znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 99/02-97

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti Mgr. J. G., bytom T., zastúpeného komerčným právnikom Mgr. Ľ. J., P., pre namietané porušenie základného práva   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   z dôvodu   zbytočných   prieťahov v konaniach vedených na Krajskom úrade justičnej polície Policajného zboru v Trnave pod sp.   zn.   ČVS:   KUV-68/OVVK-2000   a na   Krajskej   prokuratúre   v Trenčíne   pod   sp.   zn. 1 Kv 5/2001 na verejnom ústnom pojednávaní 13. novembra 2002 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Mgr. J. G. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu zbytočných   prieťahov   v konaniach   vedených   na   Krajskom   úrade   justičnej   polície Policajného   zboru   v Trnave   pod   sp.   zn.   ČVS:   KUV-68/OVVK-2000   a na   Krajskej prokuratúre v Trenčíne pod sp. zn. 1 Kv 5/2001   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 99/02-34 z 10. júla 2002 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti smerujúcej proti konaniam vedeným na Krajskom úrade vyšetrovania Policajného   zboru   v Trnave   -   teraz   Krajský   úrad   justičnej   polície   Policajného   zboru v Trnave (ďalej len „krajský úrad justičnej polície“) - pod sp. zn. ČVS: KUV-68/OVVK-2000 a na Krajskej prokuratúre v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod sp. zn. 1 Kv   5/2001   pre   namietané   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní, pričom vo zvyšnej časti ju odmietol.

2. Sťažnosť predstavujú písomné podania sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu z 24. apríla, 14. a 28. júna, 2. septembra, 9. a 22. októbra 2002, početné listiny vzťahujúce sa   na   jeho   trestnú   vec   (ako   prílohy   sťažnosti)   a tiež   prednesy   na   verejnom   ústnom pojednávaní ústavného súdu 9. októbra 2002.

Sťažovateľ   sa   domáhal,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   vo   vyššie   označených konaniach krajského úradu justičnej polície a krajskej prokuratúry došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk a tiež aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia (sumy 752 Sk, resp. 21 192 Sk).

Orgánom   činným   v trestnom   konaní   -   krajskému   úradu   justičnej   polície,   ktorý vykonáva   vyšetrovanie,   a krajskej   prokuratúre   ako   dozorovému   orgánu   v prípravnom trestnom   konaní   -   vytkol   viaceré   skutočnosti   ohľadne   jeho   trestného   stíhania   od 15. novembra 2000 súvisiaceho s dopravnou nehodou z predošlého dňa.

Ide   predovšetkým   o nerešpektovanie   požiadaviek   ohľadne   rýchlosti   trestného konania   v zmysle   §   2   ods.   4,   §   164   ods.   2   a   §   167   Trestného   poriadku   (ďalej   len „TP“) a náležitého vedenia trestného konania podľa § 2 ods. 5 a § 164 ods. 3 TP. Podľa názoru sťažovateľa k prieťahom došlo v dôsledku nesprávneho postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré nedostatočne reagovali na dôkaznú situáciu a iné okolnosti, ktoré nastali   počas   vyšetrovania,   a nesprávne   vykonali   niektoré   dôkazy.   Niektoré   dôkazy   sa vykonali bez efektu, ktorý ani nemohli v žiadnom prípade priniesť, čo bolo jasné už v čase pred   ich   vykonaním   (napr.   rekognícia,   vyšetrovací   pokus,   znalecký   posudok   z odboru zdravotníctva - psychiatrie, znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, znalecký posudok z odboru zdravotníctva vo vzťahu k príčinám smrti poškodeného a pod.). Sťažovateľ tiež tvrdil, že nejde o náročnú vec na dokazovanie, pričom pri náležitom vedení prípravného konania   mohlo   byť   toto   ukončené   maximálne   do   jedného   roka.   Prieťahy   v konaní,   ku ktorým došlo aj napriek jeho viacerým žiadostiam o ich odstránenie adresovaným orgánom prokuratúry, mali tiež negatívny dopad na jeho život (o zvolení sťažovateľa do funkcie sudcu   sa   rozhodovalo   v čase   neobjasnenosti   dopravnej   nehody,   dlhší   čas   sa   nemohol zamestnať a pod.).

3.   Krajský   úrad   justičnej   polície   vo   svojich   písomných   vyjadreniach   z 20.   mája a 29. júla   2002,   ako   aj   vo   svojich   vyjadreniach   vyslovených   na   verejných   ústnych pojednávaniach   ústavného   súdu   nesúhlasil   s tvrdeniami   sťažovateľa.   Uviedol,   že   ide o komplikovaný prípad dopravnej nehody a neskončenie vyšetrovania nie je subjektívnym zavinením vyšetrovateľa.

Zdôraznil   predovšetkým   komplikácie,   ktoré   nastali   v počiatkoch   objasňovania dopravnej   nehody   z dôvodu   odchodu   sťažovateľa   na   neznáme miesto,   a skutočnosti,   že riadenie vozidla v čase nehody brala na seba (namiesto sťažovateľa) pôvodne iná osoba. Vec bola napriek tomu ukončená 12. januára 2001 s návrhom na podanie obžaloby. Napriek nariadenému   doplneniu   vyšetrovania   zo   strany   dozorujúceho   prokurátora   (z   Krajskej prokuratúry   v Trnave)   23.   februára   2001   bol   vypracovaný   opätovne   návrh   na   podanie obžaloby.   Po   vrátení   vyšetrovacieho   spisu   na   doplnenie   19.   marca   2001   dozorujúcou prokurátorkou (už z Krajskej prokuratúry v Trenčíne) bolo potrebné vykonať viaceré úkony vrátane   zisťovania   možného   ovplyvnenia   sťažovateľa   v čase   nehody   alkoholom. Vyšetrovanie potom predĺžilo najmä predloženie odlišného znaleckého posudku z odboru dopravy   sťažovateľom   5.   decembra   2001,   čo   vyvolalo   potrebu   pribratia   do   konania uznesením zo 7. decembra 2001 Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva (ďalej len „ústav súdneho inžinierstva“). Tento však napriek viacerým urgenciám znalecký posudok vypracoval až 16. augusta 2002.

4.   Krajská   prokuratúra   vo   vyjadreniach   z 15.   mája   a 30.   júla   2002   uviedla,   že k faktickému výkonu dozoru nad prípravným konaním došlo z jej strany až 5. marca 2001. Vtedy   jej   Krajská   prokuratúra   v Trnave   doručila   obsah   dozorového   spisu   na   základe rozhodnutia   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) o odňatí a prikázaní veci z 5. februára 2002.

Dňa 23. marca 2001 dozorová prokurátorka dala vyšetrovateľovi pokyn na vykonanie ďalšieho   potrebného   dokazovania.   Krajská   prokuratúra   o.   i.   poukázala   na   pribratie   do konania 12. apríla 2001 Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len „lekárska fakulta“), ústavu súdneho inžinierstva v decembri 2001 a na   problémy   spojené   s podaním   znaleckých   posudkov   (predovšetkým   pracovná zaťaženosť týchto ústavov a potreba opakovaných urgencií).

Krajská prokuratúra zdôraznila najmä, že po tom, ako jej bola trestná vec sťažovateľa prikázaná   na   ďalšie   konanie,   od   počiatku   vykonávala   aktívny   a priebežný   dozor   nad prípravným   konaním,   vyšetrovateľa   usmerňovala   písomnými,   ale   aj   ústnymi   pokynmi, pričom   potreba   vykonania   ďalších   dôkazov   vyplynula   postupne   z   dôkaznej   situácie a v záujme   čo   najobjektívnejšieho   zistenia   skutkového   stavu   veci.   Dĺžka   vypracovania znaleckého posudku, najmä ústavom v zmysle § 110 ods. 1 TP, je prokurátorom prakticky neovplyvniteľná.

5.   Účastníci   konania   pred   ústavným   súdom   -   sťažovateľ,   krajský   úrad   justičnej polície a krajská prokuratúra - mali navzájom k dispozícii jednotlivé vyjadrenia, ktoré im boli   ústavným   súdom   zaslané,   a mohli   k nim   preto   zaujať   vlastné   stanovisko.   Pretože krajský úrad justičnej polície tiež trval, aby ústavný súd konal vo veci samej na verejnom ústnom pojednávaní, ústavný súd tak v zmysle § 30 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) konal v dňoch 9. októbra a 13. novembra 2002.

II.

Z vyjadrení   účastníkov   konania,   nimi   zaslaných   listín,   vyšetrovacieho spisu krajského úradu justičnej polície sp. zn. ČVS: KUV-68/OVVK-2000 a dozorového spisu krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 5/01, ústavný súd zistil nasledovné relevantné skutočnosti.

Vyšetrovateľ   krajského   úradu   justičnej   polície   uznesením   zo   14.   novembra   2000 začal trestné stíhanie a uznesením z 15. novembra 2000 vzniesol obvinenie sťažovateľovi pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že „dňa 14. 11. 2000 okolo 17.45 hod. viedol za tmy po ceste I. tr. č. 61 osob. mot. vozidlo zn. Š-Fábia v smere od P. na obec D., kde v km 78,250 neprispôsobil rýchlosť vozidla svojím schopnostiam a plne sa nevenoval situácii v cestnej premávke, v dôsledku čoho po pravej strane svojej jazdy pravou prednou časťou vozidla zo zadu narazil do pred ním idúceho v tom istom smere bicyklistu K. P., byt. P., ktorý následkom nárazu utrpel ťažké mozgovolebečné poranenie s bezvedomím, s poruchou regulácie životných funkcií s následným zastavením srdca a krvácaním do dutiny brušnej, ktorému zraneniu v ten istý deň o 19,50 hod. v NsP P. podľahol“.

Do   12.   januára   2001,   keď   bol   vypracovaný   vyšetrovateľom   návrh   na   podanie obžaloby, bolo vykonaných množstvo procesných úkonov (výsluchy obvineného, svedkov, znalcov,   rekognícia,   vyšetrovací   pokus   a pod.),   o   čom   svedčia   strany   1   až   400   prvého zväzku vyšetrovacieho spisu.

Druhý   zväzok   vyšetrovacieho   spisu   (strany   401   až   438)   predstavuje   priebeh vyšetrovania po vrátení veci na doplnenie vyšetrovania až do podania ďalšieho návrhu na podanie obžaloby 23. februára 2001. V treťom zväzku (strany 1 až 427) sú obsiahnuté úkony po nariadenom doplnení vyšetrovania zo strany krajskej prokuratúry 19. marca 2001.

V treťom zväzku sa o. i. nachádzajú: uznesenie z 12. apríla 2001 o pribratí podľa § 110 ods. 1 TP na podanie znaleckého posudku lekárskej fakulty a jej znalecký posudok z 28. septembra   2001,   doplnok   k prvému   posudku   znalca   v odbore   dopravy   (vyžiadaný vyšetrovateľom 18. mája 2001; 139 strán textu a 9 príloh), návrhy sťažovateľa na doplnenie dokazovania   (vrátane   predloženia   relevantnej   judikatúry   a odborných   článkov   z oblasti dopravných nehôd) a jeho námietky - z apríla, júna, augusta, novembra a decembra 2001, vyrozumenia obhajcov sťažovateľa zo strany vyšetrovateľa o úkonoch v prípravnom konaní v priebehu   roku   2001   (marec,   apríl,   máj,   jún,   august,   september),   výsluchy   znalcov a 13 svedkov v roku 2001(apríl až august).

Keďže   sťažovateľ   predložil   krajskému   úradu   justičnej   polície   5.   decembra   2001 znalecký posudok z odboru cestnej dopravy, ktorý si dal sám vyhotoviť, pričom tento bol odlišný od prvého posudku iného znalca (a jeho doplnku), vyšetrovateľ pribral uznesením zo 7. decembra 2001 podľa § 110 ods. 1 TP ústav súdneho inžinierstva na podanie posudku a preskúmanie   posudkov   podaných   znalcami   z odboru   doprava   cestná,   odvetvie   nehody v cestnej   doprave,   v   lehote   do   28.   februára   2002.   Ústav   súdneho   inžinierstva   požiadal vzhľadom na komplikovanosť prípadu a väčšie množstvo posudkov vypracovávaných pre štátne orgány o predĺženie termínu na podanie posudku najprv do 30. apríla, neskôr do 31. júla a napokon ho prisľúbil vypracovať do 20. augusta 2002 (aj na základe urgencií vyšetrovateľa). Znalecký posudok zo 16. augusta 2002 má vrátane príloh 91 strán a zaoberá sa   významnými   otázkami   stanovenými   pri   zadaní   znaleckej   úlohy   (postavenie   bicykla s osobným   automobilom   v čase   nárazu,   grafická   analýza   dopravnej   nehody, pravdepodobnosť   vzniku   dopravnej   nehody, možnosti   zabránenia   jej   vzniku   zo   strany sťažovateľa...).

Vzhľadom na tento znalecký posudok sťažovateľ napr. podaním z 28. augusta 2002 navrhol krajskému úradu justičnej polície doplniť dokazovanie a zastaviť trestné stíhanie, 30. septembra 2002 predložil ďalší znalecký posudok z odboru cestnej dopravy a 2. októbra 2002 požiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Dozorový spis krajskej prokuratúry sp. zn. 1 Kv 5/01 obsahuje 316 strán vrátane rukopisov   jednotlivých   dozorových   prokurátorov   (po   č.   l.   113   bola   vec   dozorovaná   na Krajskej prokuratúre v Trnave).

Z úkonov dozorových prokurátorov v trestnej veci sťažovateľa - v mesiacoch marec, apríl, jún, august, september, október a december 2001, január, február, marec a júl 2002

-ide predovšetkým o: úradné záznamy týkajúce sa spisového materiálu a ďalšieho postupu vo veci (konzultácie s generálnou prokuratúrou), záznamy z previerky vyšetrovacieho spisu, správy   o stave   prípravného   konania   podávané   generálnej   prokuratúre,   pokyny   pre vyšetrovateľa podľa § 174 ods. 2 TP, žiadosti adresované vyšetrovateľovi ohľadne podania správ o stave veci (v niektorých prípadoch aj o predloženie spisu), odpovede sťažovateľovi na   jeho   žiadosti   a námietky,   predloženie   podnetov   a žiadostí   sťažovateľa   generálnej prokuratúre.

Dozorový spis krajskej prokuratúry obsahuje tiež viacero listín, z ktorých vyplýva, že vyšetrovateľ v trestnej veci sťažovateľa priebežne informoval krajskú prokuratúru o stave konania vo veci, zasielal príslušné listiny, pričom krajská prokuratúra na ne reagovala (o. i. napr. v súvislosti so znaleckým dokazovaním zo strany ústavu súdneho inžinierstva).

III.

1.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy z dôvodu   zbytočných   prieťahov v konaniach   krajského   úradu   justičnej   polície   a krajskej prokuratúry. Podľa prvej vety citovaného ustanovenia ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“.

Ústavný súd už v uzneseniach sp. zn. II. ÚS 41/98 a sp. zn. II. ÚS 20/02 vyslovil, že právo na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania (§ 160 TP), keď sa občan stáva účastníkom tohto konania buď ako obvinený, alebo poškodený. V náleze sp. zn. III. ÚS 60/00 uviedol, že u osoby, na ktorú bola podaná obžaloba, je účelom označeného práva odstránenie stavu jej právnej neistoty.

Účel práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorým je   predovšetkým   odstránenie   stavu   právnej   neistoty   obvineného,   sa   aj   v prípravnom trestnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej lehote.

2. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade skúmal   s poukazom   na   svoju   stabilnú   judikatúru,   to   znamená   s ohľadom   na   konkrétne okolnosti   prípadu   a berúc   do   úvahy:   A.   právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   B.   správanie sťažovateľa a C. spôsoby, akými v konaní postupovali odporcovia, to znamená krajský úrad justičnej polície a krajská prokuratúra (obdobne pozri napr. II. ÚS 74/97 a I. ÚS 70/98).

A. Trestná vec sťažovateľa je pomerne zložitá najmä s poukazom na komplikované zisťovanie   rozhodných   skutočností   súvisiacich   s dopravnou   nehodou.   K   tomuto   stavu prispel   aj sám   sťažovateľ   tým,   že   bezprostredne   po   dopravnej   nehode,   ku   ktorej   došlo 14. novembra 2000 okolo 17.45 h v smere od P. na D. v km 78,250, nevyčkal na príchod polície, ale opustil miesto nehody a políciou bol zistený až nasledujúci deň o 01.20 h pri kontrole v T.

O zložitosti   veci   svedčí   dostatočne   obsah   vyšetrovacieho   spisu   krajského   úradu justičnej   polície   a dozorového   spisu   krajskej   prokuratúry   (množstvo   vypočutých   osôb, zadovážených   listín,   znalecké   posudky   z rôznych   oblastí  ...).   Vyšetrovateľ   v dvoch prípadoch aplikoval § 110 ods. 1 TP - podľa ktorého vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie môže orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť   o pribratí   štátneho   orgánu   alebo   ústavu   na   podanie   posudku   alebo   na preskúmanie posudku podaného znalcom - a do konania pribral lekársku fakultu a ústav súdneho   inžinierstva.   Ústav   súdneho   inžinierstva   požiadal   o predĺženie   lehoty   na vypracovanie znaleckého posudku výslovne aj „vzhľadom na komplikovanosť prípadu“.

B. Správanie sťažovateľa v priebehu doterajšieho konania - okrem vyššie označeného nedostatku   -   treba   posudzovať   komplexne.   Jeho   mnohé   návrhy,   žiadosti,   podnety a sťažnosti   sú   súčasťou   práva   na   obhajobu,   motivované   v konečnom   dôsledku   snahou dosiahnuť priaznivé rozhodnutie ešte v priebehu prípravného konania (zastavenie trestného stíhania pre nedostatok zavinenia). Sťažovateľom zvolený spôsob obhajoby však objektívne nezanedbateľne prispel k predĺženiu konania, s čím musel byť napokon aj sám uzrozumený.

C. Pri posudzovaní postupu krajského úradu justičnej polície a krajskej prokuratúry nie   je úlohou   ústavného   súdu   -   ktorý   ani   nie   je   orgánom   činným   v trestnom   konaní - nahradzovať činnosť týchto orgánov a určovať, aký najoptimálnejší postup v konaní trestná vec sťažovateľa vyžadovala. Úlohou ústavného súdu je zistiť, či konkrétny postup orgánov činných v trestnom konaní nie je z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   svojvoľný   alebo   zjavne neodôvodnený (obdobne pozri napr. I. ÚS 13/00).

Za zbytočný prieťah v konaní orgánu činného v trestnom konaní možno považovať dobu   jeho   nečinnosti   alebo   zjavne   neefektívnej   činnosti   pri   napĺňaní   účelu   TP, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (§ 1 ods. 1 TP).  

Z priebehu doterajšieho trestného konania, ktorý je naznačený v II. časti odôvodnenia tohto nálezu, ústavný súd nezistil zbytočné prieťahy ani v konaní vyšetrovateľa krajského úradu   justičnej   polície   a ani   v konaní   dozorujúcej   krajskej   prokuratúry.   Tieto   orgány postupovali v trestnej veci sťažovateľa v podstate spôsobom zodpovedajúcim najmä jej dôkaznej náročnosti. Prieťahy vzniknuté pri vypracúvaní znaleckých posudkov lekárskou fakultou a ústavom súdneho inžinierstva neboli prieťahmi zbytočnými (znalecké posudky majú   význam   pre   zisťovanie   skutočného   stavu   veci)   a   nemožno   ich   ani   pričítať vyšetrujúcemu, resp. dozorujúcemu orgánu.

3. S poukazom najmä na konkrétne okolnosti trestnej veci sťažovateľa, jej dôkaznú náročnosť,   správanie   sťažovateľa,   postupy   krajského   úradu   justičnej   polície   a krajskej prokuratúry ústavný súd v konaniach označených orgánov - napriek v podstate dvojročnému vyšetrovaniu trestnej veci sťažovateľa - nezistil zbytočné prieťahy, a preto vo výroku tohto nálezu vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené nebolo.

Vzhľadom na takýto výrok nebolo potom možné sťažovateľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie ani uložiť krajskému úradu justičnej polície a krajskej prokuratúre povinnosť, aby mu uhradili trovy konania a právneho zastúpenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2002