znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 10/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť F. D., Ľ., M. M., P., J. D., Ľ., a A. D., Ľ., zastúpených advokátkou   JUDr.   L.   F.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 91/1996 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. D., M. M., J. D. a A. D. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2010 doručená sťažnosť F. D., Ľ., M. M., P., J. D., Ľ., a A. D., Ľ. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. L. F., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 91/1996.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 28. mája 1996 podala ich právna predchodkyňa M. D., rod. S., žalobu o zaplatenie sumy 1 208 480 Sk (40 144,18 €) s príslušenstvom proti žalovanému   D.,   a. s.,   P.   (ďalej   len „žalovaný“).   Súdne konanie bolo okresným   súdom vedené pod sp. zn. 16 C 91/1996.

Dňa 6.   marca   1998   sa   stalo   vykonateľné uznesenie   Krajského   súdu   v   Košiciach sp. zn. K   399/97 o   vyhlásení   konkurzu   na majetok žalovaného. Za   správcu   konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P., P. Dňa 27. júla 1998 správca konkurznej podstaty kúpnou zmluvou č. 01/98 odpredal všetky parcely vrátane parcely č. 1165/2 pre kupujúceho K., s. r. o., P.

Dňa 22.   januára   2004   bolo   prerokované   dedičstvo   po   nebohej   M.   D.,   rod.   S.,   a následne vydané osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26 D 1442/2003. Dedičmi v podiele po 1/4 sa   stali   deti   nebohej   –   sťažovatelia,   ktorí   do   súdneho   konania   vstúpili   ako   právni nástupcovia žalobkyne.

Dňa 7. júla 2005 (t. j. po 6 rokoch od začatia konkurzného konania) bol ukončený konkurz   na   Krajskom   súde   v   Košiciach.   Podľa   sťažovateľov „Došlo   k   prieťahu konkurzného konania o 5 rokov (majetok spoločnosti D., a. s. v likvidácii, bol predaný už v roku 2000).“.

Následne okresný súd uznesením sp. zn. 2 Cb R 2/2006 z 2. marca 2006 poveril advokáta   JUDr. A.   H.   likvidáciou   zbytku   majetku   bývalej   akciovej   spoločnosti,   t. j. žalovaného. Listom z 1. decembra 2006 sťažovatelia požiadali o zaradenie ich pohľadávky do zoznamu veriteľov. Pohľadávku likvidátor odmietol zapísať do zoznamu veriteľov s tým, že ide o likvidáciu zostatku majetku.

Sťažovatelia   ďalej   v sťažnosti   uviedli,   že   Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením č. k. K 399/97-122 z 18. decembra 2005 vyhlásil konkurzné konanie za skončené, čo bolo okresnému súdu oznámené 10. júna 2005.

V   priebehu   rokov   2007   a 2008   sťažovatelia   podali   dve   sťažnosti   na   prieťahy v súdnom   konaní,   na   ktoré   predseda   okresného   súdu „odpovedal   listami,   v   ktorých konštatuje, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná“.

Sťažovatelia   konštatujú,   že „Súdny   spor   sp.   zn.   16   C   91/1996   bol   právoplatne skončený dňa 30. 08 2010 z dôvodu výmazu žalovaného z obchodného registra.“. K výmazu žalovaného došlo 11. augusta 2008.

Sťažovatelia   sa   domnievajú,   že „postupom   Okresného   súdu   Prešov,   jeho nečinnosťou došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   v konaní   zakotveného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd“, a   preto   žiadajú,   aby   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní uznesením prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a následne o nej nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené.

2.   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 12.000,- €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť sťažovateľom v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu takto:

- k rukám sťažovateľa v 1. rade sumu 3.000 €

- k rukám sťažovateľa v 2. rade sumu 3.000 €

- k rukám sťažovateľa v 3. rade sumu 3.000 €

- k rukám sťažovateľa v 4. rade sumu 3.000 €

3.   Sťažovateľom   sa   priznáva   náhrada   trov   konania   vo   výške   480,92   €,   ktoré   je Okresný súd Prešov povinný uhradiť na účet advokátky JUDr. L. F., so sídlom P., vedený v... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia podľa petitu namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom v texte sťažnosti vyslovujú názor, že v namietanom konaní došlo tiež k porušeniu ich práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Ústavný súd v tejto súvislosti v prvom   rade považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je viazaný návrhom sťažovateľov,   ktorí   sú   v tomto   prípade   zastúpení   kvalifikovanou   právnou   zástupkyňou, a preto v danej veci predbežne prerokoval sťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého vyslovenia sa sťažovatelia domáhajú v návrhu   na   rozhodnutie,   t.   j.   v petite   sťažnosti.   Tvrdenia   o porušení   iných   ustanovení ústavy   alebo   kvalifikovaných   medzinárodných   zmlúv   (v   danom   prípade   čl.   6   ods.   1 dohovoru), ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd totiž v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   považuje   iba   za   súčasť   ich   argumentácie (porovnaj m. m. III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07, IV. ÚS 279/07).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Sťažovatelia   v sťažnosti   uvádzajú,   že „Súdny   spor   sp.   zn.   16   C   91/1996   bol právoplatne   skončený   dňa   30.   08   2010   z dôvodu   výmazu   žalovaného   z   obchodného registra.“. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 1. decembra 2010, pričom namietané konanie pred   okresným   súdom   bolo   podľa   tvrdenia   sťažovateľov   právoplatne skončené 30. augusta 2010, z čoho vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Na základe tohto zistenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. januára 2011