znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 98/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., a. s. v likvidácii, S., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1272/2002 v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu na začatie konania z 28. októbra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.   v likvidácii   o d m i e t a   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   G.,   a.   s.   v likvidácii,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. Ing. I. I., V., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1272/2002 v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu na začatie konania z 28. októbra 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:«a)   Sťažovateľ   sa   návrhom   zo   dňa   14.   novembra   2001,   pôvodne   podanom na Okresný súd Humenné, domáha voči žalovaným:

1.C., o. c. p., a. s., H.

1.Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva SR, B.

2.T., a. s., B.

vyslovenia   platnosti   komisionárskej   zmluvy   a   určenia   vlastníckeho   práva ku 100 akciám   obchodnej   spoločnosti   T.,   a.   s.,   B.   nadobudnutým   v exekučnom   konaní vedenom Okresným súdom vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97.

b) Sťažovateľ dňa 13. februára 2008 doručil súdu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. decembra 2007, sp. zn. II. ÚS 159/07-37 o prerokovaní sťažnosti spoločnosti   T.,   s.   r.   o.   V.   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu ochranu   zaručeného v čl.   46   ods.   1   „Ústavy“   a   práva   na spravodlivý   proces   podľa čl.   6   ods.   1   „Dohovoru“   rozsudkom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 1 M Obdo 5/2005 z 28. júna 2006.

Predmetným nálezom ústavný súd potvrdil zákonnosť nadobudnutia akcií obchodnej spoločnosti   T.,   a.   s.   nadobúdateľmi   (aj   „sťažovateľom“)   v exekučnom konaní   vedenom Okresným súdom vo Vranove nad Topľou, sp. zn. Er 3143/97, Ex 4575/97.

c) Dňa 28. októbra 2008 doručil sťažovateľ Krajskému súdu v Košiciach späťvzatie návrhu na začatie konania v súlade s ust. § 96 ods. 1 O. s. p. z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata).

d) Dňa 6. novembra 2008 doručil Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 3. decembra 2008.

e)   Dňa   3.   decembra   2008   doručil   sťažovateľ   Krajskému   súdu   v Košiciach ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 3. decembra 2008 z dôvodu dočasnej   pracovnej   neschopnosti   právneho   zástupcu   sťažovateľa   a súčasne   dal do pozornosti súdu skutočnosť, že dňa 28. októbra 2008 doručil súdu späťvzatie návrhu na začatie konania.

j) Dňa 8. decembra 2008 doručil Krajský súd v Košiciach sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 21. januára 2009.

g)   Dňa   15.   januára   2009   doručil   Krajský   súd   v   Košiciach   sťažovateľovi upovedomenie o odvolaní pojednávania z dôvodu hospodárnosti konania...

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci je potrebné zobrať do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci. Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z   citovaného   znenia   zákonného   ustanovenia   jednoznačne   vyplýva,   že   toto ustanovenie   rešpektuje   navrhovateľa   ako   dominus   litis.   Iba   výnimočne,   ak   navrhovateľ zoberie   návrh   späť,   súd   konanie   nezastaví.   Je   to   tak   iba   v   prípade,   ak   odporca   so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.

Právna   vec   vedená   na   Krajskom   súde   v   Košiciach   pod   sp.   zn.   2   Cb/1272/2002 nie je zložitá.

Navrhovateľ   podal   návrh na   začatie konania   a v priebehu   konania   po   doručení nálezu ústavného súdu zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Bolo povinnosťou súdu po tom, čo mu bolo doručené späťvzatie návrhu na začatie konania, rozhodnúť o tomto návrhu navrhovateľa.

Vo veci   nebolo   potrebné   nariaďovať   pojednávania   a   predvolávať   účastníkov konania, ktorí majú sídlo v Bratislave...

Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   v   preskúmavanej   veci   toto   bolo   aktívne a neprispelo žiadnym spôsobom ani v žiadnom rozsahu k doterajšej dĺžke súdneho konania. Sťažovateľ doručil dňa 23. decembra 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi Krajského súdu v Košiciach, ktorý oznámil sťažovateľovi listom zo dňa 20. januára 2009, že jeho sťažnosť nepovažuje za dôvodnú.

V   oznámení   sťažovateľovi   uviedol,   že   konkrétny,   zákonný   sudca   rozhoduje o procesnom postupe, teda aj o tom, kedy rozhodne o návrhu o späťvzatí žaloby.

Z obsahu spisu bolo zistené, ako ďalej uvádza predseda súdu, že žalovaný nesúhlasí so   späťvzatím   žaloby,   posúdenie   vážnosti   dôvodov   nesúhlasu   žalovaného   patrí   jedine zákonnému sudcovi.

Do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti Krajský súd v Košiciach neposúdil vážnosť dôvodov   nesúhlasu   žalovaného   so   späťvzatím   žaloby   a   nerozhodol   o   späťvzatí   návrhu sťažovateľa zo dňa 28. októbra 2008.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

«1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb/1272/2002 porušil základné   právo   spoločnosti   G.,   a.   s.   v   likvidácii,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému   súdu v Košiciach   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Cb/1272/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti G., a. s. v likvidácii priznáva náhradu trov konania v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu Mgr. Ing. Mgr. I. I., V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   predovšetkým   vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade krajského súdu) nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 20/05, II. ÚS 98/06).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd so sťažnosťou na prieťahy v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1272/2002. Vo vzťahu k sťažovateľkou formulovaným námietkam ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti   neušla   skutočnosť,   že   sťažovateľka   nenamietala   prieťahy   v celom   konaní, ale len v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu na začatie konania z 28. októbra 2008. V tejto súvislosti ústavný súd s poukazom na § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde konštatuje, že každý návrh musí byť odôvodnený. Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že   návrh   na   rozhodnutie   sťažovateľka   odôvodnila   jedine   nespokojnosťou   súvisiacou s postojom krajského súdu k jej späťvzatiu návrhu na začatie konania. Vzhľadom na to, že ústavný   súd   je   v súlade   s   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone,   vychádzal z koncepcie   sťažnosti   (jej   odôvodnenia   a petitu)   tak,   ako   ju   formuloval   kvalifikovaný právny zástupca sťažovateľky.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ má právo disponovať   svojím   návrhom   na   začatie   konanie,   pričom   táto   jeho   dispozičná   možnosť je limitovaná len prípadmi, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. Vážnosť   týchto   dôvodov   však   posúdi   konajúci   súd,   ktorý   buď   konanie   zastaví,   alebo rozhodne o nesúhlase so späťvzatím návrhu.

V danom   prípade   ide   o obchodnoprávnu   vec,   pričom   krajský   súd   je   povinný postupovať v súlade s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale zároveň nie je obmedzený žiadnou lehotou, v rámci ktorej má   o späťvzatí   návrhu   rozhodnúť.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   zistil,   že   od   podania späťvzatia návrhu na začatie konania (28. októbra 2008) na krajskom súde do   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   (23.   marca   2009)   uplynula   doba   5   mesiacov.   Odporca   však so späťvzatím návrhu nesúhlasil. Vzhľadom na sťažovateľkou pomenovaný problém však dané obdobie nemožno považovať za také, ktoré by znamenalo zásah do jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, či práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu postup krajského súdu, ktorý za obdobie 5 mesiacov od podania späťvzatia návrhu   na   začatie   konania   o ňom   ešte   nerozhodol,   treba   považovať   za   ústavne akceptovateľný, navyše ak má krajský súd posúdiť vážnosť dôvodov na strane odporcu spojených s nesúhlasom so späťvzatím návrhu na začatie konania.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   charakter   postupu   všeobecného   súdu sa nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietol   ako zjavne   neopodstatnený   (napr.   I.   ÚS   17/01, I. ÚS 41/01, III. ÚS 82/07).

Ústavný   súd   nezistil   medzi   námietkami   sťažovateľky   a postupom   krajského   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cb 1272/2002 v súvislosti s nerozhodnutím o jej späťvzatí návrhu na začatie konania z 28. októbra 2008 a namietaným porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia, a preto sťažnosť odmietol z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. III. ÚS 181/06, II. ÚS 18/07, II. ÚS 60/07, III. ÚS 254/07).

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať sa ďalšími požiadavkami, ktoré sťažovateľka v sťažnosti nastolila.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009