znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 10/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. A., J., ktorou namieta porušenie svojho základného práva   na   verejné   prerokovanie   veci   v   jeho   prítomnosti   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konkurznom   konaní vedenom pod sp. zn. 38 K 39/1995, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   L.   A. o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2012 doručená sťažnosť JUDr. L. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   na verejné   prerokovanie   veci   v   jeho   prítomnosti   podľa   čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konkurznom   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 38 K 39/1995.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   náležitosti   kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ   síce   v sťažnosti   uviedol,   že   je   advokátom   zapísaným   v zozname Slovenskej advokátskej komory, a zároveň sťažnosť okrem podpisu opatril aj pečiatkou, ktorá by mala potvrdzovať túto skutočnosť, avšak ústavný súd nahliadnutím do zoznamu advokátov   na   webovej   stránke   Slovenskej   advokátskej   komory   zistil,   že   v súčasnosti sťažovateľ nevykonáva advokátsku prax. Ústavný súd preto prípisom z 15. novembra 2012 vyzval   sťažovateľa,   aby   mu   v lehote   14   dní   v súlade   s poučením   v   ňom   obsiahnutým predložil kvalifikované splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd zároveň upozornil sťažovateľa, že ak spĺňa podmienky na to, aby mu mohol   byť ustanovený advokát v zmysle § 30 Občianskeho   súdneho   poriadku   v spojení s § 31a   zákona   o ústavnom   súde,   bolo   prijatím   zákona   č. 327/2005   Z. z.   o   poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č. 327/2005   Z. z.“)   v   Slovenskej   republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyzval sťažovateľa v prípade, že by mienil požiadať o poskytnutie právnej pomoci centrum, aby v lehote 14 dní od doručenia tejto   výzvy   ústavnému   súdu   preukázal,   že   centru   podal   písomnú   žiadosť   o poskytnutie právnej   pomoci   a určenie   advokáta   na   zastupovane   v konaní   o jeho   sťažnosti   pred ústavným súdom, a následne, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ústavnému súdu predložil písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Zároveň ho upozornil, že ak tak neurobí, môže byť jeho sťažnosť zo 16. septembra 2012 odmietnutá pre nesplnenie zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu, ktorá mu bola doručená 20. novembra 2012, nereagoval a ani nepredložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a taktiež   ani doklad, že požiadal centrum o ustanovenie právneho zástupcu.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať (III. ÚS 265/05, III. ÚS 81/08).

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd sťažovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť sťažovateľa nespĺňa požadované základné náležitosti a sťažovateľ ju   ani   napriek   písomnej   výzve   ústavného   súdu   nedoplnil   a nepredložil   požadované splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, resp. doklad, že požiadal centrum o ustanovenie právneho zástupcu, neostávalo iné, než sťažnosť pri jej predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   z tohto   dôvodu odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2013