znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 10/06-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Auxta a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti J. G., bytom S., zastúpenej advokátom JUDr. T. G., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej je Okresný   súd   Martin p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho zastúpenia J. G. v sume 8 682 Sk (slovom osemtisícšesťstoosemdesiatdva slovenských   korún)   na   účet   jej   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr. T.   G.,   K.,   v   lehote jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.

5. Okresný súd Martin j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v sume   8 682 Sk   (slovom   osemtisícšesťstoosemdesiatdva   slovenských   korún)   na   účet Kancelárie   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   (...)   do   dvoch   mesiacov   od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 10/06-50   z   9. februára 2006   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99, ktorého predmetom je nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského postavenia a bolesť.

Okresný   súd   sa   na   základe   výziev   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 404/05 z 11. apríla 2005, v ktorom okrem iného uviedol:

„Konanie sp. zn. 8 C 173/1999 sa na Okresnom súde Martin vedie od 29. 1. 1999 o žalobe J. G., bytom S. proti (...) fakultnej nemocnici v M., o náhradu škody za bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, náklady na liečenie, na opateru a stratu na zárobku, spolu vo výške 334.400.- Sk a 2.524.- Sk mesačne. Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:

- 29. 1. 1999 - žaloba došla súdu

- 5. 2. 1999 - súd zaslal žalobu protistrane na vyjadrenie

- 24. 3. 1999 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 24. 2. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 27. 3. 2000

- 22. 3. 2000 - žalobca   doručil   súdu   návrh   na   rozšírenie   -   zmenu   žaloby   v   časti návrhu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na 1.000.000.- Sk

- 24. 3. 2000 - súdu   došlo   ospravedlnenie   žalovaného   z   neúčasti   na   pojednávaní 27. 3. 2000

- 27. 3. 2000 - pre neprítomnosť účastníkov súd pojednávanie odročil na neurčito

- 29. 5. 2000 - súd nariadil pojednávanie na 11. 7. 2000

- 10. 7. 2000 - súdu   došlo   písomné   vyjadrenie   žalobkyne   s   ďalším   návrhom na rozšírenie - zmenu žaloby v časti o náhradu za ošetrovné a opateru, o sumu 20.800.- Sk

- 11. 7. 2000 - súd   vykonal   pojednávanie   a odročil   ho   na   neurčito   na   vykonanie znaleckého dokazovania

- 11. 8. 2000 - žalovaný   predložil   súdu   zdravotnú   dokumentáciu   na   vypracovanie znaleckého posudku

- 11. 9. 2000 - súd uznesením č. k. 8 C 173/1999-27 nariadil znalecké dokazovanie ustanovil   znalca   -   Fakultnú   nemocnicu   v B.   ako   znaleckého   ústavu   na   vypracovanie posudku z ortopédie a neurochirurgie

- 3. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania žalovaným

- 26. 10. 2000 - došla správa o zložení preddavku na trovy znaleckého dokazovania žalobcom

- 2. 11. 2000 - sudca dal pokyn na doručenie spisu znalcovi

- 13. 12. 2000 - spis zaslaný znalcovi

- 22. 12. 2000 - Fakultná nemocnica, ortopedická klinika B. vrátila spis späť s tým, že na ich klinike nepracuje lekár s licenciou súdneho znalca

- 11. 1. 2001 - súd vyzval Fakultnú nemocnicu K., aby oznámila, či môžu vypracovať znalecký posudok z odboru ortopédie a neurochirurgie ako posudok znaleckého ústavu

- 22. 1. 2001 - Fakultná nemocnica K. oznámila súdu negatívnu správu

- 21. 5. 2001 - žalobca urgoval vypracovanie znaleckého posudku

- 6. 8. 2001 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-39 ustanovil Fakultnú nemocnicu v K. na vypracovanie ústavného znaleckého posudku

- 12. 9. 2001 - Fakultná   nemocnica   v K.   súdu   oznámila,   že posudok   vypracovať nemôže, lebo nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo

- 13. 9. 2001 - súdu došlo písomné vyjadrenie žalobcu

- 5. 10. 2001 - súd   uznesením   zn.   8 C 173/1999   ustanovil   Lekársku   fakultu   K. na vypracovanie   ústavného   znaleckého   posudku   (uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť 31. 10. 2001)

- 12. 11. 2001 - súd vyznačil právoplatnosť uznesenia o ustanovení znalca a zaslal spis znalcovi

- 5. 3. 2002 - znalec podal znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného

- 8. 3. 2002 - sudca   dal   pokyn   na   doručenie   posudku   účastníkom   na   vyjadrenie (realizované 15. 3. 2002)

- 8. 4. 2002 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 15. 4. 2002 - súd uznesením č. k. 8 C 173/1999-65 rozhodol o priznaní znalečného

- 2. 5. 2002 - znalec oznámil číslo účtu na vyplatenie znalečného

- 11. 6. 2002 - sudca dal pokyn na vyplatenie znalečného

- 21. 6. 2002 - súd urgoval vyjadrenie žalobcu (na adresu jeho právneho zástupcu) k znaleckému posudku

- 11. 7. 2002 - súdu   došlo   vyjadrenie   žalobcu   k   znaleckému   posudku   s návrhom na nové znalecké dokazovanie

- 29. 7. 2002 - súd nariadil pojednávanie na 3. 9. 2002

- 3. 9. 2002 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na 17. 10. 2002 na vypočutie žalobcom novonavrhnutých svedkov

- 6. 9. 2002 - žalobca súdu oznámil mená a adresy svedkov

- 12. 9. 2002 - svedok   MUDr.   Š.   P.   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní 17. 10. 2002 s tým, že do 30. 10. 2002 bude v USA na študijnom pobyte

- 15. 10. 2002 - právny   zástupca   žalobcu   ospravedlnil   neúčasť   na   pojednávaní 17. 10. 2002 pre kolíziu s úkonmi v inej trestnej veci

- 17. 10. 2002 - súd   vykonal   pojednávanie   a   odročil   ho   na   vykonanie   výsluchu ďalších svedkov dožiadaným súdom

- 23. 10. 2002 - súdu   došlo   vyjadrenie   žalobcu   s   návrhom   na   vykonanie   ďalších dôkazov

- 28. 10. 2002 - súdu   došlo   vyjadrenie   žalovaného   s   formulovanými   otázkami   pre svedkov

- 20. 11. 2002 - súd   dožiadal   Okresný   súd   Bratislava   II   na   vykonanie   dôkazu, výsluchu svedkov

- 11. 4. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin s vybaveným dožiadaním

- 16. 4. 2003 - súd vyzval žalovaného na vyjadrenie či súhlasí so späťvzatím návrhu z 8. 4. 2003 (pred dožiadaným súdom)

- 30. 4. 2003 - žalovaný vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu

- 2. 5. 2003 - súd   uznesením   č. k.   8 C   173/99-107   rozhodol   o   zastavení   konania a o náhrade trov konania

- 19. 5. 2003 - súdu došlo odvolanie žalobcu

- 20. 5. 2003 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie protistrane

- 6. 6. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného, odvolanie plnej moci pre právneho zástupcu a udelenie novej plnej moci

- 30. 6. 2003 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina

- 31. 7. 2003 - Krajský súd Žilina uznesením sp. zn. 23 Co 211/03 zrušil uznesenie o zastavení konania a vec vrátil späť na ďalšie konanie

- 4. 9. 2003 - spis sa vrátil na Okresný súd Martin

- 23. 10. 2003 - súd nariadil pojednávanie na 26. 11. 2003

- 26. 11. 2003 - súd vykonal pojednávanie a odročil ho na neurčito na vykonanie ďalšieho dokazovania - doplnenie znaleckého posudku

- 9. 12. 2003 - žalobca doložil žiadané podklady pre znalecký posudok

- 11. 12. 2003 - súd vyzval žalobcu na formulovanie otázok znalcovi pre doplnenie posudku

- 18. 12. 2003 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu

- 12. 1. 2004 - súd vyžiadal od znalca doplnenie posudku

- 16. 2. 2004 - znalec podal doplnok znaleckého posudku a vyúčtovanie znalečného

- 19. 2. 2004 - súd zaslal doplnok znaleckého posudku na vyjadrenie účastníkom

- 25. 2. 2004 - súd uznesením č. k. 8 C 173/99-146 rozhodol o znalečnom (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. 3. 2004)

- 3. 3. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalovaného

- 16. 3. 2004 - bol daný pokyn na vyplatenie znalečného

- 19. 4. 2004 - súd urgoval žalobcu na podanie vyjadrenia

- 5. 5. 2004 - žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia

- 17. 5. 2004 - súdu došlo vyjadrenie žalobcu s návrhom na zmenu žaloby

- 27. 5. 2004 - súd vyžiadal chorobopis žalobcu pre ďalšie znalecké dokazovanie

- 28. 5. 2004 - súd   uznesením   č. k.   8 C 173/99-162   pripustil   žalobcom   navrhnutú zmenu žaloby (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 6. 2004)

- 7. 6. 2004 - súdu došla správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou (...) v B. (tiež o nutnosti žiadať chorobopis prostredníctvom právneho oddelenia)

- 23. 6. 2004 - súd opätovne žiadal chorobopis žalobcu

- 20. 8. 2004 - súd urgoval splnenie výzvy z 23. 6. 2004 pod uložením poriadkovej pokuty

- 9. 9. 2004 - Fakultná   nemocnica   s   poliklinikou   (...)   doručila   súdu   správu o odmietnutí poskytnutia zdravotnej dokumentácie žalobcu ako celku

- 10. 9. 2004 - súd   opätovne   vyžiadal   chorobopis   žalobcu   -   konkrétne   stanovenej časti

- 29. 9. 2004 - súdu došla žiadaná časť zdravotnej dokumentácie žalobcu

- 30. 9. 2004 - súd nariadil pojednávanie na 4. 11. 2004

- 3. 11. 2004 - súdu došiel telefaxom návrh žalobcu na vylúčenie časti uplatnených nárokov na samostatné konanie

- 4. 11. 2004 - súd vykonal pojednávanie a vyhlásil rozsudok

- 3. 12. 2004 - samosudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na odoslanie písomného vyhotovenia rozsudku do 3. 1. 2005; predsedníčka súdu s predĺžením lehoty súhlasila

- 4. 1. 2005 - písomné vyhotovenie rozsudku bolo odoslané zo súdu

- 28. 1. 2005 - žalobca súdu doručil odvolanie

- 1. 2. 2005 - súd zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanému

- 23. 2. 2005 - spis bol predložený odvolaciemu Krajskému súdu Žilina

- 16. 3. 2005 - predsedníčka   súdu   požiadala   Krajský   súd   Žilina   o   dočasné predloženie spisu na vybavenie žiadosti Ústavného súdu SR

- 5. 4. 2004 - spis došiel na Okresný súd Martin

Na základe uvedenej chronológie úkonov vo veci je možné konštatovať, že ústavná sťažnosť je čiastočne opodstatnená a to pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, ktorá je čo do charakteru   veci   -   štandardne   uplatňovaných   návrhov   na   náhradu   škody,   neprimeraná. Nie je možné vec považovať za právne zložitú. Po skutkovej stránke je však zložitejšou a to vo väzbe na problémy so zaobstarávaním dôkazov, najmä zdravotnej dokumentácie sťažovateľky.   Je   namieste   prisvedčiť   sťažovateľke,   že   súd   mohol   pred   rozhodnutím o ustanovení   znalca   dôslednejšie   a   vopred   skúmať,   či   zvolené   zdravotnícke   zariadenie

-ústav, môže podať vo veci znalecký posudok. V tomto smere je možné uvažovať o dobe od 18. 9. 2000   do   4. 10. 2001   za   prieťahy   na   strane   súdu.   Tiež   nedôsledné   a   nepresné spísanie   obsahu   prednesu   sťažovateľky   do   zápisnice   dožiadaným   Okresným   súdom Bratislava II z 8. 4. 2003 (č. l. 101 spisu) viedlo k nesprávnym záverom súdu o späťvzatí celej   žaloby   a   následnému   zastaveniu   konania,   neskôr   odvolacím   súdom   zrušeného uznesením   z   2. 5. 2003   (č. l.   107 - 118   spisu).   Takto   sa   zbytočne   predĺžilo   konanie od 12. 4. 2003 do 23. 10. 2003. Za zbytočné prieťahy je možné považovať i deň 4. 1. 2005, v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust. § 158 ods. 4 O. s. p.

Na   celkovej   dĺžke   konania   však   mali   vplyv   i   nedostatok   súčinnosti   a   postup sťažovateľky, resp. jej právneho zástupcu v tom, že:

- až v priebehu konania postupne oznamovali súdu návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom viacerých svedkov (úkony zo dňa 3. 9. 2002, 6. 9. 2002)

- viackrát   podali   návrh   na   zmenu   žaloby   (úkony   zo   dňa   22. 3. 2000   -   č. l.   13 - 14 spisu, 10. 7. 2000 - č. l. 18 - 19 spisu, 17. 5. 2004 - č. l. 152 - 153 spisu)

- nesplnili   lehotu   stanovenú   súdom   (úkony   zo   dňa   26. 11. 2003   -   č. l.   124   spisu, 11. 12. 2003 - č. l. 128 spisu, 15. 5. 2004 - č. l. 149 spisu, 4. 5. 2004 - č. l. 151 spisu)

- bez ospravedlnenia z akceptovateľných dôvodov sa nedostavili na pojednávanie (úkony zo dňa 27. 3. 2000, 17. 10. 2002 - len právny zástupca, 4. 11. 2004 - len právny zástupca)

Za objektívne okolnosti, ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať neprítomnosť   svedka   MUDr.   Š.   P.   na   území   SR   (obdobie   od 17. 10.   do 30. 10. 2002) a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky (č. l. 157 -173 spisu, obdobie od 27. 5. 2004 do 29. 9. 2004).“

Svoje vyjadrenie doplnil okresný súd podaním sp. zn. Spr. 367/06 zo 6. marca 2006, v ktorom okrem iného uviedol:

«Na základe Vašej žiadosti zo dňa 24. 2. 2006 zn. IV. ÚS 10/06-55, ktorá na Okresný súd Martin došla dňa 2. 3. 2006, nadväzujúc na naše vyjadrenie pod Spr 404/05 zo dňa 11. 4. 2005 sa k predmetnej ústavnej sťažnosti vyjadrujeme nasledovne.

1) - 9. 2. 2006 - Krajský súd Žilina vrátil spis tunajšiemu súdu po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie

- 10. 2. 2006 - pokyn   sudcu   na   expedovanie   rozhodnutia   Krajského   súdu   Žilina účastníkom konania

- 27. 2. 2006 - súdu doručený návrh navrhovateľky na odňatie veci a prikázanie veci na ďalšie konanie inému súdu z dôvodu vhodnosti

- 27. 2. 2006 - spis predložený zákonnému sudcovi

- 2. 3. 2006 - súd   vyzval   navrhovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   podľa položky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov a následne po splnení poplatkovej povinnosti spis predloží Najvyššiemu súdu SR (správne má byť asi ústavnému súdu; pozn.).

2) skutková a právna zložitosť sporu - v súdenej veci o náhradu škody, spôsobenej navrhovateľke   v   dôsledku   operačného   zákroku   možno   konštatovať,   že   sa   jedná o mimoriadnu skutkovú zložitosť sporu, vyplývajúcu z tej skutočnosti, že ku škode malo dôjsť pri operácii (plastiky) puzdra vnútorného ramenného kĺbu na ortopedickom oddelení a to k vzatiu nervu a cievy do stehu. Bolo potrebné vykonať zložité znalecké dokazovanie, pričom súd 3 x ustanovoval znalca. Martinská fakultná nemocnica, ktorá môže podávať ústavné   znalecké   posudky   je   však   účastník   konania,   preto   súd   musel   ustanoviť   iné zdravotnícke   zariadenie,   ktoré   by   bolo   schopné   vypracovať   ústavný   znalecký   posudok. Fakultná   nemocnica   B.   uviedla,   že   na   ortopedickej   klinike   nepracuje   lekár   s licenciou súdneho znalca, Fakultná nemocnica (...) v K. nie je zapísaná v zozname znalcov v odbore zdravotníctvo.   Napokon   znalecký   posudok   vypracovala   Lekárska   fakulta   (...)   K. a na pripomienky navrhovateľky bolo vypracované doplnenie znaleckého posudku. V rámci skutkového   zistenia   súd   vykonal   výsluch   lekárov   neurochirurgického   oddelenia prostredníctvom   dožiadaného   súdu.   Pri   výsluchu   svedkov   dňa 8. 4. 2003   bola prítomná aj navrhovateľka (čl. 99), ktorá pred súdom po poučení podľa § 131 O. s. p. uviedla, že „na podanom návrhu už netrvá, nakoľko tu boli len rozdiely medzi prepúšťacou správou a operačnou   správou   z kliniky   Neurochirurgickej   DNsP,   ktoré   vysvetlil   svedok   Dr. M.“ (čl. 101). V rámci ústavnej sťažnosti však navrhovateľka tvrdí, že uviedla „že netrvá na tom, aby   svedkovia   boli   prípadne   predvolaní“.   Po   vyjadrení   právneho   zástupcu   odporcu, či odporca so späťvzatím súhlasí, bolo dňa 2. 5. 2003 vydané uznesenie o zastavení konania a na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Žiline zrušil uznesenie Okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

3) prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. O. s. p. - v predmetnej veci takéto prekážky postupu súdu neboli

4) prieťahy, ktoré podľa názoru súdu spôsobila sťažovateľka - za účelom doplnenia znaleckého   posudku   súd   zabezpečoval   chorobopisy   navrhovateľky   z jednotlivých hospitalizácií,   histologických   výsledkov   a   ďalšej   zdravotnej   dokumentácie.   Pokiaľ navrhovateľka   udáva,   že   súd   vypočul   ako   svedka   MUDr.   P.   26. 11. 2003   (po piatich rokoch), poukazujem na to, že navrhovateľka, resp. jej právny zástupca navrhol MUDr. P. vypočuť   prvýkrát   až   3. 9. 2002,   súd   ho   predvolal   na   17. 10. 2002,   pričom   MUDr.   P. sa písomne   listom   zo   dňa   12. 9. 2002   ospravedlnil   z   dôvodu   dlhodobo   plánovaného študijného pobytu v USA, preto medzičasom vypočul prostredníctvom dožiadaného súdu Okresného súdu Bratislava II. ďalších svedkov.

Navrhovateľka v priebehu konania žiadala pripustiť zmenu petitu. Navrhovateľka nesúhlasila   so   stanoviskom   právneho   zástupcu   a   na   pojednávaní   dňa   4. 11. 2004 mu odvolala plnú moc, na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok na základe ktorého súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

5) prieťahy,   ktoré   v   konaní   boli   spôsobené   súdom -   tu   je   na   mieste   prisvedčiť navrhovateľke, že súd mohol pred rozhodnutím o ustanovení znalca dôslednejšie a vopred skúmať, či zvolené zdravotnícke zariadenie - ústav, môže podať vo veci znalecký posudok. V tomto   smere   je   možné   uvažovať   o   dobe   od   18. 9. 2000   do   4. 10. 2001   za   prieťahy na strane súdu. Za zbytočné prieťahy na strane súdu je možné považovať i deň 4. 1. 2005, v ktorom došlo k prekročeniu lehoty podľa ust. § 158 ods. 4 O. s. p.

6) záver, či zistené prieťahy považujeme za zbytočné - za zbytočné považujeme len tie, ktoré sú uvedené pod bodom 5)

7) iné okolnosti, ktoré majú vplyv na prieťahy v konaní - za objektívne okolnosti, ktoré mali vplyv na predĺženie konania možno považovať neprítomnosť MUDr. P. na území SR a zdĺhavé predkladanie zdravotnej dokumentácie sťažovateľky.»

Právny   zástupca   sťažovateľky   sa   k vyjadreniu   okresného   súdu   vyjadril   podaním doručeným ústavnému súdu 22. marca 2006.

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a súdneho spisu sp. zn. 8 C 173/99.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijímal na ďalšie konanie IV. senát ústavného súdu. Pretože od 1. marca 2006 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt stal členom II. senátu ústavného súdu, aj veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján Auxt, sa prerokúvajú v II. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Sťažovateľka sa podanou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry   (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 15/03,   II. ÚS 66/03),   v   súlade   s   ktorou   možno   za konanie   (postup)   súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétne posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej   neistoty   zákonom   dovoleným   spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto dochádza   zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania na okresnom súde je nárok sťažovateľky na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného. Z hľadiska zložitosti treba uviesť, že takéto spory nie sú považované za právne zložité. Existuje k nim dostatok judikatúry všeobecných súdov, v ktorých je upravená metodika a postup pri ich rozhodovaní. Okresný súd   vo   svojom   vyjadrení   poukázal   na   skutkovú   zložitosť   sporu.   Ústavný   súd   pripúšťa skutkovú   zložitosť   veci   s poukazom   na to,   že   vo   veci   bolo   potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Žiadna skutková zložitosť veci však v danom prípade nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania. Ústavný súd nezistil, že by doterajšia dĺžka konania pred okresným súdom bola ovplyvnená výrazne správaním sťažovateľky, tak ako to uviedol okresný súd. Sťažovateľka v konaní   bola   aktívna,   zúčastňovala   sa   nariadených   pojednávaní   a podala   aj   sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Jej neúčasť na prvom pojednávaní 27. marca 2000 nemala vplyv   na   dĺžku   konania,   pretože   okresný   súd   toto   pojednávanie   odročil   na   neurčito i pre neprítomnosť   ďalších   účastníkov.   Ani   neúčasť   jej   právneho   zástupcu na pojednávaniach 17. októbra 2002 a 4. novembra 2004 nemala vplyv na priebeh konania, pretože na pojednávaniach bola prítomná sťažovateľka a okresný súd na nich vykonával dokazovanie. V dvoch prípadoch, ako to uviedol okresný súd, boli vyjadrenia sťažovateľky doručené až po jeho urgenciách, ale vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania tieto skutočnosti podstatne neovplyvnili priebeh konania a úkony okresného súdu v ňom. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04 a IV. ÚS 169/05) neakceptoval ani stanovisko okresného súdu v tom, že na priebeh konania mali vplyv návrhy sťažovateľky na vypočutie   svedkov   a návrh   na   zmenu,   resp.   rozšírenie   žalobného   návrhu,   pretože v dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, hoci zodpovednosť zaň v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že i keď od podania žaloby bolo zistené iba jedno obdobie nečinnosti   okresného   súdu   v   trvaní   11 mesiacov   (od   24. marca 1999   -   vyjadrenie žalovaného k žalobe, do   24. februára 2000 - určenie termínu pojednávania na 27. marec 2000), ďalší priebeh konania od 11. júla 2000 (odročil pojednávanie za účelom vykonania znaleckého dokazovania) do 5. marca 2002 (predložený znalecký posudok) bol poznačený nesústredenosťou a neefektívnosťou jeho postupu. V tomto čase okresný súd až dvakrát nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcami,   ktorí   nevykonávali   znaleckú   činnosť (18. septembra 2000   a   6. augusta 2001),   v   dôsledku   čoho   musel   svoje   predchádzajúce rozhodnutia zrušiť a musel nariadiť nové znalecké dokazovanie, čím sa konanie neúmerne predlžovalo   (obdobne   napr.   IV. ÚS 239/04).   Hoci   okresný   súd   v   ďalšom   období   konal a vo veci 4. novembra 2004 aj rozhodol, jeho rozhodnutie bolo odvolacím súdom 3. januára 2006   z dôvodu   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu   vo   veci   zrušené   a   do   dňa prerokovania sťažnosti ústavným súdom konanie nebolo právoplatne skončené.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   počas   viac   ako   sedemročného   obdobia nedokázal   organizovať   procesný   postup   plynulo   a efektívne   tak,   aby   vo   veci   rozhodol a odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky, kvôli ktorému sa naň obrátila so žiadosťou o rozhodnutie. Aj okresný súd priznal vo svojom vyjadrení k sťažnosti, že jeho činnosťou boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.

Vychádzajúc   z   týchto   skutkových   poznatkov   ústavný   súd   dospel   k   záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 173/99 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde   prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   8 C 173/99   konal   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka   požadovala   za   porušenie   jej   označených   práv   primerané   finančné zadosťučinenie   vo výške   20 000 Sk   z dôvodu,   že: „sťažovateľka   je   povinná   trpieť   stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia súdu. Sťažovateľka je vystavená psychickému tlaku a stresu čo spomaľuje a narušuje jej liečbu. (...)“

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistené zbytočné prieťahy v konaní okresného súdu a jeho neefektívnu a nesústredenú   činnosť   a vychádzajúc   i   z návrhu   sťažovateľky   ústavný   súd   považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Keďže   ústavný   súd   na   základe   žiadosti   sťažovateľky   a   po   splnení   podmienok ustanovil sťažovateľke právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil   kancelárii   ústavného   súdu   uhradiť   ustanovenému   právnemu   zástupcovi   trovy právneho zastúpenia vo výške 8 682 Sk.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným súdom použijú primerane   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   §   148   ods.   1   OSP   štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   zároveň   uložil   okresnému   súdu   povinnosť uhradiť   štátu   trovy   právneho   zastúpenia   na   účet   ústavného   súdu   do   dvoch   mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   pri   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk. Úhradu   sťažovateľke   priznal   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   za   tri   úkony právnej služby uskutočnené v roku 2006 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie z 22. marca 2006) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov, t. j. za každý úkon vo výške 2 730 Sk, a k tomu 3 x 164 Sk režijný paušál. Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej sume 8 682 Sk.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006