znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 98/04-34

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka vo veci sťažnosti Ing. J. F., bytom B., zastúpeného advokátkou   JUDr. L. F.,   Advokátska   kancelária   F. – P.,   P.,   pre namietané porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1216/99 na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2004 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1216/99   p o r u š i l základné právo Ing. J. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ing. J. F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania Ing. J. F. v sume   9   322   Sk   (slovom   deväťtisíctristodvadsaťdva   slovenských   korún)   jeho   právnej zástukyni JUDr. L. F., Advokátska kancelária F. – P., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 98/04-8 z 24. marca 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   Ing.   J.   F.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), z 25. februára 2004, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1216/99.

Sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne uviedol, že 26. apríla 1999 podal na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 14   000   Sk   s príslušenstvom   proti   spoločnosti   AQUA   TOUR,   s.   r.   o.,   Ž.   (ďalej   len „žalovaný“). Na základe výzvy okresného súdu z 28. apríla 1999 uhradil sťažovateľ súdny poplatok 17. mája 1999. Okresný súd vydal 24. júna 1999 v uvedenej veci platobný rozkaz sp.   zn. 1   Rob   2084/99,   ktorý   však   bol   v dôsledku   podania   odporu   žalovaným zrušený, o čom bol sťažovateľ upovedomený 7. júla 1999 (v súvislosti so žiadosťou o vyznačenie právoplatnosti uvedeného platobného rozkazu). Sťažovateľ požiadal o zaslanie podaného odporu   listom   z 20.   júla   1999.   Okresný   súd   zaslal   sťažovateľovi   odpor   na   vyjadrenie 10. augusta 1999. Od tohto okamihu bol okresný súd podľa právnej zástupkyne sťažovateľa vo veci nečinný, a to až do predvolania sťažovateľa (24. júla 2003) na pojednávanie vo veci vytýčené na 31.   júl 2003 (t.   j. približne 46 mesiacov),   aj napriek podaným žiadostiam sťažovateľa o oznámenie, v akom stave sa predmetné konanie nachádza, zo 7. augusta 2000, z   12.   októbra   2000   a zo   16.   júla   2003   a napriek   žiadosti   o vytýčenie   pojednávania a rozhodnutie vo veci z 11. júla 2002.

Sťažovateľ   poukazuje na to,   že   v období   od   10.   augusta   1999   do   24.   júla   2003 okresný súd vo veci „vôbec nekonal bez toho, aby jeho ďalšiemu postupu bránila zákonná prekážka alebo procesné úkony účastníkov súdneho konania“.

Na základe uvedených skutkových tvrdení sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu v Žiline v občianskoprávnej veci vedenej pod sp. zn. 6 C 1216/99 Ing. J. F. došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 20.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. Ústavný súd priznáva právnemu zástupcovi sťažovateľa trovy právneho zastúpenia za 2 právne úkony (...) v celkovej výške 9.322,- Sk (...).“

V   podaní   z 27.   apríla   2004   sťažovateľ   prostredníctvom   splnomocnenej   právnej zástupkyne ústavnému súdu oznámil, že v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 13.   apríla   2004   vyjadril k sťažnosti sťažovateľa podaním sp. zn. Spr 3506/04 z 10. mája 2004, v prílohe ktorého uviedol prehľad priebehu predmetného konania, pričom okrem iného uviedol:

„- Súd vo veci nariadil prvé pojednávanie na deň 23. 9. 2003, právna zástupkyňa predvolanie prevzala dňa 31. 7. 2003, navrhovateľ až dňa 2. 9. 2003, nakoľko súd musel zisťovať   adresu   jeho   aktuálneho   pobytu,   pretože   mu   túto   sám   neoznámil.   Z potvrdenia registra obyvateľov SR vyplýva, že k zmene jeho bydliska došlo dňa 8. 8. 2001, napriek tomu, že odvtedy jeho právna zástupkyňa zaslala súdu viacero podaní, túto skutočnosť nimi neoznámila.

- Tesne pred prvým pojednávaním, v podaní zo dňa 17. 9. 2003, ktoré bolo súdu doručené   dňa   19.   9.   2003   navrhovateľ   navrhol   vykonanie   dôkazu   výsluchom   Z.   K. Vzhľadom na deň doručenia tohto návrhu, ako aj neuvedenie adresy, na ktorej sa tento svedok zdržiava nemohol ju súd na toto pojednávanie prevolať.

- Až na začiatku pojednávania dňa 23. 9. 2003 v rámci svojho úvodného prednesu navrhla právna zástupkyňa navrhovateľa vypočutie ďalších svedkov, ktorí neboli prítomní.

- Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie na deň 13. 11. 2003, tento termín zobral navrhovateľ aj jeho právna zástupkyňa na vedomie na pojednávaní dňa 23. 9. 2003.

- Napriek tomu, faxovým podaním zo dňa 12. 11. 2003 ospravedlnil navrhovateľ svoju   neúčasť   z pracovných   dôvodov,   ktoré   nešpecifikoval   a jeho   právna   zástupkyňa kolíziou pojednávaní. V plnej moci, ktorú jej navrhovateľ udelil na zastupovanie v tomto konaní súhlasil, aby si ustanovila za seba nástupcu. V tomto prípade k tomu nedošlo, dôvod navrhovateľ neuviedol. Keďže najmä navrhovateľ má mať záujem na veci, súd žiadosť na odročenie pojednávania akceptoval.

-   Súd   nariadil   ďalšie   pojednávanie   na   10.   2.   2004.   Neustanovili   sa   naň   všetci predvolaní svedkovia,   preto   musel byť   stanovený nový termín na deň 23.   3.   2004,   kde opätovne neprišli všetci predvolaní svedkovia, a preto bol stanovený nový termín na 4. 5. 2004. Tento opätovne žiadala právna zástupkyňa navrhovateľa zmeniť, z dôvodu kolízie, preto súd stanovil nový termín na 11. 5. 2004.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľov záujem nie je vec rýchlo a bez prieťahov prejednať, nakoľko konaním opísaným vyššie sám porušoval povinnosti účastníka konania najmä § 101 O. s. p. Podanie ústavnej sťažnosti v čase, keď sa vo veci koná sa javí ako špekulatívne, aby v prípade, ak by bol navrhovateľ v konaní vo veci samej neúspešný bol jeho nárok uspokojený priznaním finančného odškodnenia.“

V uvedenom   podaní   okresný   súd   ústavnému   súdu   taktiež   oznámil,   že   súhlasí s upustením od konania verejného ústneho pojednávania v predmetnej veci.

Ústavný   súd   upustil   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Sťažovateľ   (v konaní   pred   okresným   súdom   žalobca),   zastúpený   advokátkou JUDr. L. F., podal 28. apríla 1999 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie   sumy   14 000   Sk   s prísl.   proti   žalovanému.   Žalobca   odôvodnil   uplatnenie žalovanej   pohľadávky   tým,   že   si   u žalovaného   objednal   a riadne   zaplatil   za   zahraničný zájazd, ktorý sa neuskutočnil. Z toho dôvodu požiadal žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov. Žalovaný na žiadosť nereagoval, a preto bol žalobca nútený riešiť záležitosť súdnou cestou.

Okresný súd vyzval listom z 28. apríla 1999 právnu zástupkyňu žalobcu na úhradu súdneho poplatku za podanie návrhu a na predloženie originálu plnej moci v lehote 3 dní. Na výzvu reagovala právna zástupkyňa 19. mája 1999 predložením originálu plnej moci na zastupovanie v predmetnom konaní a zaplatením súdneho poplatku. Toho istého dňa, t. j. 19. mája 1999, vydal okresný súd platobný rozkaz č. 1 Ro 2084/99, ktorý prevzali obaja účastníci konania 24. júna 1999.

Dňa 2. júla 1999 podal žalovaný okresnému súdu odpor (podanie z 1. júla 1999), v ktorom   uviedol,   že   na   základe   objednávky   žalobcu   po   zaplatení   zálohy   14   000   Sk objednal pobyt u zmluvného partnera (Cestovnej kancelárie FIFO, s. r. o., P.). Žalobca však následne nereagoval na výzvy žalovaného na doplatenie ceny zájazdu a po termíne zájazdu žiadal o vrátenie zálohy. Žalovaný požiadal o vytýčenie pojednávania a následne navrhol, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu.

Uznesením zo 6. júla 1999 uložil okresný súd žalovanému zaplatiť súdny poplatok za podanie odporu a vyzval ho na predloženie plnej moci pre právneho zástupcu. Žalovaný uhradil súdny poplatok 22. júla 1999.

Dňa   23.   júla   1999   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne žalobcu   o zaslanie   odpisu   odporu   žalovaného. V ten   istý   deň   doručil   právny   zástupca žalovaného JUDr. J. S. okresnému súdu plnú moc na zastupovanie žalovaného v konaní.

Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 3.   augusta   1999   bola   právna   zástupkyňa žalobcu   10.   augusta   1999   vyzvaná   na   vyjadrenie   k odporu   žalovaného   v lehote   7   dní. K zaslanému   odporu   žalovaného   sa   právna   zástupkyňa   žalobcu   vyjadrila   podaním z 11. októbra 1999 doručeným okresnému súdu 25. októbra 1999, v ktorom okrem iného uviedla,   že   žalovaný   neinformoval   žalobcu   písomne   ani   iným   spôsobom   o obstaraní zájazdu. Zároveň navrhla vypočuť ako svedka Z. K., bytom „v Žiline“.

Dňa 10. augusta 2000 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne žalobcu o zaslanie krátkej informatívnej správy o aktuálnom stave predmetného konania (list zo 7. augusta 2000). Svoju žiadosť zopakovala právna zástupkyňa listom z 12. októbra 2000 (doručeným okresnému súdu 16. októbra 2000) a listom zo 16. júla 2003 (doručeným okresnému súdu 21. júla 2003). Dňa 15. júla 2002 bolo okresnému súdu doručené podanie z 11.   júla   2002   označené   ako „Úprava   označenia   odporcu“, ktorým   zároveň žiadal o vytýčenie termínu pojednávania vo veci.

Úpravou pre súdnu kanceláriu z 24. júla 2003 dala zákonná sudkyňa pokyn vyzvať právnu   zástupkyňu   žalobcu,   aby   v lehote   7   dní   označila   a predložila   okresnému   súdu „dôkaz   existencie   právneho   dôvodu   na   základe,   ktorého   bola   žalovanému   vyplatená žalovaná istina“. Zákonná sudkyňa zároveň nariadila termín pojednávania na 23. september 2003 (podľa doručeniek je prevzatie vykázané u právneho zástupcu žalovaného 30. júla 2003, u právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného 31. júla 2003; dňa 1. augusta 2003 sa predvolanie   zaslané   žalobcovi   vrátilo   na   okresný   súd   s poznámkou,   že   je „adresát odsťahovaný“).

Výzvou okresného súdu zo 4. augusta 2003 bol prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej   republiky   zisťovaný   trvalý   a prechodný   pobyt   žalobcu. Jeho   nová   adresa trvalého pobytu bola okresnému súdu oznámená 14. augusta 2003. Úpravou z 19. augusta 2003   dala   sudkyňa   pokyn   súdnej   kancelárii,   aby   predvolala   žalobcu   na   pojednávanie. Žalobca prevzal predvolanie podľa doručenky 2. septembra 2003.

Na základe výzvy okresného súdu z 24. júla 2003 sa právna zástupkyňa žalobcu vyjadrila   18.   septembra   2003   k veci   podaním   podaným   prostredníctvom   faxu.   Písomné vyhotovenie podania bolo okresnému súdu doručené na druhý deň.

Na pojednávaní okresného súdu z 23. septembra 2003 konanom len za prítomnosti právnych   zástupcov   bola   na   návrh   právnej   zástupkyne   žalobcu   vypočutá   svedkyňa Ing. M. F.   a pojednávanie   bolo   následne   odročené   na   13.   november   2003   za   účelom predvolania ďalších troch svedkov (p. K., p. K. a p. K.).

Dňa   6.   októbra   2003   doručila   právna   zástupkyňa   žalobcu   okresnému   súdu   list z 2. októbra   2003,   v ktorom   oznámila   adresy   navrhovaných   svedkov. Predvolanie   na pojednávanie bolo doručené svedkyni p. K. 17. októbra 2003. Dňa 5. novembra 2003 sa vrátila   nedoručená   zásielka   adresovaná   svedkyni   p. K.   s poznámkou „adresát nezastihnutý“.

Podaním   podaným   12. novembra   2003   prostredníctvom   faxu   požiadala   právna zástupkyňa žalobcu o odročenie pojednávania, pretože sa ona, žalobca ani svedkyňa p. K. nemôžu zúčastniť pojednávania.

Pojednávanie   nariadené   na 13.   november   2003,   na   ktoré   sa   dostavil   iba   právny zástupca žalovaného, bolo pre neprítomnosti účastníkov konania a svedkov odročené na 16. december   2003.   Predvolanie   na   nový   termín   pojednávania   bolo   riadne   doručené účastníkom   konania,   ich   právnym   zástupcom   a osobám,   ktoré   mali   byť   vypočuté   ako svedkovia, v priebehu novembra 2003.

Z úradného záznamu spísaného 15. decembra 2003 vyplýva, že na príkaz zákonnej sudkyne bol termín pojednávania zrušený. Telefonicky o tom bola upovedomená právna zástupkyňa   žalobcu   s tým,   že   upovedomí   svojho   klienta,   ako   aj   predvolané   svedkyne. S právnym zástupcom žalovaného ani so žalovaným sa nepodarilo skontaktovať. Vzhľadom na to sa 16. decembra 2003 dostavil na pojednávanie právny zástupca žalovaného, ktorému bol dôvod zrušenia pojednávania na mieste oznámený.

Dňa 29. decembra 2003 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie na 10. február 2004 a uložila   súdnej   kancelárii   predvolať   účastníkov   konania,   ich   právnych   zástupcov a svedkov.   Predvolanie   na   nový   termín   pojednávania   bolo   riadne   doručené   účastníkom konania, ich právnym zástupcom a svedkyni p. K. v priebehu januára 2004. Svedkyniam p. K. a p. K. sa predvolanie doručiť nepodarilo.

Na   pojednávaní   10.   februára   2004   konanom   za   prítomnosti   oboch   právnych zástupcov bola vypočutá svedkyňa p. K. Pojednávanie bolo odročené na 23. marec 2004 za účelom vypočutia ďalších dvoch neprítomných svedkýň, ktorým bolo predvolania na nový termín pojednávania doručené koncom februára 2004 a začiatkom marca 2004.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   9.   marca   2004   navrhla   právna   zástupkyňa žalobcu doplnenie dokazovania, na základe čoho uložila zákonná sudkyňa toho istého dňa súdnej   kancelárii   vyzvať Cestovnú   kanceláriu   FIFO,   s.   r.   o.,   P.,   aby sa   v   lehote   3   dní vyjadrila   k veci,   s poučením   o možnosti   uloženia   poriadkovej   pokuty   v prípade nerešpektovania výzvy.

Z úradného záznamu spísaného 18. marca 2004 je zrejmé, že toho dňa telefonicky ospravedlnila neúčasť na pojednávaní svedkyňa p. K. z dôvodu jej zahraničnej služobnej cesty   v čase   konania   pojednávania.   Svoje   ospravedlnenie   svedkyňa   zaslala   aj   poštou (doručené 22. marca 2004).

Dňa 22. marca 2004 bolo okresnému súdu doručené žiadané vyjadrenie Cestovnej kancelárie FIFO, s. r. o., P.

Z úradného záznamu spísaného 23. marca 2004 je zrejmé, že sa toho dňa dostavila na okresný   súd   právna   zástupkyňa   žalobcu   a požiadala   o vyhotovenie   odpisu   č.   l.   91 (vyjadrenia Cestovnej kancelárie FIFO, s. r. o., P. z 18. marca 2004). Po zaplatení poplatku jej vyjadrenie bolo odovzdané.

Na   pojednávaní   23.   marca   2004   konanom   za   prítomnosti   žalobcu   a jeho právnej zástupkyne, právneho zástupcu žalovaného a svedkyne K. bol vypočutý žalobca a svedkyňa. Pojednávanie   bolo   za   účelom   vypočutia   svedkyne   K.   odročené   na   4. máj   2004.   Podľa zápisnice mala byť svedkyňa predvolaná prostredníctvom polície.

Dňa   24.   marca   2004   bola   okresnému   súdu   faxom   doručená   žiadosť   právnej zástupkyne žalobcu „o vytýčenie súdneho pojednávania na iný termín“ pre kolíziu s iným pojednávaním, ako aj žiadosť o zaslanie zápisnice z pojednávania z 23. marca 2004.

Na   základe   tohto   oznámenia   zmenila   zákonná   sudkyňa   termín   pojednávania   na 11. máj 2004 a dala pokyn súdnej kancelárii predvolať účastníkov konania, ako aj svedkyňu p. K. (doručením predvolania prostredníctvom pošty aj mestskej polície).

Dňa 11. mája 2004 bol okresnému súdu doručený návrh právnej zástupkyne žalobcu zo   6.   mája   2004 „na   pristúpenie   ďalšieho   účastníka   do   konania   na   strane   žalobcu“. Návrhom   žiadala,   aby   žalobcom   v 2.   rade   bola   manželka   žalobcu   Ing.   M.   F.   Súčasne s návrhom   právna   zástupkyňa   predložila   kópiu   súhlasu   Ing.   M.   F.   z 22. apríla   2004 s pristúpením do konania na strane žalobcu, ako aj kópiu plnomocenstva na jej zastupovanie v konaní.

Na   pojednávaní   11.   mája   2004   konanom   za   prítomnosti   právnych   zástupcov účastníkov   konania   bola vypočutá   svedkyňa   p.   K.   a z dôvodu   rozhodnutia   o procesnom návrhu   žalobcu   na   pripustenie   ďalšieho   účastníka   do   konania   na   strane   žalobcu   bolo pojednávanie odročené na 24. jún 2004.

Dňa   14.   mája   2004   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne žalobcu o zaslanie zápisníc z pojednávaní konaných 23. marca a 11. mája 2004. Zároveň bola okresnému súdu doručená jej žiadosť o zmenu termínu nasledujúceho pojednávania vzhľadom na kolíziu s pojednávaním v inej veci.

Úpravou sudkyne z 31. mája 2004 bol daný pokyn súdnej kancelárii na oznámenie zmeny   termínu   pojednávania   (na   29.   jún   2004)   obom   právnym   zástupcom   účastníkov konania, na písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania a na predvolanie dotknutých osôb na nový termín pojednávania.

Uznesením č. k. 6 C 1216/99-124 z 1. júna 2004 okresný súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu.

III.

1. 1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   stavu   právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu v primeranej dobe. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   (II.   ÚS   26/95, I. ÚS 10/98, III. ÚS 8/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1. 2. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je sťažovateľom uplatnená   pohľadávka   na   peňažné   plnenie.   Sťažovateľ   sa   domáha   vrátenia   plnenia poskytnutého   žalovanému   v rámci   dohodnutého   obstarania   zájazdu   pre   sťažovateľa, v súvislosti s ktorým malo dôjsť k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného. Predmetnú vec nemožno považovať za osobitne zložitú, či už právne alebo skutkovo. Právnu zložitosť veci ako príčinu celkovej dĺžky posudzovaného konania nenamieta napokon ani okresný súd, proti ktorému sťažnosť smeruje.

1. 3. Okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal na niektoré aspekty týkajúce   sa   správania   sťažovateľa   a jeho   právnej   zástupkyne   v posudzovanom   konaní (neoznámenie zmeny bydliska sťažovateľa okresnému súdu, podanie návrhu na doplnenie dokazovania až na pojednávaní 23. septembra 2003, resp. vo vzťahu k svedkyni K. tesne pred   ním,   bez   uvedenia   adries   navrhovaných   svedkov,   ospravedlnenie   neúčasti   na pojednávaní nariadenom na 13. november 2003 deň pred jeho konaním, ako aj žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 4. máj 2004). Po oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu   týkajúceho sa   konania vedeného pod sp.   zn. 6 C 1216/99 ústavný súd konštatuje, že označené skutočnosti mohli ovplyvniť celkovú dĺžku posudzovaného konania iba v obmedzenom rozsahu.

Návrh   na   doplnenie   dokazovania   je   procesným   oprávnením   účastníka   konania, využitie   ktorého   nemožno   zásadne   kvalifikovať   ako   spôsobenie   zbytočných   prieťahov v konaní   (navyše   ak   o vykonaní   alebo   nevykonaní   navrhnutého   dôkazu   je   v konečnom dôsledku   oprávnený   rozhodovať   súd).   Spôsob,   ktorým   účastník   v konaní využíva   svoje procesné práva, by mohol byť posúdený ako spôsobenie zbytočných prieťahov v prípade úmyselnej obštrukcie účastníka konania zameranej na oddialenie konečného rozhodnutia vo veci.   V každom   prípade   obdobie,   o ktoré   sa   konanie   predĺži   v dôsledku   využitia procesných práv účastníka konania, nemožno pri posúdení otázky spôsobenia zbytočných prieťahov pričítať ani na ťarchu súdu za podmienky jeho advekvátneho postupu.

V posudzovanom   konaní   si   návrh   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   na   výsluch označených svedkýň nepochybne vyžiadal vytýčenie ďalších pojednávaní. Na druhej strane je potrebné uviesť,   že   nedostatok,   pokiaľ ide   o uvedenie   adries   navrhovaných   svedkýň, odstránila sama právna zástupkyňa svojou procesnou aktivitou (oznámenie adries v podaní z 2. októbra 2003).

Neúčasť sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní 13. novembra 2003 si vynútila   predĺženie   konania   približne   o jeden   mesiac   (odročenie   pojednávania   na 16. december 2003). Žiadosť o zmenu termínu pojednávania nariadeného na 4. máj 2004 nemala (vzhľadom na jej včasnosť – 24. marca 2004) závažnejší dopad na celkovú dĺžku konania.

Uvedené   zistenia   v kontexte   s ďalšou   procesnou   aktivitou   právnej   zástupkyne sťažovateľa   nenasvedčujú   tvrdeniu   okresného   súdu,   že   sťažovateľ,   resp.   jeho   právna zástupkyňa nemajú záujem na rýchlom a efektívnom prejednaní veci. Skutočnosti, na ktoré poukázal   okresný   súd,   mohli   mať navyše   vplyv   na   predĺženie   konania   až v období   po 24. júli 2003. Nemožno nimi odôvodniť sťažovateľom namietanú nečinnosť okresného súdu (podľa sťažovateľa od 10. augusta 1999 do 24. júla 2003).

1. 4. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd skúmal existenciu namietaných zbytočných prieťahov v označenom konaní, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   zistil,   že   v období   od   25.   októbra   1999,   keď   bolo okresnému   súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľa k odporu proti platobnému rozkazu podanému   žalovaným,   do   24.   júla   2003,   keď   zákonná   sudkyňa   nariadila   vo   veci pojednávanie (na 23. september 2003) a uložila súdnej kancelárii vyzvať právnu zástupkyňu sťažovateľa na predloženie dôkazov (spolu približne tri roky a deväť mesiacov), nevykonal okresný   súd   žiadny   procesný   úkon   smerujúci   k meritórnemu   prejednaniu   a rozhodnutiu predmetnej veci.

Návrh na začatie konania podal sťažovateľ 28. apríla 1999, pričom ani po viac ako piatich rokoch nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Z uvedenej doby podstatnú časť (približne   tri   a trištvrte   roka)   predstavuje   doba,   keď   bol   okresný   súd   vo   veci   nečinný. Nečinnosť okresného súdu v označenom období bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je preto potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu), aj napriek skutočnosti, že procesný   postup   okresného   súdu   v zostávajúcom   období   podľa   názoru   ústavného   súdu plynulo smeroval k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania ohľadne práv, ktoré boli predmetom sporu.

2.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o priznanie   finančného   zadosťučinenia vo výške 20 000 Sk z dôvodu ujmy, ktorú utrpel v dôsledku neprimeranej dĺžky konania.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   považoval   v tomto   prípade   za   primerané   priznať sťažovateľovi   ním uplatnenú sumu 20 000 Sk (bod 2 výroku tohto nálezu). Táto suma zohľadňuje charakter zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty.

3. Sťažovateľ žiadal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa uplatnila trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška   č.   163/2002   Z.   z.“)   za   dva   úkony   právnych   služieb   (prevzatie   a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie vo veci samej) vo výške 9 322 Sk.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 19 ods. 3 a § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z.

Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ústavy je ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd.   Predmet   tohto   konania   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).

Ústavný súd dospel k záveru, že uplatnená náhrada trov konania z hľadiska výšky trov   právneho   zastúpenia   v danom   prípade   neprevyšuje   sumu   prípustnú   podľa   platných právnych   predpisov. Oba   úkony právnych   služieb   uplatnené   právnou   zástupkyňou sťažovateľa   boli   realizované v roku   2004   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   vrátane prvej porady   s klientom   6.   februára   2004,   ako   to   vyplýva   z predloženého   plnomocenstva, a písomné podanie vo veci samej 27. februára 2004). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2004   v konaní   pred   ústavným   súdom predstavuje   4   534   Sk   a hodnota   režijného paušálu 136   Sk.   Ústavný   súd   preto   v súlade s ustanovením §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde priznal   náhradu   trov   právneho zastúpenia v celej výške požadovanej právnou zástupkyňou sťažovateľa, t. j. vo výške 9 322 Sk (bod 3 výroku tohto nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004