znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 98/2016-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietanéporušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republikya čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súduv Košiciach sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietané porušenie jehozákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného právana súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivésúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 S 144/2014zo 6. mája 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ je vlastníkomnehnuteľnosti/pozemku – ornej pôdy, ktorá na základe rozhodnutia bývalého Lesného úraduSpišská Nová Ves č. 380/93, 434/93 z 2. augusta 1993 čiastočne patrí aj do poľovnéhorevíruNa zhromaždení vlastníkov pozemkov konanom 2. mája 2013 sťažovateľspolu s ďalšími vlastníkmi vyjadril svoj záujem postúpiť užívanie tohto revíruna Poľovnícku organizáciuso sídlom v ⬛⬛⬛⬛, s ktorou ich splnomocnenízástupcovia podpísali 1. januára 2014„Zmluvu o postúpení užívania spoločného poľovného revíru na budúceho užívateľa Poľovnícku organizáciu “. Táto zmluva bolapredložená na registráciu Okresnému úradu Spišská Nová Ves, pozemkovému a lesnémuodboru (ďalej len „okresný úrad“), kde v súčasnosti ako vedúci odboru pôsobí bývalýpredseda spoločného poľovného revíru, ktorý je zároveň žalobcom v konanívedenom Okresným súdom Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.7 C 348/2013„vo veci otázky plnenia zákonnej podmienky pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve“.Okresný úrad rozhodnutím č. OÚ-SN-PLO-2014/133 z 20. januára 2014 poveril Poľovníckezdruženievykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zverv poľovnom revíri. S takýmto postupom okresného úradu vlastníci nesúhlasili, pretopodali podnet Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“),ktorá následne 11. decembra 2014 podala krajskému súdu návrh podľa § 250t Občianskehosúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorým sa domáhala uloženia povinnosti okresnémuúradu, aby konal a rozhodol vo veci žiadosti Poľovníckej organizácieo zaevidovaniezmluvy o užívanie poľovného revíru. Krajský súd napadnutým uznesením návrhokresnej prokuratúry ako nedôvodný zamietol, pretože dospel k záveru, že„v danom prípade nie je možné konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, t. j. nepovažoval postup odporcu za nečinnosť v ich zmysle“.

Sťažovateľ poukazujúc na skutkové okolnosti daného prípadu v sťažnosti vyjadrujenesúhlas so závermi krajského súdu, ktorý podľa neho zjavne neprimerane zasiahol do jehooznačených práv ako vlastníka pozemkov, keďže legitímne očakával, že„štátny orgán si svoju povinnosť splní, zmluvu zaeviduje, z čoho budú plynúť majetkové nároky pre sťažovateľa ako náhrada za postúpenie užívania revíru. Krajský súd v Košiciach však tieto majetkové nároky úplne vyvrátil, nakoľko v súčasnom stave užíva aj vlastníctvo sťažovateľa iný subjekt.“.Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd v napadnutom uznesení„spravodlivým riešením vôbec nezaoberal. Odôvodnenie uznesenie nenapĺňa ani minimálne predpoklady ústavne konformného výkladu, nakoľko súd vôbec nekonkretizoval spojitosť konania o platnosti právnych úkonov s konaním o evidencii zmluvy, pri ktorej správny orgán len štatisticky posudzuje, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ v petite navrhuje, aby ústavný súdnálezom rozhodol, že uznesením krajského súdu sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015 boliporušené jeho základné práva podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 11 a čl. 36 ods. 1listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, aby napadnutéuznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sťažovateľžiada priznať náhradu trov jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súdnavrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa vlastniťmajetok podľa čl. 20 ústavy a čl. 11 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesenímkrajského súdu sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015.

Z napadnutého uznesenia, ktoré tvorilo prílohu sťažnosti, ústavný súd zistil,že účastníkmi konania v označenej veci je okresná prokuratúra ako navrhovateľ, ktorýpodľa § 250t OSP podal návrh proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t. j. okresnémuúradu ako odporcovi. Predmetný návrh krajský súd ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 OSPzamietol.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôbalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa § 244 ods. 3 prvej vety OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejúrozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb aleboktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb aleboprávnických osôb priamo dotknuté. Podľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobcaa žalovaný.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaní podľa V. častiObčianskeho súdneho poriadku správne súdy preskúmavajú nielen rozhodnutia vydanév správnom konaní, ale aj iné ako v správnom konaní vydané rozhodnutia a postupyorgánov verejnej správy (§ 244 ods. 3 OSP), pričom pri súdnom prieskume postupu aleborozhodnutia orgánu verejnej správy vydaného nie v správnom konaní je účastníkomtakéhoto súdneho konania iba žalobca a žalovaný (§ 250 ods. 1 prvá veta OSP), bezmožnosti vstupu do tohto konania ďalších osôb, čo je aj prípad sťažovateľa, pretože krajskýsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 7 uviedol:„Podľa ods. 2 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia(ide o § 79 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctvea o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pozn.)všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.“

Keďže sťažovateľ ako fyzická osoba nebol v danej veci automaticky účastníkomnapadnutého konania, pričom ani zo sťažnosti nevyplýva, že by sa svojho účastníctvav tomto konaní domáhal, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Okremtoho napadnuté uznesenie ani priamo nevstupuje do práv a právom chránených záujmovsúvisiacich s výkonom práva poľovníctva, resp. do práva sťažovateľa vlastniť majetok,pretože na to má dať konečnú odpoveď iba výsledok prebiehajúceho konania na okresnomsúde vedenom pod sp. zn. 7 C 348/2013, ktoré však dosiaľ nie je právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v zmysle§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

Nad rámec uvedeného ústavný súd upozorňuje sťažovateľa na to, že samotnéoznačenie advokáta, ktorý by ho mal zastupovať v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1ústavy, bez pripojenia právne relevantného splnomocnenia preukazujúceho aj fakticképrevzatie právneho zastúpenia advokátom nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 20ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorá zároveň predstavuje jednu zo všeobecných náležitostínávrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Nedostatok tejto procesnej podmienkyje v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu rovnako dôvodom odmietnutia sťažnostipodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016