znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 99/2015-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 v konanío návrhu ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhoAdvokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24,Žilina, v mene ktorej koná konateľ Mgr. Martin Dikoš, na preskúmanie rozhodnutia VýboruNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   pre nezlučiteľnosť   funkcií   sp.   zn.   VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkciísp.   zn.   VP/17/14-K   zo   17.   septembra   2014   v spojení   s opravným   rozhodnutím   VýboruNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   sp.   zn.   VP/17/14-K/Ez 20. apríla 2015 p   o   t   v   r   d   z   u   j   e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 27. novembra2014 doručený návrh. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanierozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej aj„výbor“) sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z návrhu a k nemu pripojenej kópie napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výboruložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi – predsedovi predstavenstva Technickejobnovy a ochrany železníc, a. s., Kežmarok   (ďalej len „spoločnosť Technickej obnovya ochrany železníc“), v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“) pokutu v sume zodpovedajúcejšesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, a to vo výške 5 631,42 € za porušeniepovinnosti ustanovenej v čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ktorého sa maldopustiť tým, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával aj funkciu člena dozornej radyLetiskovej spoločnosti Žilina, a. s. (ďalej len „Letisková spoločnosť“).

3. Navrhovateľ tvrdí, že výroky napadnutého rozhodnutia sú nesprávne a nesúladnés odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a ďalej v svojom návrhu uvádza:

„Akcionármi   v   Letiskovej   spoločnosti   Žilina,   a.   s.,   sú   okrem   štátu   aj   Žilinský samosprávny kraj s 0,46 % majetkovým podielom. Majoritným akcionárom v tejto letiskovej spoločnosti je štát s 99,53 % majetkovým podielom.

Členov   v   dozornej   rade   Letiskovej   spoločnosti   Žilina,   a.s.   menujú   akcionári   na valnom   zhromaždení.   Verejný   funkcionár   bol   za   člena   dozornej   rady   menovaný   dňa 22.06.2013. V čase vymenovania do funkcie Člena dozornej rady nemal žiadnu vedomosť o tom, že za jej výkon mu bude poskytovaná finančná odmena, čiže bol presvedčený o tom, že   za   výkon   tejto   funkcie   nebude   poberať   žiadnu   finančnú   odmenu.   Následne,   keď   sa dozvedel, že mu bude poskytovaná finančná odmena, odmietol ju poberať, avšak Letisková spoločnosť Žilina, a.s. mu odmietla vyhovieť. Rovnako odmietla i návrh na poukazovanie predmetných finančných prostriedkov priamo na charitu, preto verejný funkcionár pristúpil k poukazovaniu finančných prostriedkov na charitu spôsobom, že finančné prostriedky boli poskytnuté priamo jemu a on ich následne poukázal na charitatívne účely. Z jeho konania je zrejmé, že ako verejný funkcionár neprofitoval z výkonu funkcie člena dozornej rady a túto vykonáva   vo   verejnom   záujme.   Máme   za   to,   že   účelom   ústavného   zákona   o   ochrane verejného záujmu je zabrániť poberaniu finančnej odmeny za výkon činností podľa čl. 5 verejnými funkcionármi, keďže plnia úlohy verejného záujmu a vykonávajú ich len preto, že sú verejnými funkcionármi. Uloženie pokuty v tomto konkrétnom prípade je neprimerane prísne vzhľadom k tomu, že verejný funkcionár za výkon funkcie v dozornej rade v podstate nemal príjem, a teda uloženie pokuty verejnému funkcionárovi je v rozpore s účelom zákona o   ochrane   verejného   záujmu.   Verejný   funkcionár   vykonáva   funkciu   v   dozornej   rade Letiskovej   spoločnosti   Žilina,   a.s.,   ktorej   akcionárom   nie   je   žiadna   súkromná   osoba, vo verejnom záujme, neuprednostňuje svoj osobný záujem.

V ďalšom poukazujeme na to, že v odôvodnení sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛,

čo nie je v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie je v dôsledku toho nepreskúmateľné.“

4.   Navrhovateľ   v závere   svojho   návrhu   žiada,   aby   ústavný   súd   v súlades ustanovením § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   napadnutérozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 zrušil.

5. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 99/2015 z 24. marca 2015 prijal návrhnavrhovateľa   na   preskúmanie   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republikysp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 na ďalšie konanie.

6. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyjadril výbor(odporca) v svojom podaní z 5. mája 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 12. mája2015. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že ním poberané finančné prostriedky za výkonfunkcie   poukazoval   na   charitatívne   účely   a   výbor   túto   skutočnosť   neposudzoval   akodeliberačný dôvod, respektíve poľahčujúcu okolnosť, odporca uviedol:

«Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona sa zákaz podľa ods. 2 prvej vety nevzťahuje na činnosť podľa odseku 4, ak tam uvedené právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a   ak   sa   za   členstvo   v   nich   neposkytuje   finančná   odmena.   Verejný   funkcionár   však   za uvedenú funkciu poberal finančnú odmenu, čo aj nepopiera. Pred začatím konania bol na túto skutočnosť upozornený zo strany výboru listom zo dňa 27. februára 2014, a listom zo dňa 27. marca 2014 verejný funkcionár skonštatoval, že skutočne došlo k poberaniu odmeny za funkciu člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. Uviedol, že požiadal o pozastavenie vyplácania tejto odmeny a súčasne o jej vyčíslenie z dôvodu jej vrátenia, že ho táto skutočnosť mrzí, a že príjem legálne priznal v daňovom priznaní. Súčasne však podotkol, že okamžite po doručení písomného stanoviska z Letiskovej spoločnosti Žilina, a. s. ho v kópii výboru zašle, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Skutočnosť,   že   verejnému   funkcionárovi   bola   odmena   vyplácaná   zo   strany   akciovej spoločnosti „proti jeho vôli“ a teda radšej zvolil možnosť poukazovať ju na charitatívne účely, mohol verejný funkcionár v dobrej viere oznámiť výboru hneď potom, ako k začatiu pravidelného   vyplácania   došlo,   keďže   ako   tvrdí,   mal   vedomosť,   že   ide   o   nezákonné poberanie takejto odmeny.

Máme však za to, že zo strany verejného funkcionára môže ísť o účelovú obranu, keďže k uznaniu poberania odmeny neoprávnene, a k žiadosti o pozastavenie jej vyplácania došlo až na základe upozornenia zo strany výboru.

Verejný   funkcionár   sa   podľa   nášho   názoru   dostal   do   dôkaznej   núdze,   keďže nepredložil   výboru   žiadne   dôkazy   o   tom,   kedy   sa   dozvedel,   že   mu   bude   poskytovaná finančná odmena, kedy ju odmietol poberať, kedy mu Letisková spoločnosť Žilina, a. s. odmietla   vyhovieť   a   tiež   ani   to,   že   uvedená   spoločnosť   odmietla   poukazovať   finančné prostriedky priamo na charitu.»

K druhej námietke navrhovateľa, že rozhodnutie výboru je nepreskúmateľné, keďžev odôvodnení rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛, čo nie je v súlade s výrokom rozhodnutia, výbor uviedol:„Na námietku, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa pre vymedzenie výšky uloženej pokuty uvádza ročný príjem ⬛⬛⬛⬛,

uvádzame,   že   výbor   v   uvedenej   veci   vydal   opravné   rozhodnutie   dňa 20. apríla 2015 č. VP/17/14-K/E, ktoré bolo navrhovateľovi zaslané doporučene poštou 22. apríla 2015.

K   tejto   zrejmej   nesprávnosti   došlo   pri   elektronickom   vyhotovení   písomného rozhodnutia   č.   VP/17/14-   K   zo   dňa   17.   septembra   2014,   ktoré   vypracoval   na   základe poverenia výboru uvedeného v uznesení č. 337 zo 17. septembra 2014 predseda výboru cestou sekretariátu výboru.

Vo výroku napadnutého rozhodnutia je výška pokuty však uvedená správne v zmysle listu   ministra   dopravy,   výstavby   a   regionálneho   rozvoja   Slovenskej   republiky č.05318/2014/D100-VSÚ/58766-M zo dňa 26. septembra 2014.

Nesúhlasíme s názorom, že ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, keďže vo výroku rozhodnutia je výška pokuty správna a máme za to, že ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá by nemala mať vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.“

7. Navrhovateľ sa k stanovisku výboru z 5. mája 2015 vyjadril v tom zmysle, žek porušeniu ústavného zákona z jeho strany nedošlo, keďže nezískal z vyplácanej odmenyžiaden   majetkový   prospech,   celú   sumu   poukazoval   na   charitatívne   účely.   Toto   svojetvrdenie   opiera   o čestné   vyhlásenie,   ktoré   za   Letiskovú   spoločnosť   vypracovala (mzdy a personalistika) 7. mája 2015, v ktorom potvrdzuje, že navrhovateľbol ochotný funkciu člena dozornej rady vykonávať bez nároku na odmenu, avšak v zmysleštatútu   predstavenstva   tejto   spoločnosti   to   nebolo   možné   realizovať,   preto   mu   odmenuzasielali na účet.

K vydaniu opravného rozhodnutia výboru 20. apríla 2015 navrhovateľ uvádza, ženapriek odstráneniu zrejmej chyby v písaní nedošlo k odstráneniu vady, ktorú vidí v rozporemedzi výrokom a odôvodnením, hoci tento rozpor bližšie nešpecifikuje. Navyše poukazujena skutočnosť, že opravné rozhodnutie výboru z 20. apríla 2015 bolo vydané až po výzveústavného súdu na vyjadrenie z 15. apríla 2015.

8.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   od   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšieobjasnenie veci, preto so súhlasom účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 30 ods. 2zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania vo veci samej.

II.

9.   Podľa   čl.   10   ods.   2   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   dotknutý   verejnýfunkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   stratamandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10,ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   napreskúmanie   rozhodnutia   výboru   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   rozhodne   o   tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

10. Podľa 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania o preskúmanírozhodnutia   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   jenavrhovateľ   a   orgán,   ktorý   vydal   rozhodnutie   vo   veci   ochrany   verejného   záujmua zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu privýkone funkcií verejných funkcionárov 20) alebo podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

12. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, žekonanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesenímpotvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezomzruší.

13. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu jekonečné.

14. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa tento zákonvzťahuje   na   funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo   členov   štatutárneho   orgánu   obchodnýchspoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 prvej vety ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je verejnýmfunkcionárom   na   účely   tohto   ústavného   zákona   každý,   kto   vykonáva   funkciu   uvedenúv čl. 2 ods. 1.

16. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár nesmiebyť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolnéhoalebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskejčinnosti,   okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze.   Verejný   funkcionár   nesmiepodnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba zazákonom ustanovených podmienok.

17. Podľa čl. 5 ods. 4 písm. a) a c) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľaodseku 2 prvej vety nevzťahuje ani na zastupovanie štátu v orgánoch právnických osôbs majetkovou účasťou štátu a obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnickýchosôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku.

18. Podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa zákaz podľa odseku 2prvej   vety   nevzťahuje   na   činnosť   podľa   odseku   4,   ak   tam   uvedené   právne   subjektyvykonávajú podnikateľskú činnosť a ak sa za členstvo v nich neposkytuje finančná odmena.

19. Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. sa ukladá pokutav sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejnýfunkcionár poruší povinnosti podľa čl. 5.

20.   Podstatou   návrhu   navrhovateľa   je   tvrdenie,   že   rozhodnutie   výboru   o uloženípokuty za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. tým,že poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovej spoločnosti, ktorejmajoritným akcionárom (99,53 %) je štát a Žilinský samosprávny kraj (0,46 %), bolo podľaneho   neprimerane   prísne.   Keďže   svoju   odmenu   poukazoval   na   charitu,   nedošlo   podľanavrhovateľa k porušeniu ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň je podľanavrhovateľa   napadnuté   rozhodnutie   výboru   nepreskúmateľné,   keďže   v odôvodnení   privymedzení   výšky   uloženej   pokuty   sa   uvádza   ročný   príjem ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, čo nie je v súlade s výrokom napadnutéhorozhodnutia.

III.

21. Ústavný súd z obsahu návrhu a jeho príloh, z vyjadrení účastníkov konania, akoaj   z   obsahu   spisu   výboru   sp.   zn.   VP/17/14   a v ňom   obsiahnutých   listinných   dôkazovtýkajúcich sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi zistil takýto skutkový stavrelevantný pre posúdenie veci:

21.1 Listom z 27. februára 2014, ktorý si navrhovateľ prevzal 18. marca 2014, výborupozornil   navrhovateľa,   že   pri   kontrole   oznámenia   funkcií,   zamestnaní,   činnostía majetkových   pomerov   verejných   funkcionárov   za   rok   2013,   ktoré   navrhovateľ   podalk 31. marcu 2014, zistil, že navrhovateľ ako verejný funkcionár vykonáva aj funkciu členadozornej rady Letiskovej spoločnosti, z ktorej poberá aj finančnú odmenu, čo je v rozpores čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Zároveň navrhovateľa vyzval, aby muuvedenú skutočnosť v súlade s čl. 7 ods. 6 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vysvetlilv lehote 10 dní od doručenia tohto listu.

21.2   Na list výboru odpovedal navrhovateľ podaním datovaným 27. marca 2014,v ktorom sám skonštatoval, že skutočne za výkon funkcie člena dozornej rady Letiskovejspoločnosti odmenu poberal, za uvedený priestupok sa ospravedlnil. Zo strany navrhovateľapodľa jeho tvrdenia nešlo o úmysel, celú výšku odmeny, ktorú za výkon funkcie poberal,podľa tohto vyjadrenia poukazoval na charitu a chcel dodatočne zaslať výboru písomnépotvrdenie. Zároveň uviedol, že požiadal Letiskovú spoločnosť o pozastavenie vyplácaniaodmeny a vyčíslenie dovtedy vyplatených súm na účely ich vrátenia.

21.3   Výbor   1.   júla   2014   vydal   podľa   čl.   9   ods.   2   písm.   a)   ústavného   zákonač. 357/2004 Z. z.   uznesenie, ktorým začal konanie vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov voči navrhovateľovi pre porušenie čl. 5 ods. 5 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z. Listom z 2. júla 2014, ktorý navrhovateľ prevzal 23. júla 2014, muuvedené uznesenie zaslal a vyzval navrhovateľa, aby sa v zmysle čl. 9 ods. 4 ústavnéhozákona č. 357/2004 Z. z. k predmetnému uzneseniu v lehote 15 dní od doručenia vyjadril.

21.4   Výbor   následne   17.   septembra   2014   vydal   v konaní   vedenom   protinavrhovateľovi pod sp. zn. VP/17/14-K uznesenie č. 337, v ktorom konštatoval porušeniepovinnosti   uvedenej   v čl.   5   ods.   2   ústavného   zákona   č.   357/2004   Z.   z.   zo   stranynavrhovateľa   a   uložil   mu   pokutu   v sume   zodpovedajúcej   šesťnásobku   mesačného   platuverejného   funkcionára.   Listom   z 18.   septembra   2014   výbor   požiadal   ministra   práce,sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) o oznámenie výškyročného príjmu navrhovateľa ako verejného funkcionára. Minister listom z 26. septembra2014 oznámil výboru ročný príjem navrhovateľa ako predsedu predstavenstva spoločnostiTechnická obnova a ochrana železníc a zároveň ako generálneho riaditeľa tejto akciovejspoločnosti. Písomné vyhotovenie rozhodnutia výboru sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra2014, v ktorom mu za porušenie povinnosti podľa čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004Z.   z.   bola   uložená   pokuta   vo   výške   5 631,42   eur,   bola   navrhovateľovi   doručená27. decembra 2014.

21.5   Následne   potom,   ako   ústavný   súd   uznesením   sp.   zn.   III.   ÚS   99/2015z 24. marca   2015   prijal   návrh   navrhovateľa   na   ďalšie   konanie   a 15.   apríla   2015 vyzvalvýbor,   aby   sa   k uzneseniu   o prijatí   vyjadril,   výbor   20.   apríla   2015   vydal   opravnérozhodnutie   sp. zn.   VP/17/14-K/E,   v ktorom   opravil   posledné   dva   odseky   odôvodneniarozhodnutia sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014, v ktorých došlo k zrejmej chybev písaní. Pri určovaní výšky uloženej pokuty tak na základe opravného rozhodnutia bolozrejmé,   že   výbor   vychádzal   z oznámenia   výšky   ročného   príjmu   navrhovateľa,   a nie ⬛⬛⬛⬛, tak ako to bolo uvedené v odôvodnení pôvodného rozhodnutiazo 17. septembra 2014.

22. Ako vyplýva z už citovaného § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde, predmettohto konania, v rámci ktorého ústavný súd plní funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnomprostriedku   proti   rozhodnutiu   výboru,   je   obmedzený   výlučne   na   posúdenie   konanianavrhovateľa   ako   verejného   funkcionára   z   hľadiska   jeho   konformnosti   s   príslušnýmiustanoveniami ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.

23. Prvým argumentom navrhovateľa, ktorým odôvodnil svoj návrh na preskúmanierozhodnutia výboru, bolo, že navrhovateľ poberal odmenu za výkon funkcie člena dozornejrady Letiskovej spoločnosti „nedobrovoľne“ a celú túto odmenu poukazoval na charitu,a preto   podľa   neho   nedošlo   z   jeho   strany   k porušeniu   čl.   5   ods.   5   ústavného   zákonač. 357/2004 Z. z., keďže z poberanej odmeny neprofitoval. Rozhodnutie výboru bolo podľanavrhovateľa neprimerane prísne, keďže nevzal túto skutočnosť do úvahy ako poľahčujúcuokolnosť.

24.   Vo   vzťahu   k tomuto   argumentu   ústavný   súd   uvádza,   že   sa   plne   stotožňujes rozhodnutím   výboru   a jeho   odôvodnením,   ako   aj   s tvrdeniami   uvedenými   v jehovyjadrení. Z ustanovenia čl. 5 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v spojení s čl. 5ods.   2   a 4   písm.   a)   a c)   tohto   zákona   jednoznačne   vyplýva,   že   zákaz   byť   štatutárnymorgánom   alebo   členom   štatutárneho   orgánu,   členom   riadiaceho,   kontrolného   alebodozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti,okrem   valného   zhromaždenia   a   členskej   schôdze,   sa   nevzťahuje   na   zastupovanie   štátuv orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu a obce alebo vyššieho územnéhocelku len vtedy, ak tieto právne subjekty vykonávajú podnikateľskú činnosť a za členstvov nich sa neposkytuje odmena.

Navrhovateľ   ako   verejný   funkcionár   vykonával   funkciu   člena   dozornej   radyLetiskovej spoločnosti, v ktorej má Žilinský samosprávny kraj 0,46 % majetkový podiela majoritným akcionárom vo výške 99,53 % majetkového podielu je štát. Za vykonávanietejto funkcie poberal odmenu a túto skutočnosť sám vo svojich vyjadreniach ani nepopiera.To, akým spôsobom verejný funkcionár disponuje s odmenou, ktorá mu je za výkon funkcievyplatená, nie je v okolnostiach danej veci relevantné. Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.neumožňuje   verejnému   funkcionárovi   vyviniť   sa   z porušenia   povinnosti,   ak   sa   munepreukáže úmysel, a ani neupravuje možnosť výboru znížiť pokutu za porušenie povinnostis prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti.

Obranu   navrhovateľa   v konaní   vedenom   pred   výborom,   ako   aj   jeho   argumentyuvedené v návrhu na preskúmanie rozhodnutia ústavným súdom považuje ústavný súd zaúčelové tvrdenia, ktoré navrhovateľ nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi, hoci sámešte   v konaní   výboru   tvrdil,   že   tak   urobí.   Čestné   vyhlásenie   pracovníčky   Letiskovejspoločnosti pritom len dokazuje skutočnosť, ktorá ani nebola medzi účastníkmi sporná, a to,že navrhovateľ za výkon funkcie odmenu poberal.

Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázateľne porušil čl. 5ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., čo sám v svojich písomných podaniach ajpotvrdzuje, a preto mu bola v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona č. 357/2004Z. z. uložená pokuta.

25.   Druhým   argumentom   navrhovateľa   bola   nepreskúmateľnosť   napadnutéhorozhodnutia   výboru   z dôvodu,   že   v odôvodnení   rozhodnutia   výbor   pri   výpočte   výškypokuty,   ktorá   bola   navrhovateľovi   uložená,   vychádzal   z ročného   príjmu ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a nie   z ročného   príjmunavrhovateľa.

26. Ústavný súd už judikoval, že zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnejmoci dbať na splnenie zákonných náležitosti tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jehoodôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu)predstavuje nielen jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie,ale je tiež jedným zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky) a ochrany práv. Preto nedostatky formy rozhodnutia alebopovrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými princípmi právneho a demokratickéhoštátu (III. ÚS 662/2014).

27.   Z odôvodnenia   napadnutého   rozhodnutia   výboru   sp.   zn.   VP/17/14-Kzo 17. septembra 2014 vyplývalo, že pri určovaní výšky pokuty podľa čl. 9 ods. 10 písm. d)ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. výbor vychádzal z oznámenia výšky ročného príjmuverejného funkcionára ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, za rok 2012,ktorú mu oznámil minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikylistom zo 17. júna 2014. V danom prípade bola v odôvodnení rozhodnutia výboru uvedenáosoba odlišná od navrhovateľa, s posudzovaným obdobím z roku 2012, pričom vo vecinavrhovateľa spadalo posudzované obdobie do roku 2013. Vo vzťahu k výroku o uloženejpokute   bolo   rozhodnutie   výboru   zo   17.   septembra   2014   nepreskúmateľné,   čo   bolo   ajdôvodom na prijatie návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie.

28. Ako už bolo uvedené, výbor vydal opravné rozhodnutie sp. zn. VP/17/14-K/Ez 20. apríla 2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené 28. apríla 2015. Ústavný súd takpreskúmal   aj   obsah   tohto   opravného   rozhodnutia,   ktoré   tvorilo   súčasť   predloženéhospisového materiálu, a zistil, že rozpor, ktorý bol ústavným súdom zistený v odôvodnenírozhodnutia výboru zo 17. septembra 2014, bol opravným rozhodnutím z 20. apríla 2015opravený ako zrejmá chyba v písaní. To, že v konkrétnom prípade išlo o zrejmú chybuv písaní, potvrdzuje aj spisová značka listu ministra, ktorým oznamoval výšku ročnéhopríjmu   navrhovateľa,   ktorá   bola   správne   uvedená   aj   v prvom   rozhodnutí   výboruzo 17. septembra 2014, ako aj výška uloženej pokuty uvedenej vo výroku napadnutéhorozhodnutia, ktorá bola vypočítaná správne.

29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd v závere konštatuje, že pripreskúmaní napadnutého rozhodnutia sp. zn. VP/17/14-K zo 17. septembra 2014 v spojenís opravným rozhodnutím sp. zn. VP/17/14-K/E z 20. apríla 2015 nezistil žiadne právnerelevantné dôvody na jeho zrušenie, a preto napadnuté rozhodnutie v znení jeho opravnéhorozhodnutia podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde potvrdil.

30.   Keďže   ústavný   súd   návrhu   navrhovateľa   nevyhovel   a rozhodnutie   výborupotvrdil,   tak   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   rozhodnutia,   ďalšími   návrhminavrhovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožnopodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizáciezriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmaťuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 10. júna 2015