znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 100/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť T. C., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. A., K., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 775/2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. C. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára 2008 doručená sťažnosť T. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 D 775/2002.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza: „Sťažovateľ je účastníkom konania v dedičskej veci po A. M., (...), o neplatnosť závetu a neplatnosť vydedenia vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 1 D 775/02, D not. 19/03.

Podľa zriadeného závetu zo dňa 15. 5. 2002 A. M. vydedil svojho maloletého syna T. C., účastníka tohoto konania.

Vzhľadom na zákonu odporujúci závet podľa zápisnice zo dňa 20. 5. 2007 (ktorý sa nachádza   v spise),   závetná   dedička   M.   M.,   ktorej   právo   zo závetu   bolo   odopreté,   bola odkázaná na podanie určujúcej žaloby k porušovateľovi o platnosť závetu a vydedenia. Na   základe   podanej   žaloby   M.   M.,   porušovateľ   konal   a uznesením   zo dňa 12. 11. 2003   vyslovil,   že   závet   je   neplatný.   Následkom   odvolania   M.   M.   Krajský   súd v Bratislave uznesením zo dňa 16. 3. 2004 sp. zn. 13 CoD 60/03 uznesenie porušovateľa zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie s pokynom. Podľa prezentačnej pečiatky porušovateľa,   dňa 7. 4. 2004 bol spis   vrátený z odvolacieho súdu   a od tej   doby nebolo zákonným   spôsobom   konané.   V   sťažnostiach   sťažovateľa   na neodôvodnené   prieťahy v konaní. Porušovateľ stále poukazuje na to, že nedošlo k prieťahom v konaní, hoci tomu tak nie je.

V   podaní zo   dňa   16. 4. 2007   som oznámil   prevzatie zastupovania,   poukázal som na nezákonnosť vyhotoveného závetu, ktorú skutočnosť porušovateľ neakceptoval, ani jeho dodatok zo dňa 10. 5. 2007, kde sa okrem iného konštatuje i to, že sťažovateľ sa k relatívnej neplatnosti vyjadril v trojročnej lehote a tým lehota v zmysle ust. §§ 40 a 479 OZ bola zachovaná.

Nakoľko   porušovateľ   na   žiadny   postup   o   plynulosť   a   rýchlosť   konania   v zmysle ust. § 100   O. s. p.   nereaguje   bola   podaná   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   1 D 775/02 prípisom zo dňa 21. 5. 2007, nakoľko od 7. 4. 2004 sa vo veci nekonal, nerozhodol, len stále tvrdil,   konal   v   intenciách   pokynu   odvolacieho   súdu,   pričom   ide   o nenáročnú   vec na dokazovanie.   Prakticky   len   jednou   vetou   predseda   porušovateľa   prípisom   zo   dňa 18. 6. 2007,   oznámil,   že   k   prieťahom   nedošlo,   čo   však   po uplynutí   doby   od 7. 4. 2004 nemožno   akceptovať,   podľa   názoru   sťažovateľa   ide   len   o výhovorku   na   zakrývanie nerešpektovania procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov.

Nakoľko sa vo veci nezjednala náprava sťažovateľ podal žiadosť o zjednanie nápravy prípisom zo   dňa   25. 6. 2007.   V   odpovedi   zo dňa 12. 7. 2007 sa   uvádza,   že táto   vec je dedičská a patrí do nesporového konania, v ktorej sa nevytyčuje pojednávanie. Neuvádza však čo bráni tomu, aby v tejto veci žiadaným spôsobom bolo rozhodnuté. Potom uznesením zo   dňa   29. 6. 2007   porušovateľ   rozhodol   tak,   že   konanie   o   dedičstve   prerušil   a   uložil sťažovateľovi podať žalobu proti M. M. o určenie neplatnosti závetu a vydedenia.

Rešpektujúc   pokyn   porušovateľa,   prípisom   zo   dňa   13. 7. 2007   sťažovateľ   podal žalobu   o   určenie   neplatnosti   závetu   a   listiny   o   vydedení   (konanie   sa   vedie   pod   sp. zn. 15 C 19/2007),   od   tej   doby   sa   sťažovateľ   stáva   žalobcom,   zastúpeným   JUDr. Ľ.   A. advokátom v K., proti žalovanej M. M.,(...). Ani v tejto veci sa ešte neurobil žiadny úkon smerujúci k plynulosti a rýchlosti vybavenia veci.“

Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Pre nečinnosť porušovateľa bola podaná sťažnosť na Krajský súd v Bratislave zo dňa 21. 8. 2007, odpoveď došla prípisom zo dňa 28. 8. 2007 v ktorej bolo oznámené, že sťažnosť sa neprešetrí údajne z dôvodov, že táto sa dostala neskoro k adresátovi. Aj tu poukazujem na to, že aj keď sťažnosť nebola prešetrená, ale z jej obsahu vyplýva výtka za nedôvodné prieťahy v konaní a bolo treba reagovať v rámci dohľadu predsedu súdu na neodôvodnené prieťahy vzhľadom aj na ust. § 153 zák. č. 757/2004 Z. z.

Treba   teda   i   v   tomto   prípade   konštatovať,   že   činnosť   porušovateľa   vôbec nesmerovala k dodržiavaniu platných procesných a hmotnoprávnych predpisov.

Pre   nečinnosť   porušovateľa   bola   podaná   sťažnosť   na   prieťahy   podaním   zo   dňa 10. 9. 2007 na Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na opakujúce sa prieťahy avšak v odpovedi bolo opisované akým spôsobom sa podáva a vybavuje sťažnosť a záverom tu bolo uvedené, že ministerstvo spravodlivosti preskúmava vybavenie prešetrenia sťažnosti predsedom krajského súdu na postup súdu len keď ide o konanie vedené na krajskom súde, o náprave nedôvodných prieťahov však ani zmienka.

Nakoľko k žiadnej náprave o dodržiavanie platných predpisov v súdnictve nedošlo, bola podaná ďalšia sťažnosť zo dňa 5. 11. 2007 s poukazom na neodôvodnené prieťahy v konaní so žiadosťou o zjednanie nápravy, žiaľ bezvýsledne.

Poslednú sťažnosť sťažovateľ podal na Krajský súd v Bratislave prípisom zo dňa 2. 1. 2008 s poukazom na tie isté prieťahy v konaní a znova aj predseda Krajského súdu v Bratislave v zastúpení predsedníčkou sťažnosť považoval za neopodstatnenú“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Základné právo sťažovateľa T. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bratislava I porušené.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 D 775/02 konal bez ďalších prieťahov.

3. T. C. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 450.000. Sk (slovom štyristopäťdesiattisíc   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava I   povinný   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.“

Sťažovateľ   zároveň   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v dedičskom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že okresný súd konanie vedené pod sp. zn. 1 D 775/2002 uznesením z 29. júna 2007 prerušil s tým, že sťažovateľovi uložil, aby do 15 dní odo dňa právoplatnosti uvedeného uznesenia podal okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení.

Z predloženého spisu okresného súdu, ale aj zo sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ 18. júla 2007   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   určenie   neplatnosti   závetu   a listiny o vydedení, pričom konanie je vedené pod. sp. zn. 15 C 19/2007.

Sťažnosť,   v ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 1 D 775/2002,   bola   ústavnému   súdu doručená 18. februára 2008,   teda   viac ako sedem   mesiacov po tom,   ako bolo uvedené konanie   uznesením   prerušené   (účastníci   konania   proti   uzneseniu,   ktorým   bolo   konanie prerušené, odvolanie nepodali).

Podľa   ustanovenia § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej aj „OSP“) ak je   konanie   prerušené,   nevykonávajú   sa pojednávania   a neplynú   lehoty   podľa   tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znovu.

Podľa ustanovenia § 111 ods. 2 OSP ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky   potrebné   opatrenia,   aby   sa   odstránili   prekážky,   ktoré   spôsobili   prerušenie   alebo pre ktoré   prerušenie   trvá.   Len   čo   odpadne   prekážka,   pre   ktorú   sa   konanie   prerušilo, pokračuje súd i bez návrhu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a   cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka   konania   (napr.   I. ÚS 41/02).   Tento   účel   spravidla   nie   je   možné   dosiahnuť pri právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis I. ÚS 162/03) konštatuje,   že   prerušenie   konania   podľa   § 109   ods. 1   písm. b)   OSP   možno   považovať za prekážku konania všeobecného súdu. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní   vykonávať   žiadne   procesné   úkony   smerujúce   k   odstráneniu   právnej   neistoty účastníkov,   a tým   aj k naplneniu   účelu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl. 48   ods. 2   ústavy.   Preto   ústavný   súd   nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

V súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   ústavný   súd   poskytuje   ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde   uplatnená   v čase,   keď   k namietanému porušovaniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušovanie tohto základného práva v tom čase ešte môže trvať (IV. ÚS 291/07, IV. ÚS 67/08).

Sťažovateľ   namietal   prieťahy   v konaní   okresného   súdu,   až   keď   konanie   bolo prerušené,   teda   v čase,   keď   k porušovaniu základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy nemohlo   v dôsledku   prerušenia označeného dedičského konania dochádzať.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   podotýka,   že   proti   porušovaniu   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovateľ mohol   brániť   (do   rozhodnutia   okresného   súdu   o prerušení   konania)   podaním   sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (18. február   2008)   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh konania prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať sťažovateľom označené základné právo.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v jej návrhu na rozhodnutie (petite) nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2008