znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 99/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v dovolacom konaní vo veci vedenej v prvom stupni na tomto súde pod sp. zn. 1 C 328/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2003   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v dovolacom konaní vo veci vedenej na tomto súde v prvom stupni pod sp. zn. 1 C 328/01.

Sťažovateľ uviedol, že 4. novembra 2002 podal na okresnom súde dovolanie proti odvolaciemu rozsudku   Krajského   súdu   v Prešove   č.   k. 4   Co 54/02-35 z 10.   júna 2002, ktorým   tento súd potvrdil   prvostupňový   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   1 C   328/01-17 z 12. novembra 2001.

Okresný súd reagoval podľa sťažovateľa výzvou z 19. novembra 2002, v ktorej ho upozornil na povinné právne zastúpenie kvalifikovaným právnym zástupcom v dovolacom konaní   a súčasne   ho   vyzval   na   predloženie   plnomocenstva   udeleného   advokátovi   alebo komerčnému právnikovi na zastupovanie v predmetnom konaní. Sťažovateľ požiadal listom z 9.   decembra   2002   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   na   čo   ho   okresný   súd   listom z 5. februára 2003 vyzval na predloženie vyplneného potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových   pomeroch   (ktoré   mu   v prílohe   zaslal).   Sťažovateľ   vyhovel   požiadavke okresného súdu 14. februára 2003. Okresný súd však začal podľa sťažovateľa „špekulovať a vymýšľať“ a listom   zo   4.   marca   2003   ho   vyzval   na   oznámenie   presnej   adresy zamestnávateľa. Sťažovateľ výzve vyhovel a požadované údaje oznámil v liste z 18. marca 2003. Následne 24. marca 2003 sa podľa svojho tvrdenia obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy v uvedenom konaní podľa zákona Slovenskej národnej rady č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov, čo však neviedlo k náprave.

Na   základe   uvedených   skutkových   tvrdení   sťažovateľ   namietal: „Je   koniec   roka 2003, teda uplynul už viac ako jeden rok, ale toto moje dovolanie nebolo ešte ani len postúpené kasačnému súdu do Bratislavy, aby presne v zmysle zákona s ním naložil, už nehovoriac,   že   doposiaľ   nie   je   právoplatne   rozhodnuté   ani   o tom,   že   mi   je   zo   zákona ustanovený   alebo   neustanovený   zástupca   na   právne   zastupovanie   v tomto   dovolacom konaní, nech je akékoľvek ! (...) Vzhľadom na prešlú dlhú dobu (...) mám za to, že zo strany prvostupňového súdu,   ktorý zodpovedá za   adjustáciu súdneho spisu   v tomto   dovolacom konaní a za jeho včasné predloženie kasačnému súdu (...), dochádza tu k prieťahu v konaní (...)“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom:

„1/ vyslovil, že základné právo I. K. K. podľa čl. 48, ods. 2/ Ústavy SR postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 328/01 porušené bolo; 2/   prikázal   Okresnému   súdu   v Bardejove,   aby   v dovolacom   konaní   pod   sp.   zn. 4 Co 54/02, ktorým bolo napadnuté konečné rozhodnutie odvolacieho súdu, nadväzujúce na prvostupňové konanie pod č. k. 1 C 328/01, urýchlene konal bez zbytočných prieťahov; 3/ priznal I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia ústavného súdu;

4/ uložil Okresnému súdu v Bardejove uhradiť trovy tohto konania (...).“

Na základe opakovanej výzvy ústavného súdu z 20. januára 2004 a z 26. februára 2004   sa   k sťažnosti   vyjadril   predseda   okresného   súdu   podaním   sp.   zn.   Spr.   44/04 z 25. februára   2004,   v ktorom   opísal   postup   okresného   súdu   v posudzovanom   konaní a následne uviedol: „Vychádzajúc z tejto chronológie jednotlivých úkonov, nemožno dôjsť k inému   záveru,   než   že   k prieťahom   zavinených   súdom   v konaní   po   podaní   dovolania sťažovateľom   nedošlo.   Postup   súdu,   pokiaľ   vyzval   sťažovateľa   jeho   dovolanie   doplniť o plnomocenstvo   udelené   právnemu   zástupcovi,   je   v zhode   s ustanovením   §   241   ods.   1 O. s. p. a aj následné úkony súdu spočívajúce v zisťovaní osobných a majetkových pomerov sťažovateľa boli nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie, keďže v súlade s ustanovením § 30 O. s. p. takéhoto zástupcu možno ustanoviť   účastníkovi,   u ktorého   sú   predpoklady   pre   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). (...) Pokiaľ spis nebol doposiaľ predložený dovolaciemu súdu na rozhodnutie   o podanom   dovolaní,   stalo   sa   tak   vinou   sťažovateľa,   ktorý   nerešpektujúc zákonné ustanovenia podľa § 236 a násl. O. s. p. podal neúplné dovolanie bez splnenia podmienky   povinného   právneho   zastúpenia,   čím   vyvolal   potrebu   tento   nedostatok   súdu odstraňovať.“

Na základe uvedených tvrdení navrhol predseda okresného súdu sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Okresný súd súčasne so svojím vyjadrením k sťažnosti predložil ústavnému súdu na základe jeho žiadosti spis týkajúci sa označeného konania.

II.

Z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobou z 19. apríla 2001 doručenou okresnému súdu 20. apríla 2001 sa sťažovateľ domáhal proti Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zaplatenia 912,50 Sk, úroku z omeškania a náhrady trov súdneho konania z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom   podľa   zákona   č.   58/1969   Zb.   o   zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Okresný súd rozsudkom č. k. 1 C 328/01-17 z 12. novembra 2001 žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa z 27. novembra 2001 doplneného ďalším podaním zo 6. decembra 2001 bola vec 28. januára 2002 predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove (ako súdu odvolaciemu), ktorý rozsudkom č. k. 4 Co 54/02-35 z 10. júna 2002 napadnutý rozsudok okresného súdu z 12. novembra 2001 potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2002.

Podaním z 2. októbra 2002 doručeným okresnému súdu 4. novembra 2002 podal sťažovateľ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie.

Pokynom z 19. novembra 2002 uložila vo veci konajúca sudkyňa súdnej kancelárii vyzvať   sťažovateľa   na   predloženie   plnomocenstva   udeleného   advokátovi   alebo komerčnému právnikovi v uvedenej veci vzhľadom na zákonom ustanovenú podmienku (§ 241   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku)   zastúpenia   kvalifikovaným   právnym zástupcom v dovolacom konaní. Výzva bola sťažovateľovi doručená 2. októbra 2002.

Sťažovateľ   požiadal   v podaní   z 9.   decembra   2002   doručenom   okresnému   súdu 11. decembra 2002 o ustanovenie právneho zástupcu v predmetnom konaní.

V prílohe   listu   z 5.   februára   2003   zaslal   okresný   súd   sťažovateľovi   tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov   a na   ustanovenie   zástupcu   v právnej   veci“   s výzvou   na   jeho   predloženie   po vyplnení a potvrdení príslušnými subjektmi. Sťažovateľ predložil okresnému súdu vyplnené tlačivo 14. februára 2003, v ktorom uviedol, že pracuje ako pomocný stavebný robotník v stavebnej   firme „S.   S.,   H.“, avšak   bez   potvrdenia   zamestnávateľa   o sťažovateľom uvedenej výške príjmu, u ktorého vzhľadom na ďalšie údaje nebolo zrejmé, či ide o príjem vyplácaný zamestnávateľom alebo o dávku vyplácanú orgánom sociálneho zabezpečenia (v prílohe tlačiva predložil   sťažovateľ okresnému   súdu   kópiu   príkazu   na výplatu dávok Sociálnou poisťovňou, potvrdenie zamestnávateľa manželky o výške jej príjmu a potvrdenie Prešovskou   univerzitou   v Prešove   o dennom   štúdiu   jeho   dcéry).   V ďalšom   tlačive doručenom okresnému súdu 18. februára 2003 sťažovateľ uviedol, že pracuje ako pomocný stavebný   robotník   a ako   zamestnávateľa,   resp.   poskytovateľa   dávok   sociálneho zabezpečenia uviedol Sociálnu poisťovňu.

Listom zo 4. marca 2003 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby v lehote 8 dní oznámil okresnému   súdu   presnú   adresu   svojho   zamestnávateľa,   pretože   v predloženom   tlačive uviedol, že pracuje ako pomocný stavebný robotník.

Sťažovateľ   oznámil   okresnému   súdu   identifikačné   údaje   svojho   zamestnávateľa (S. S., H.) v podaní z 18. marca 2003 doručenom okresnému súdu v ten istý deň.

Pokynom   súdnej   kancelárii   z 21.   marca   2001   uložila   vo   veci   konajúca   sudkyňa vyzvať   sťažovateľom   označeného   zamestnávateľa,   aby   v lehote   8   dní   okresnému   súdu oznámil,   či   je   so   sťažovateľom   v pracovnoprávnom   alebo   obdobnom   právnom   vzťahu, a aby   v kladnom   prípade,   predložil   potvrdenie   o výške   príjmu   sťažovateľa.   Výzva okresného   súdu   (zaslaná   25.   marca   2003)   bola   22.   apríla   2003   poštou   vrátená   ako „nevyzdvihnutá v odbernej lehote“. Okresný súd preto listom z 25. apríla 2003 žiadal o jej doručenie   Obvodné   oddelenie   Policajného zboru   v Raslaviciach,   ktoré   zásielku   doručilo 14. mája 2003.

Sťažovateľom označený zamestnávateľ v liste doručenom okresnému súdu 22. mája 2003 oznámil, že pracovnoprávny vzťah medzi ním a sťažovateľom trval od 1. júla 2002 do 31. decembra 2002.

Pokynom súdnej kancelárii zo 17. októbra 2003 nechala vo veci konajúca sudkyňa vyzvať Sociálnu poisťovňu, pobočku Bardejov, na oznámenie, či je sťažovateľ poberateľom starobného dôchodku, ak áno, odkedy a v akej výške. Výzva bola vypravená 3. novembra 2003.

Sociálna   poisťovňa,   pobočka   Bardejov,   oznámila   18.   novembra   2003   okresnému súdu požadované údaje.

Okresný súd uznesením č. k. 1 C 328/01-63 z 19. novembra 2003 sťažovateľovi právneho zástupcu pre dovolacie konanie neustanovil. Sťažovateľ napadol 10. decembra 2003   uvedené rozhodnutie okresného   súdu   odvolaním.   Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o odvolaní 14. januára 2004.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 10 Co 8/04-68 z 21. januára 2004 rozhodnutie okresného súdu z 19. novembra 2003 potvrdil. Spis bol vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie 24. februára 2004.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...).“

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd v dovolacom konaní v právnej veci vedenej v prvom stupni na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 328/01 porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy,   ako   aj   jeho   právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II.   ÚS   57/01,   III.   ÚS   30/03)   alebo návrh odmietne   ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04).

Zo spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej veci, ktorý si ústavný súd nechal predložiť, vyplýva, že okresný súd začal v uvedenej veci konať po pätnástich dňoch od doručenia sťažovateľovho dovolania. Vo veci neostal nečinný ani po 18. marci 2003, ako by sa   to   mohlo   javiť   z argumentácie   uvedenej   v sťažnosti,   ale realizoval   úkony   smerujúce k doplneniu   a overeniu   údajov   uvedených   sťažovateľom   v súvislosti   s jeho   žiadosťou o ustanovenie   právneho   zástupcu   v dovolacom   konaní   a následne   v tejto   veci   rozhodol. Postup   okresného   súdu   po   11.   decembri   2002,   keď   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie právneho   zástupcu,   bol vzhľadom   na okolnosti   uvedeného prípadu   odôvodnený, a to aj pokiaľ   ide   o   úkony   smerujúce   k doplneniu,   upresneniu   a overeniu   údajov   sťažovateľa o zdrojoch a výške jeho príjmov.

Aj keď tento postup nebol celkom bez prieťahov (vzhľadom na obdobie nečinnosti okresného   súdu   od   22.   mája   2003   do   17.   októbra   2003),   ich   intenzita   s prihliadnutím na ostatné okolnosti prípadu nedosiahla úroveň odôvodňujúcu záver o porušení základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   jeho   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (čl.   48   ods.   2 ústavy) a nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikoval bez ďalšieho ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z vyššie   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2004