SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 99/2015-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v konanío návrhu ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24,Žilina, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Martin Dikoš, na preskúmanie rozhodnutia VýboruNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkciísp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 v spojení s opravným rozhodnutím VýboruNárodnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/14-K/Ez 20. apríla 2015 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. novembra2014 doručený návrh. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanierozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj„výbor“) sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).
2. Z návrhu a k nemu pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výboruložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – predsedovi predstavenstva Technickejobnovy a ochrany železníc, a. s., Kežmarok (ďalej len „spoločnosť Technickej obnovya ochrany železníc“), v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“) pokutu v sume zodpovedajúcejšesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 5 631,42 € za porušeniepovinnosti ustanovenej v čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorého sa maldopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu člena dozornej radyLetiskovej spoločnosti Žilina, a. s. (ďalej len „Letisková spoločnosť“).
3. Navrhovateľ tvrdí, že výroky napadnutého rozhodnutia sú nesprávne a nesúladnés odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a ďalej v svojom návrhu uvádza:
„Akcionármi v Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s., sú okrem štátu aj Žilinský samosprávny kraj s 0,46 % majetkovým podielom. Majoritným akcionárom v tejto letiskovej spoločnosti je štát s 99,53 % majetkovým podielom.
Členov v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s. menujú akcionári na valnom zhromaždení. Verejný funkcionár bol za člena dozornej rady menovaný dňa 22.06.2013. V čase vymenovania do funkcie Člena dozornej rady nemal žiadnu vedomosť o tom, že za jej výkon mu bude poskytovaná finančná odmena, čiže bol presvedčený o tom, že za výkon tejto funkcie nebude poberať žiadnu finančnú odmenu. Následne, keď sa dozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, odmietol ju poberať, avšak Letisková spoločnosť Žilina, a.s. mu odmietla vyhovieť. Rovnako odmietla i návrh na poukazovanie predmetných finančných prostriedkov priamo na charitu, preto verejný funkcionár pristúpil k poukazovaniu finančných prostriedkov na charitu spôsobom, že finančné prostriedky boli poskytnuté priamo jemu a on ich následne poukázal na charitatívne účely. Z jeho konania je zrejmé, že ako verejný funkcionár neprofitoval z výkonu funkcie člena dozornej rady a túto vykonáva vo verejnom záujme. Máme za to, že účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabrániť poberaniu finančnej odmeny za výkon činností podľa čl. 5 verejnými funkcionármi, keďže plnia úlohy verejného záujmu a vykonávajú ich len preto, že sú verejnými funkcionármi. Uloženie pokuty v tomto konkrétnom prípade je neprimerane prísne vzhľadom k tomu, že verejný funkcionár za výkon funkcie v dozornej rade v podstate nemal príjem, a teda uloženie pokuty verejnému funkcionárovi je v rozpore s účelom zákona o ochrane verejného záujmu. Verejný funkcionár vykonáva funkciu v dozornej rade Letiskovej spoločnosti Žilina, a.s., ktorej akcionárom nie je žiadna súkromná osoba, vo verejnom záujme, neuprednostňuje svoj osobný záujem.
V ďalšom poukazujeme na to, že v odôvodnení sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛,
čo nie je v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie je v dôsledku toho nepreskúmateľné.“
4. Navrhovateľ v závere svojho návrhu žiada, aby ústavný súd v súlades ustanovením § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) napadnutérozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky sp. zn. VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 zrušil.
5. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 24. marca 2015 prijal návrhnavrhovateľa na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republikysp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 na ďalšie konanie.
6. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyjadril výbor(odporca) v svojom podaní z 5. mája 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. mája2015. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že ním poberané finančné prostriedky za výkonfunkcie poukazoval na charitatívne účely a výbor túto skutočnosť neposudzoval akodeliberačný dôvod, respektíve poľahčujúcu okolnosť, odporca uviedol:
«Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona sa zákaz podľa ods. 2 prvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena. Verejný funkcionár však za uvedenú funkciu poberal finančnú odmenu, čo aj nepopiera. Pred začatím konania bol na túto skutočnosť upozornený zo strany výboru listom zo dňa 27. februára 2014, a listom zo dňa 27. marca 2014 verejný funkcionár skonštatoval, že skutočne došlo k poberaniu odmeny za funkciu člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. Uviedol, že požiadal o pozastavenie vyplácania tejto odmeny a súčasne o jej vyčíslenie z dôvodu jej vrátenia, že ho táto skutočnosť mrzí, a že príjem legálne priznal v daňovom priznaní. Súčasne však podotkol, že okamžite po doručení písomného stanoviska z Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. ho v kópii výboru zašle, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Skutočnosť, že verejnému funkcionárovi bola odmena vyplácaná zo strany akciovej spoločnosti „proti jeho vôli“ a teda radšej zvolil možnosť poukazovať ju na charitatívne účely, mohol verejný funkcionár v dobrej viere oznámiť výboru hneď potom, ako k začatiu pravidelného vyplácania došlo, keďže ako tvrdí, mal vedomosť, že ide o nezákonné poberanie takejto odmeny.
Máme však za to, že zo strany verejného funkcionára môže ísť o účelovú obranu, keďže k uznaniu poberania odmeny neoprávnene, a k žiadosti o pozastavenie jej vyplácania došlo až na základe upozornenia zo strany výboru.
Verejný funkcionár sa podľa nášho názoru dostal do dôkaznej núdze, keďže nepredložil výboru žiadne dôkazy o tom, kedy sa dozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, kedy ju odmietol poberať, kedy mu Letisková spoločnosť Žilina, a. s. odmietla vyhovieť a tiež ani to, že uvedená spoločnosť odmietla poukazovať finančné prostriedky priamo na charitu.»
K druhej námietke navrhovateľa, že rozhodnutie výboru je nepreskúmateľné, keďžev odôvodnení rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛, čo nie je v súlade s výrokom rozhodnutia, výbor uviedol:„Na námietku, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛,
uvádzame, že výbor v uvedenej veci vydal opravné rozhodnutie dňa 20. apríla 2015 č. VP/17/14-K/E, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané doporučene poštou 22. apríla 2015.
K tejto zrejmej nesprávnosti došlo pri elektronickom vyhotovení písomného rozhodnutia č. VP/17/14- K zo dňa 17. septembra 2014, ktoré vypracoval na základe poverenia výboru uvedeného v uznesení č. 337 zo 17. septembra 2014 predseda výboru cestou sekretariátu výboru.
Vo výroku napadnutého rozhodnutia je výška pokuty však uvedená správne v zmysle listu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č.05318/2014/D100-VSÚ/58766-M zo dňa 26. septembra 2014.
Nesúhlasíme s názorom, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, keďže vo výroku rozhodnutia je výška pokuty správna a máme za to, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá by nemala mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.“
7. Navrhovateľ sa k stanovisku výboru z 5. mája 2015 vyjadril v tom zmysle, žek porušeniu ústavného zákona z jeho strany nedošlo, keďže nezískal z vyplácanej odmenyžiaden majetkový prospech, celú sumu poukazoval na charitatívne účely. Toto svojetvrdenie opiera o čestné vyhlásenie, ktoré za Letiskovú spoločnosť vypracovala (mzdy a personalistika) 7. mája 2015, v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľbol ochotný funkciu člena dozornej rady vykonávať bez nároku na odmenu, avšak v zmysleštatútu predstavenstva tejto spoločnosti to nebolo možné realizovať, preto mu odmenuzasielali na účet.
K vydaniu opravného rozhodnutia výboru 20. apríla 2015 navrhovateľ uvádza, ženapriek odstráneniu zrejmej chyby v písaní nedošlo k odstráneniu vady, ktorú vidí v rozporemedzi výrokom a odôvodnením, hoci tento rozpor bližšie nešpecifikuje. Navyše poukazujena skutočnosť, že opravné rozhodnutie výboru z 20. apríla 2015 bolo vydané až po výzveústavného súdu na vyjadrenie z 15. apríla 2015.
8. Ústavný súd dospel k záveru, že od pojednávania nemožno očakávať ďalšieobjasnenie veci, preto so súhlasom účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania vo veci samej.
II.
9. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejnýfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená stratamandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu napreskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.
10. Podľa 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania o preskúmanírozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov jenavrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu privýkone funkcií verejných funkcionárov 20) alebo podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
12. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, žekonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesenímpotvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezomzruší.
13. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu jekonečné.
14. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákonvzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodnýchspoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
15. Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejnýmfunkcionárom na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenúv čl. 2 ods. 1.
16. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmiebyť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolnéhoalebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskejčinnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmiepodnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba zazákonom ustanovených podmienok.
17. Podľa čl. 5 ods. 4 písm. a) a c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľaodseku 2 prvej vety nevzťahuje ani na zastupovanie štátu v orgánoch právnických osôbs majetkovou účasťou štátu a obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnickýchosôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.
18. Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa odseku 2prvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjektyvykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.
19. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa ukladá pokutav sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejnýfunkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.
20. Podstatou návrhu navrhovateľa je tvrdenie, že rozhodnutie výboru o uloženípokuty za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým,že poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti, ktorejmajoritným akcionárom (99,53 %) je štát a Žilinský samosprávny kraj (0,46 %), bolo podľaneho neprimerane prísne. Keďže svoju odmenu poukazoval na charitu, nedošlo podľanavrhovateľa k porušeniu ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň je podľanavrhovateľa napadnuté rozhodnutie výboru nepreskúmateľné, keďže v odôvodnení privymedzení výšky uloženej pokuty sa uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, čo nie je v súlade s výrokom napadnutéhorozhodnutia.
III.
21. Ústavný súd z obsahu návrhu a jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, akoaj z obsahu spisu výboru sp. zn. VP/17/14 a v ňom obsiahnutých listinných dôkazovtýkajúcich sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil takýto skutkový stavrelevantný pre posúdenie veci:
21.1 Listom z 27. februára 2014, ktorý si navrhovateľ prevzal 18. marca 2014, výborupozornil navrhovateľa, že pri kontrole oznámenia funkcií, zamestnaní, činnostía majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2013, ktoré navrhovateľ podalk 31. marcu 2014, zistil, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva aj funkciu členadozornej rady Letiskovej spoločnosti, z ktorej poberá aj finančnú odmenu, čo je v rozpores čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň navrhovateľa vyzval, aby muuvedenú skutočnosť v súlade s čl. 7 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vysvetlilv lehote 10 dní od doručenia tohto listu.
21.2 Na list výboru odpovedal navrhovateľ podaním datovaným 27. marca 2014,v ktorom sám skonštatoval, že skutočne za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovejspoločnosti odmenu poberal, za uvedený priestupok sa ospravedlnil. Zo strany navrhovateľapodľa jeho tvrdenia nešlo o úmysel, celú výšku odmeny, ktorú za výkon funkcie poberal,podľa tohto vyjadrenia poukazoval na charitu a chcel dodatočne zaslať výboru písomnépotvrdenie. Zároveň uviedol, že požiadal Letiskovú spoločnosť o pozastavenie vyplácaniaodmeny a vyčíslenie dovtedy vyplatených súm na účely ich vrátenia.
21.3 Výbor 1. júla 2014 vydal podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákonač. 357/2004 Z. z. uznesenie, ktorým začal konanie vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov voči navrhovateľovi pre porušenie čl. 5 ods. 5 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z. Listom z 2. júla 2014, ktorý navrhovateľ prevzal 23. júla 2014, muuvedené uznesenie zaslal a vyzval navrhovateľa, aby sa v zmysle čl. 9 ods. 4 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z. k predmetnému uzneseniu v lehote 15 dní od doručenia vyjadril.
21.4 Výbor následne 17. septembra 2014 vydal v konaní vedenom protinavrhovateľovi pod sp. zn. VP/17/14-K uznesenie č. 337, v ktorom konštatoval porušeniepovinnosti uvedenej v čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. zo stranynavrhovateľa a uložil mu pokutu v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platuverejného funkcionára. Listom z 18. septembra 2014 výbor požiadal ministra práce,sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o oznámenie výškyročného príjmu navrhovateľa ako verejného funkcionára. Minister listom z 26. septembra2014 oznámil výboru ročný príjem navrhovateľa ako predsedu predstavenstva spoločnostiTechnická obnova a ochrana železníc a zároveň ako generálneho riaditeľa tejto akciovejspoločnosti. Písomné vyhotovenie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra2014, v ktorom mu za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004Z. z. bola uložená pokuta vo výške 5 631,42 eur, bola navrhovateľovi doručená27. decembra 2014.
21.5 Následne potom, ako ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015z 24. marca 2015 prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie a 15. apríla 2015 vyzvalvýbor, aby sa k uzneseniu o prijatí vyjadril, výbor 20. apríla 2015 vydal opravnérozhodnutie sp. zn. VP/17/14-K/E, v ktorom opravil posledné dva odseky odôvodneniarozhodnutia sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014, v ktorých došlo k zrejmej chybev písaní. Pri určovaní výšky uloženej pokuty tak na základe opravného rozhodnutia bolozrejmé, že výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmu navrhovateľa, a nie ⬛⬛⬛⬛, tak ako to bolo uvedené v odôvodnení pôvodného rozhodnutiazo 17. septembra 2014.
22. Ako vyplýva z už citovaného § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmettohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnomprostriedku proti rozhodnutiu výboru, je obmedzený výlučne na posúdenie konanianavrhovateľa ako verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnýmiustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
23. Prvým argumentom navrhovateľa, ktorým odôvodnil svoj návrh na preskúmanierozhodnutia výboru, bolo, že navrhovateľ poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornejrady Letiskovej spoločnosti „nedobrovoľne“ a celú túto odmenu poukazoval na charitu,a preto podľa neho nedošlo z jeho strany k porušeniu čl. 5 ods. 5 ústavného zákonač. 357/2004 Z. z., keďže z poberanej odmeny neprofitoval. Rozhodnutie výboru bolo podľanavrhovateľa neprimerane prísne, keďže nevzal túto skutočnosť do úvahy ako poľahčujúcuokolnosť.
24. Vo vzťahu k tomuto argumentu ústavný súd uvádza, že sa plne stotožňujes rozhodnutím výboru a jeho odôvodnením, ako aj s tvrdeniami uvedenými v jehovyjadrení. Z ustanovenia čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v spojení s čl. 5ods. 2 a 4 písm. a) a c) tohto zákona jednoznačne vyplýva, že zákaz byť štatutárnymorgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebodozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, sa nevzťahuje na zastupovanie štátuv orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a obce alebo vyššieho územnéhocelku len vtedy, ak tieto právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a za členstvov nich sa neposkytuje odmena.
Navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonával funkciu člena dozornej radyLetiskovej spoločnosti, v ktorej má Žilinský samosprávny kraj 0,46 % majetkový podiela majoritným akcionárom vo výške 99,53 % majetkového podielu je štát. Za vykonávanietejto funkcie poberal odmenu a túto skutočnosť sám vo svojich vyjadreniach ani nepopiera.To, akým spôsobom verejný funkcionár disponuje s odmenou, ktorá mu je za výkon funkcievyplatená, nie je v okolnostiach danej veci relevantné. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.neumožňuje verejnému funkcionárovi vyviniť sa z porušenia povinnosti, ak sa munepreukáže úmysel, a ani neupravuje možnosť výboru znížiť pokutu za porušenie povinnostis prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti.
Obranu navrhovateľa v konaní vedenom pred výborom, ako aj jeho argumentyuvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia ústavným súdom považuje ústavný súd zaúčelové tvrdenia, ktoré navrhovateľ nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, hoci sámešte v konaní výboru tvrdil, že tak urobí. Čestné vyhlásenie pracovníčky Letiskovejspoločnosti pritom len dokazuje skutočnosť, ktorá ani nebola medzi účastníkmi sporná, a to,že navrhovateľ za výkon funkcie odmenu poberal.
Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázateľne porušil čl. 5ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., čo sám v svojich písomných podaniach ajpotvrdzuje, a preto mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004Z. z. uložená pokuta.
25. Druhým argumentom navrhovateľa bola nepreskúmateľnosť napadnutéhorozhodnutia výboru z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia výbor pri výpočte výškypokuty, ktorá bola navrhovateľovi uložená, vychádzal z ročného príjmu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a nie z ročného príjmunavrhovateľa.
26. Ústavný súd už judikoval, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnejmoci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jehoodôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu)predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie,ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebopovrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratickéhoštátu (III. ÚS 662/2014).
27. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia výboru sp. zn. VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 vyplývalo, že pri určovaní výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmuverejného funkcionára ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, za rok 2012,ktorú mu oznámil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikylistom zo 17. júna 2014. V danom prípade bola v odôvodnení rozhodnutia výboru uvedenáosoba odlišná od navrhovateľa, s posudzovaným obdobím z roku 2012, pričom vo vecinavrhovateľa spadalo posudzované obdobie do roku 2013. Vo vzťahu k výroku o uloženejpokute bolo rozhodnutie výboru zo 17. septembra 2014 nepreskúmateľné, čo bolo ajdôvodom na prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie.
28. Ako už bolo uvedené, výbor vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/17/14-K/Ez 20. apríla 2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 28. apríla 2015. Ústavný súd takpreskúmal aj obsah tohto opravného rozhodnutia, ktoré tvorilo súčasť predloženéhospisového materiálu, a zistil, že rozpor, ktorý bol ústavným súdom zistený v odôvodnenírozhodnutia výboru zo 17. septembra 2014, bol opravným rozhodnutím z 20. apríla 2015opravený ako zrejmá chyba v písaní. To, že v konkrétnom prípade išlo o zrejmú chybuv písaní, potvrdzuje aj spisová značka listu ministra, ktorým oznamoval výšku ročnéhopríjmu navrhovateľa, ktorá bola správne uvedená aj v prvom rozhodnutí výboruzo 17. septembra 2014, ako aj výška uloženej pokuty uvedenej vo výroku napadnutéhorozhodnutia, ktorá bola vypočítaná správne.
29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd v závere konštatuje, že pripreskúmaní napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 v spojenís opravným rozhodnutím sp. zn. VP/17/14-K/E z 20. apríla 2015 nezistil žiadne právnerelevantné dôvody na jeho zrušenie, a preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho opravnéhorozhodnutia podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.
30. Keďže ústavný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel a rozhodnutie výborupotvrdil, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, ďalšími návrhminavrhovateľa sa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožnopodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizáciezriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmaťuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
V Košiciach 10. júna 2015