   2004   odpovedal   predseda   okresného   súdu   právnej   zástupkyni sťažovateľky na sťažnosť z 23. apríla 2004 a upozornil ju, že napriek opakovanému zaslaniu tlačiva monitorujúceho majetkové pomery sťažovateľky ho táto stále nevrátila okresnému súdu   potvrdené.   V   závere   uvedeného   oznámenia   predseda   okresného   súdu   uviedol: „Z uvedeného   prehľadu   je   zrejmé,   že   Vaše   tvrdenie,   že   súd   je   nečinný,   sa   nezakladá na pravde.   Dĺžka   medzi   jednotlivými   úkonmi   súdu   je   odvislá   od   disciplíny   účastníka konania v kontexte výziev súdu.“

Podaním z 9. júna 2004 právna zástupkyňa sťažovateľky okresnému súdu okrem iného oznámila, že „Dňa 28. 5. 2004 prevzala moja klientka prípis, ktorým ju súd vyzýva na vyplnenie potvrdenia o OMZP. Nakoľko rovnaký prípis jej bol doručený už 5. 9. 2002 a vyplnené potvrdenie o OMZP moja klientka zaslala súdu 12. 9. 2002 - príl. 1, pričom pri štúdiu spisu zistila, že doklad je v spise založený, duplicitnú žiadosť súdu treba považovať za bezpredmetnú, nakoľko pomery mojej klientky sa nezmenili“.

Posledným   úkonom   v   spise   okresného   súdu   je   výzva   právnej   zástupkyni sťažovateľky   z   15.   marca   2005,   ktorým   jej   okresný   súd   uložil,   aby   mu „...   obratom predložila   vyplnené   potvrdenie   o   osobných,   majetkových   a   zárobkových   pomeroch navrhovateľky na oslobodenie od súdnych poplatkov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty“.

V   súvislosti s   odmietnutím   sťažnosti   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti   podanej proti všeobecnému súdu ústavný súd zastáva názor, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa konštantnej judikatúry pôjde vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,   pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   považuje   ústavný   súd   takú   sťažnosť,   pri   ktorej   predbežnom prerokovaní   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 74/02, II. ÚS 253/04).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, pre ktoré je typické, že zodpovednosť za riadne začatie, priebeh a výsledok súdneho konania je predovšetkým na žalobcovi, ktorý sa domáha súdnej ochrany (čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy).

Takým   konaním   v   občianskoprávnych   veciach   je   sporové   konanie,   v   ktorom   je žalobca   povinný   nielen   tvrdiť,   ale   aj   preukazovať   splnenie   všetkých   hmotnoprávnych a procesných predpokladov opodstatnenosti jeho nárokov (§ 6, § 79 a § 120 ods. 1 OSP). V takomto   druhu   civilného   procesu   je   žalobca   povinný   bezo   zvyšku   splniť   aj   ostatné zákonom ustanovené podmienky na prístup k súdnej ochrane (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy),   ku   ktorým   patrí   splnenie   všetkých   predpokladov   prípustnosti   žaloby   vrátane predloženia relevantných dokladov pre účely posúdenia žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa názoru ústavného súdu ak žalobca nesplní tieto predpoklady prípustnosti jeho žaloby, nemožno dobu, počas ktorej nie sú tieto predpoklady splnené v dôsledku jeho nečinnosti   alebo   nesprávnej   či   oneskorenej   činnosti   (úkonov),   považovať   za   dobu zbytočných   prieťahov,   ktorú   treba   pričítať   na   ťarchu   konajúceho   súdu   (m. m.   IV.   ÚS 250/04).

V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   postup   okresného   súdu v napadnutom konaní bol výrazne spomalený tým, že sťažovateľka nerešpektovala pokyny okresného súdu (§ 6 OSP), ktorými jej uložil, aby preukázala, že u nej netreba vyžadovať splnenie   vecnej   procesnej   podmienky   zaplatenia   súdneho   poplatku   splatného podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov splatného pri podaní žaloby. Sťažovateľka   síce   okresnému súdu   na jeho výzvu   doručila   13. septembra 2002 vyplnené tlačivo o osobných majetkových pomeroch, avšak toto nebolo objektivizované predpísaným potvrdením príslušného orgánu územnej samosprávy, a preto na jeho základe okresný   súd   nemohol   posúdiť   otázku   splnenia   predpokladov   pre   účely   oslobodenia od súdnych   poplatkov   uvedených   v   dispozícii   § 138   ods. 1   OSP.   Napriek   opakovaným výzvam okresného súdu mu sťažovateľka do predloženia spisu ústavnému súdu, t. j. do 21. marca 2005, tlačivo pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov potvrdené označeným orgánom nepredložila.

Vychádzajúc   z   uvedeného   skutkového   stavu   ústavný   súd   uzaviera,   že   prvoradou príčinou   doterajšieho   trvania   sporu   o   ochranu   osobnosti   a   náhradu   nemajetkovej   ujmy vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 41/02 je nedostatočná súčinnosť sťažovateľky s okresným súdom pri riešení otázok procesných podmienok. Takýto postup sťažovateľky nemožno v okolnostiach prípadu pričítať okresnému súdu a vyvodzovať z neho porušenie označeného základného práva sťažovateľky.

Podiel sťažovateľky na spomalení konania v tejto veci neindikuje možnosť prijatia záveru   o   takom   postupe   okresného   súdu,   z   ktorého   by   bolo   možné   vyvodzovať   vecnú súvislosť s tvrdeným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a to napriek tomu, že od podania žaloby uplynuli už takmer tri roky a v merite veci sa zatiaľ nezačalo konať.

Ústavný súd vychádzajúc z právneho názoru na zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti na   zbytočné   prieťahy   v   občianskoprávnom   sporovom   konaní   v   spojitosti   s   postupom, úkonmi a procesnou nedisciplinovanosťou sťažovateľky a stavu veci podľa obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 15 41/02 dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   nepovažoval   už   za   potrebné rozhodovať o ďalších nárokoch sťažovateľky na ochranu jej základného práva.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005