znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 98/07-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika prerokoval   sťažnosť   B.   M.   -   B.,   N.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   K.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 283/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo B. M. - B., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 283/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   Cb   283/03 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. B.   M.   -   B., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť B. M. - B., trovy konania v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 98/07-09 zo 17. apríla 2007 prijal podľa § 25 ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. M. - B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 283/03.

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2164/06 doručeným ústavnému súdu 15. októbra 2007, v ktorom okrem iného uviedla:

„... vo veci 29 Cb 283/2003 bol návrh na začatie konania doručený tunajšiemu súdu doručený dňa 14. 07. 2003. Uznesením č. k. 29 Cb 283/2003 - 13 zo dňa 25. 02. 2005 súd konanie o zaplatenia istiny 100.000,- Sk zastavil.

Dňa   18.   04.   2005   bol   doručený   súdu   návrh   na   zmenu   petitu   návrhu.   Súdna tajomníčka   dňa   19.   04.   2005   dala   pokyn   kancelárii   na   doručenie   výzvy   na   zaplatenie súdneho poplatku navrhovateľovi. Podľa záznamu o zaplatení bol poplatok uhradený dňa 17. 06. 2005. Dňa 10.08.2005 bol doručovaný návrh na vyjadrenie odporcovi.

Vyjadrenie odporcu bolo doručené súdu dňa 27. 10. 2005. Uznesením č. k. 29 Cb 283/2003 - 44 zo dňa 10. 04. 2006 právoplatným dňa 29. 05. 2006 súd pripustil zmenu petitu návrhu. Vec bola dňa 16. 06 2006 predložená zákonnej sudkyni na ďalší procesný postup.   Konajúca   sudkyňa   dňa   06.   10.   2006   vyzvala   odporcu   na   doloženie   dokladov do súdneho spisu. Odporca k dnešnému dňu na výzvu nereagoval.

Právna vec sp. zn. 29 Cb 283/2003 bola rozvrhom práce na rok 2007 pridelená zákonnej   sudkyni   Mgr.   N.   K.   pridelená   dňa   01.   01.   2007.   Dňa   30.   03.   2007   zákonná sudkyňa vytýčila vo veci termín pojednávania na deň 13. 09. 2007, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa úkonov okresného súdu zistil z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z previerky súdneho spisu sp. zn. 29 Cb 283/03, ktorý mu bol doručený 15. októbra 2007, aj ústavný súd.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K   vytvoreniu   „stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).Preto   je   základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci (1), správanie účastníka (2) a postup súdu (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje aj   povahu   prerokúvanej   veci   a jej význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom je nárok sťažovateľa na zaplatenie poistného plnenia v dôsledku poistnej udalosti. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania nie sú právne zložité a tvoria štandardnú súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   ktorá   môže   využívať   rozsiahlu stabilizovanú judikatúru. Skutková zložitosť prípadu sa nedá posúdiť, pretože okresný súd zatiaľ   nevykonal   žiadne   dokazovanie,   ktoré   by   poukázalo   na   komplikované   zisťovanie skutkového stavu.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zo spisu okresného súdu nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci, hoci pri podaní žaloby nezaplatil súdny poplatok, čím si nesplnil poplatkovú povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady   č. 71/1992 Zb. o súdnych   poplatkoch a poplatku   za   výpis   z   registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorá   mu   vznikla v zmysle citovaného ustanovenia podaním žaloby. Súdny poplatok však sťažovateľ uhradil ihneď po výzve okresného súdu. Ani okresný súd nemal k správaniu sťažovateľa námietky.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, bol postup okresného súdu. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd bol nečinný už na začiatku konania, t. j. od podania žaloby (14. júla 2003) až do 25. februára 2005, keď konanie v časti zastavil a vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku (nečinnosť viac ako 19 mesiacov),   a takisto   od   10. augusta   2005,   keď   zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanej, až do 10. apríla 2006, keď pripustil zmenu petitu žaloby (nečinnosť 8 mesiacov). Aj od tejto doby bol okresný súd nečinný ďalších 15 mesiacov a hoci 13. septembra 2007 (už   pol   roka   po   prijatí   sťažnosti   na   ústavnom   súde)   vo   veci   meritórne   rozhodol,   jeho rozhodnutie do 15. októbra 2007, keď bol spis okresného súdu doručený ústavnému súdu, nenadobudlo právoplatnosť.

Vzhľadom   na uvedené okolnosti   ústavný súd konštatuje, že postupom   okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 29 Cb 283/03 došlo   k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl. 127   ods. 2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

III.

Vzhľadom   na   rozhodnutie,   že   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu vo veci sp. zn. 29 Cb 283/03 konať bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.   Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj o   priznanie primeraného finančného   zadosťučinenia   v   sume 50 000 Sk a svoju žiadosť odôvodnil v sťažnosti.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Pri určení jeho výšky ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa čl. 41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ktorá predstavuje viac ako štyri roky, berúc do úvahy to, že konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde za primerané   priznať   sťažovateľovi   sumu   30 000 Sk.   Vo   zvyšnej   časti   preto   jeho   žiadosti nevyhovel.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. K.

Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I. polrok 2006,   ktorá   bola 17 822 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 2 970 Sk (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 178 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada trov konania predstavuje celkovú sumu 6 296 Sk tak, ako je to uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2007