znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 1/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. B., PhD., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 43 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 2 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva obrany Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. SEOPMVL-38-63/2009-OPePoS   a jeho   prípisom   z 28.   augusta   2009   a   postupom   Ministerstva   obrany Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. SEOPMVL-39-73/2009-OPePoS a jeho prípisom   zo   16.   októbra   2009,   postupom   Akadémie   ozbrojených   síl   generála   Milana Rastislava   Štefánika,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   AOS-1106/2009,   ako   aj   prípisom rektora Akadémie ozbrojených síl zo 17. júna 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. B., PhD. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2009   doručená   sťažnosť   Ing.   D.   B.,   PhD.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), jeho základných práv podľa čl. 43 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a čl.   1   ods.   2   Protokolu   č. 12   k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“) postupom Ministerstva obrany   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. SEOPMVL-38-63/2009-OPePoS   a jeho   prípisom   z 28.   augusta   2009   a   postupom ministerstva   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   SEOPMVL-39-73/2009-OPePoS   a jeho prípisom   zo   16.   októbra   2009,   postupom   Akadémie   ozbrojených   síl   generála   Milana Rastislava Štefánika (ďalej len „AOS“), v konaní vedenom pod sp. zn. AOS-1106/2009, ako aj prípisom rektora AOS zo 17. júna 2009 v súvislosti s neuznaním mu doktorandského štúdia   na   Ž.   univerzite   ako   predpokladu   priznania   mu   povolenia   používať   označenie dôstojník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Ministerstvo   obrany   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   MO   SR)   vydalo   smernicu č. 61/2007 o vydávaní certifikátov o povolení používať označenie dôstojníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky - príloha č. 1. V roku 2009 MO SR vydalo smernicu č. 14/2009 - príloha č. 2, ktorou doplnilo smernicu MO SR č. 61/2007, podľa ktorej   okrem   iného   je   umožnené   priznať   používanie   označenie   dôstojníka   Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len dôstojník GŠ OS SR) aj dôstojníkom OS SR, ktorí úspešne absolvovali doktorandské štúdium v študijnom odbore z podskupiny študijných odborov obrana a vojenstvo. O udelení certifikátu o povolení používať označenie dôstojníka GŠ OS SR rozhoduje rektor AKADÉMIE OZBROJENÝCH SÍL generála Milana Rastislava Štefánika (ďalej len AOS).

Na   základe   uvedeného   som   si   podal   „Žiadosť   o   vydanie   certifikátu   o   povolení používať označenie dôstojníka GŠ OS SR“ zo dňa 04. 06. 2009. Rektor AOS mi na moju žiadosť odpovedal listom „Žiadosť o vydanie certifikátu – odpoveď“ zo dňa 17. 06. 2009, č.: AOS-1106/2009 - príloha č. 4, ktorá mi bola doručená dňa 20. 6. 2009 v ktorom mi oznámil,   že   „Komisia   pri   posudzovaní   Vami   predložených   dokladov   zistila,   že   ste   síce absolvoval   doktorandské   štúdium   v   študijnom   odbore   z   podskupiny   študijných   odborov obrana a vojenstvo, ale toto štúdium ste neabsolvoval na vojenskej vysokej škole SR, ako je uvedené v čl. 1 ods. 1 Smernice MO SR č. 61/2007 doplnenou smernicou MO SR č. 14/2009 (ďalej len Smernica č. 61/2007), čím nespĺňate všetky podmienky na udelenie certifikátu“. Pretože   som   presvedčený,   že   rozhodnutie   rektora   AOS   poškodzuje   moje   práva, pretože   vedný   odbor   vojenská   doprava   a   vojenské   stavby,   ktorý   som   absolvoval   je rovnocenný vojenský odbor ako iné vojenské odbory študované v 3. stupni vysokoškolského vzdelávania v Slovenskej republike a to bez ohľadu na skutočnosť, že bol študovaný na Ž. univerzite a nie na vojenskej vysokej škole, požiadal som listom ministra obrany SR dňa 28. 07. 2009 ako schvaľovateľa (vydavateľa) predmetnej smernice o výklad smernice, resp. o jej zmenu - príloha č. 5. Predpokladal som, že na základe mojich argumentov spomínaných v liste dôjde k zosúladeniu predmetnej smernice s právnymi normami Slovenskej republiky. Dňa 07. 09. 2009 mi bol doručený list z Ministerstva obrany SR č.: SEOPMVL-38- 63/2009-OPePoS - príloha č. 6. V ňom sa ako dôvod nepriznania certifikátu o povolení používať   označenie   dôstojníka   GŠ   OS   SR   uvádza:   „Doktorandské   štúdium   na   civilnej vysokej škole nie ie možné zrovnať s doktorandským štúdiom na vojenskej vysokej škole. Obsah   doktorandského   štúdia   na   civilnej   vysokej   škole   z   hľadiska   vojensko-odborných predmetov   a   riešenia   koncepčných   otázok   obrany   a   vojenstva   nepodlieha   kontrole a schvaľovaniu zo strany Ministerstva obrany SR alebo GŠ OS SR a teda nezodpovedá požiadavkám, ktoré musí spĺňať profesionálny vojak OS SR, ktorému je umožnené nosiť označenie dôstojníka GŠ OS SR“. Takéto tvrdenie považujem za zavádzajúce a klamlivé, pretože   Fakulta   špeciálneho   inžinierstva   Ž.   univerzity   je   nástupníckym   subjektom   po Vojenskej fakulte, Ž. univerzity, pričom sa zmenil iba názov fakulty a vedný odbor zostal nezmenený, čo budem dôvodiť následne.

Vzhľadom na to, že sa v zaslanom liste ministerstva obrany SR neuvádzali žiadne právne relevantné zdôvodnenia, ktoré by nasvedčovali opodstatnenosti uvedenej odpovede, ba   dokonca   nebolo   týmto   listom   spochybnené   ani   jedno   moje   zdôvodnenie   uvádzané v mojom liste zo dňa 28. 07. 2009, obrátil som sa na ministra školstva SR, rektora Ž. univerzity,   predsedu   akreditačnej   komisie,   ako   aj   riaditeľa   sekcie   vysokých   škôl   o   ich vyjadrenie,   aby   som   svoje   tvrdenia   preukázal   právnymi   predpismi   a   argumentmi.   Po zadovážení si právnych podkladov som opätovne požiadal o prehodnotenie odpovede listom zo dňa 16. 09. 2009 - príloha č. 7, pričom som sa už opieral nie len o právne stanoviská, ale aj   výklady   (napr.   Ústava   SR,   Zákony   SR,   Vyhlášky,   Vestníky,   Rozkazy,   Smernice a Nariadenia MO SR, rektora Ž. univerzity, Ministra školstva SR, riaditeľa sekcie vysokých škôl   MŠ   SR...),   ktoré   mi   dávajú   v   predmetnej   veci   za   pravdu.   Tieto   som   zaslal   aj   na Ministerstvo obrany SR a to aj faxom (38 dokumentov) priamo na sekciu obrannej politiky, medzinárodných   vzťahov   a   legislatívy,   kde   sa   pripravovala   odpoveď   na   môj   list o prehodnotenie   stanoviska.   Súčasne   som   žiadal   v   prípade   negatívnej   odpovede   o vyvrátenie mojich všetkých zdôvodnení ako aj o odpovede na moje otázky. Do dnešného dňa mi na ne neprišla odpoveď.

Dňa 21.   10.   2009 mi bol doručený   list   z MO   SR   č.: č: SEOPMVL-39-73/2009- OPePoS   -   príloha   č.   8,   v   ktorom   ministerstvo   obrany   neuznalo   moje   zdôvodnenia o rovnocennosti vojenského vedného odboru vojenská doprava a vojenské stavby, čím by som mal v takom prípade nárok na vydanie certifikátu na používanie označenia dôstojníka GŠ OS SR v súlade s vydanou smernicou č. 61/2007. Týmto listom MO SR spochybňuje Ž. univerzitu a akreditovaný vojenský vedný odbor, pričom sa v tejto veci opiera o právne nerelevantné ustanovenie § 2 Zákona č. 131/2002 Z. z., pretože to s mojou vecou vôbec nemá súvis. To, že Ž. univerzita je verejnou vysokou školou a AOS je štátnou vysokou školou nemá žiadnu súvislosť pri uznávaní doktorandského štúdia. Navyše svoj záver o nepriznaní certifikátu zdôvodňuje, že som na doktorandské štúdium nebol vyslaný (chcem zdôrazniť skutočnosť, že v predchádzajúcich dvoch listoch, príloha č. 4 a 6 sa vôbec dôvod o nevyslaní na štúdium nespomínal). Mám za to, že na vydanie takéhoto rozhodnutia sa vôbec neprihliadalo na moje adekvátne právne zdôvodnenia, ktoré predkladám v bode III. Doktorandské štúdium na Fakulte špeciálneho inžinierstva Ž. univerzity bolo začaté 1.   10.   2003.   Dôvodom   pre   jeho   štúdium   boli   vtedy   platné   Zákony,   Vyhlášky,   rozkazy, nariadenia,   vestníky   a   iné   interné   predpisy   MO   SR   (napr.   Zákon   č.   370/1997   Z.   z. o vojenskej službe, Vyhláška MŠ SR č. 131/97 o doktorandskom štúdiu, rozkaz MO SR č. 83/1999, rozkaz č. 12/2000, vestník MO SR č. 2 z 25. 1. 2001), ktoré poukazovali na nutnosť   profesionálneho   vojaka   v   dôstojníckej   hodnosti   sa   naďalej   vzdelávať   a   tým   si zabezpečiť kariérny rast v Ozbrojených silách SR. Svojim konaním som sa ako vojak riadil vojenskou disciplínou v súlade so Zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe, za čo nemôžem   byť   teraz   diskriminovaný   ani   znevýhodňovany   podľa   §   74   ods.   1   Vojenskou disciplínou   sa   rozumie   povinnosť   vojaka   dodržiavať   ustanovenia   tohto   zákona,   plniť vojenskú   prísahu,   vojenské   predpisy   a   vojenské   rozkazy   služobných   orgánov   alebo nadriadených vojakov, ktoré vydávajú v súvislosti s výkonom vojenskej služby, a ods. 2 Na velenie a riadenie v ozbrojených silách služobný orgán a nadriadený vojak vydávajú ústne alebo písomné vojenské rozkazy, ktoré vojaka zaväzujú podľa nich konať alebo sa konania zdržať.»

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný takto rozhodol:«1. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom MO SR uvedené v liste „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 28. 08. 2009, sp. zn.: SEOPMVL-38-63/2009-OPePoS bolo porušené.

2. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom MO SR uvedené v liste „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 16. 10. 2009, sp. zn.: SEOPMVL-39- 73/2009-OPePoS bolo porušené.

3. Základné právo Ing. D. B., PhD. zákaz diskriminácie a zvýhodňovanie iných podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a čl. 13, čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom AOS uvedené v liste „Žiadosť o vydanie certifikátu – odpoveď“ zo dňa 17. 06. 2009, sp. zn.: AOS-1106/2009 bolo porušené.

4. AOS prikazuje konať o vydaní certifikátu o povolení používať označenie dôstojníka GS OS v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 43 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky,   a   čl.   13,   čl.   14   Európskeho   dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, čl. 1 ods. 2 Protokol č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Sťažovateľovi Ing. D. B., PhD., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške tritisíc EUR, ktoré je MO SR povinné mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Ing. D. B., PhD. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je MO SR povinné vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B. č... vedený v D. a. s., Ž., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv, ku ktorému malo dôjsť postupom ministerstva,   a to   označenými   prípismi   z 28.   augusta   2009   a zo   16.   októbra   2009 a označeným prípisom AOS zo 17. júna 2009. V tejto súvislosti sa sťažovateľ dožaduje vyslovenia porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 43 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 13 a čl. 14 dohovoru a čl. 1 ods. 2 protokolu postupom ministerstva, ako aj AOS. Podstata jeho sťažnosti spočíva v tom, že mu ministerstvo a AOS v súvislosti s jeho žiadosťou o priznanie označenia   dôstojník   Generálneho   štábu   ozbrojených   síl   Slovenskej   republiky   neuznali absolvovanie doktorandského štúdia na Ž. univerzite pre povolenie mu možnosti používať označenie dôstojníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky z dôvodu, že pre priznanie tohto označenia sa vyžaduje absolvovanie doktorandského štúdia na vojenskej vysokej škole. Takýto postup považuje sťažovateľ za diskriminačný voči jeho osobe.

Sťažovateľ namieta postup orgánov označených subjektov, pričom neuvádza, aké právne   prostriedky   na   ochranu   svojich   práv   použil.   Ústavný   súd   má   totiž   subsidiárnu právomoc vo vzťahu k všeobecným súdom, ktorá mu vyplýva z čl. 127 ústavy. Znamená to, že ju môže uplatniť až v prípade neúspešného dožadovania sa ochrany práv sťažovateľa v systéme všeobecných súdov.

Ministerstvo je podľa § 12 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády   a o organizácii   ústrednej   štátnej   správy   v znení   neskorších   predpisov   ústredným orgánom štátnej správy. Podľa § 43 ods. 5 písm. l) zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vo vzťahu k AOS plní ministerstvo úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní.

AOS bola zriadená zákonom č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála   Milana   Rastislava   Štefánika,   o   zlúčení   Vojenskej   leteckej   akadémie   generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej   akadémie   obrany   maršala   Andreja   Hadika   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako vysoká škola univerzitného typu.

Podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 a nasl. OSP sa možno domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom   aj   žalobou   o preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   a   postupu   správneho   orgánu. V danom prípade tak ministerstvo, ako aj AOS majú postavenie správneho orgánu a ich prípisy možno považovať za výslovne správne rozhodnutie.

Znamená   to,   že   vo   vzťahu   k ministerstvu   sťažovateľ   mohol   a mal   tento   právny prostriedok   ochrany   svojich   práv   využiť.   Nevyužitie   tohto   postupu   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci. Keďže sťažovateľ nepreukázal, že takýto právny   prostriedok   ochrany   svojich   práv,   ktorých   využitie   predpokladá   aj   §   53   ods.   1 zákona   o ústavnom   súde,   uplatnil,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vo vzťahu k AOS plní funkciu odvolacieho orgánu ministerstvo, ktorému sťažovateľ následne po doručení prípisu rektora AOS zo 17. júna 2009 a nesúhlase s ním adresoval ďalší prípis už ministerstvu. Znamená to, že využil možnosť domáhať sa ochrany svojich práv   právnym   prostriedkom   uplatneným   na   nadriadenom   správnom   orgáne   tak,   ako   to predpokladá aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Skutočnosť, že s vybavením prípisu nesúhlasí, nezakladá právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok právomoci.

2.   V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 43 ods. 1 ústavy ústavný súd uvádza, že základné právo upravené v čl. 43 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa sloboda vedeckého bádania zaručuje a garantuje sa zákonná ochrana práva na výsledky tvorivej   duševnej   činnosti,   nie   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   v príčinnej   súvislosti s namietaným postupom označených orgánov verejnej správy, pretože sťažovateľ namieta nepriznanie   mu   funkčného   (hodnostného)   postavenia   v armáde   Slovenskej   republiky. Za porušenie   jeho   slobody   vedeckého   bádania   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu považovať   nepriznanie   mu   funkčného   (hodnostného)   postavenia,   ktoré   s garantovanou slobodou vedeckého bádania v čl. 43 ods. 1 ústavy nesúvisí. Z tohto dôvodu bol dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 2 protokolu podľa ktorého nikto nesmie byť diskriminovaný akýmkoľvek verejným orgánom z akýchkoľvek dôvodov, ako sú dôvody uvedené   v odseku   1,   ústavný   súd   uvádza,   že   protokol   Slovenská   republika   dosiaľ neratifikovala,   a preto   ústavný   súd   odmietol   aj   túto   časť   sťažnosti   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť (IV. ÚS 300/08).

V nadväznosti   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   už   o ďalších   požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2010