znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 1/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práv garantovaných v čl. 6 ods. 1, čl. 10, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   51   C/1/2008 a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co/62/2008 zo 6. mája 2008 a č. k. 14 Co/62/2008-119 zo 6. mája 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra 2008 doručená sťažnosť D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv garantovaných v čl. 6 ods. 1, čl. 10, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   51   C/1/2008 a uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Co/62/2008 zo 6. mája 2008 a č. k. 14 Co/62/2008-119 zo 6. mája 2008.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu z dôvodu, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov v označenom konaní skreslil jeho majetkové pomery a oslobodenie od súdnych poplatkov mu nepriznal.

Namietaného porušenia práv sťažovateľa sa krajský súd mal dopustiť jednak svojím uznesením sp. zn. 14 Co/62/2008 zo 6. mája 2008, ktorým uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 10 000 Sk, a uznesením č. k. 14 Co/62/2008-119 zo 6. mája 2008, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 51 C/1/2008-108 z 18. marca 2008, ktorým okresný súd   nepriznal   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Sťažovateľ   podal   proti uvedeným uzneseniam krajského súdu podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ako aj dovolanie   a vyzval   krajský   súd   na vydanie   opravného   uznesenia   v nadväznosti   na   jeho uznesenie č. k. 3 Co/360/05-97 z 22. septembra 2006, ktorým bol sťažovateľ právoplatne oslobodený   od   poplatkov   v čase,   keď   dostával   „dávky   v núdzi“   (konanie   vedené   na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 15/05). Sťažovateľ pritom uvádza, že jeho terajšia situácia je ešte horšia, lebo je bez týchto „dávok v núdzi“, a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.   A.   Okresný   súd   Bratislava   II   v konaní   51C/1/2008   porušil   základné   práva sťažovateľa garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1; čl. 13 a čl. 14 garantované Dohovorom, ktorým je Slovenská republika viazaná. Krajský súd Bratislava porušil tie isté základné práva D. B..

II. B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosť-učinenie vo   výške   200.000.-Sk   (pre   opakované   porušovania   základných   práv)   a Krajský   súd Bratislava je povinný zaplatiť sumu 200.000.-Sk D. B.,, obe platby musia byť v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 51C/1/2008-108 zo dňa 18.03.2008   OS   B   II,   zrušuje   uznesenie   14Co/62/2008   zo   dňa   06.05.2008   (pokuta) a 14Co/62/2008-119 zo dňa 06.05.2008 KS BA.

II.D.   Ústavný   súd   SR   prikazuje   vo   veci   51C/1/08   konať   bez   dalšich   obštrukcií, sučasne oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov až do vylepšenia jeho finančnej situácie. II.E. Okresný súd Bratislava II zaplatí trovy advokáta v lehote.“

Sťažovateľ   súčasne   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie   advokáta   na   jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom z dôvodu, že na zaplatenie advokáta nemá prostriedky.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia lebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   IV.   ÚS   14/03, I. ÚS 24/05).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   práva   upraveného   v čl.   10,   13   a čl.   14   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   51   C/1/2008   a uzneseniami   krajského   súdu   sp.   zn. 14 Co/62/2008   zo 6. mája   2008   (pokuta)   a č.   k.   14   Co/62/2008-119   zo   6.   mája   2008 (oslobodenie od súdnych poplatkov).

1.   Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   postupom okresného súdu vychádzal ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti z princípu subsidiarity podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy,   ktorý   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že sťažovateľ má právo domáhať sa ochrany základného práva na ústavnom súde iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy   nebolo v jeho právomoci   preskúmanie postupu,   lebo jeho preskúmanie na základe podaného odvolania patrí do právomoci krajského súdu. V súvislosti s namietaným porušením označených práv je z ústavného hľadiska pre ústavný súd podstatné a určujúce len preskúmanie postupu a rozhodnutí krajského súdu (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV.   ÚS   405/04,   III.   ÚS   1233/05).   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   v časti smerujúcej   voči   namietanému   postupu   a rozhodnutiu   okresného   súdu   odmietol   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uzneseniami krajského súdu ústavný súd zistil, že uznesenie sp. zn. 14 Co/62/2008 zo 6. mája 2008 nadobudlo právoplatnosť 19. júna 2008 a uznesenie č. k. 14 Co/62/2008-119 zo 6. mája 2008 nadobudlo právoplatnosť 5. júna 2008.

Sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu podal na poštovú prepravu 30. augusta 2008 (ústavnému súdu bola doručená 4. septembra 2008), t. j. v obidvoch prípadoch po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ iné skutočnosti okrem označených dvoch rozhodnutí krajského   súdu,   ktorými   malo   dôjsť   k   namietanému porušeniu   jeho   práv,   neuviedol, a sťažnosť bola podaná po uplynutí dvoch mesiacov od nadobudnutia ich právoplatnosti, ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   ako   podanú   oneskorene   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009