znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 97/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., CSc., M., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., M., pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. V. M., CSc.,   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2012 doručená sťažnosť Ing. V. M., CSc., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že vo veci výkonu exekúcie sťažovateľa ako oprávneného proti povinnému J. P. o vymoženie sumy 50 000 USD s prísl. vedenej   súdnym   exekútorom   pod   sp.   zn.   Ex   520/2009   okresný   súd   napadnutým rozhodnutím   podľa   §   57   ods.   2   a 3   s poukazom   na   ustanovenie   §   145   ods.   2   zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov   zastavil   exekúciu   v časti   predaja   nehnuteľností   nachádzajúcich   sa   v k.   ú.   S., zapísaných na LV č. 10700.

Proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu podal sťažovateľ podnet na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, ktorý bol   na   základe   poverenia   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálny   prokurátor“)   oznámením   prokurátorky   Krajskej   prokuratúry   v K. č. k. Kc 260/114-10   zo   17.   januára   2012   odložený   z dôvodu,   že   podaniu   mimoriadneho dovolania v danom prípade bráni ustanovenie § 243f ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľ namieta, že okresný súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal podstatným dôvodom,   pre   ktorý   sa   exekúcia   nemohla   uskutočniť,   t.   j.   obštrukciami   povinného,   ale k záveru o zastavení exekúcie dospel na základe nepravdivého a tendenčného vyhodnotenia dražobného   konania.   Keďže   okresný   súd   čiastočne   zatavil   exekúciu   týkajúcu   s   dražby nehnuteľnosti bez toho, aby na to boli zákonné dôvody, porušil označené práva sťažovateľa.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že uznesením okresného súdu č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011 bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   napadnuté   rozhodnutie   zrušil   a vec   vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,26 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 37 Er/644/2009-108 z 1. augusta 2011.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (III.   ÚS   108/02,   IV.   ÚS   158/04, I. ÚS 218/06). V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom   ustanovenej   lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty vzhľadom na kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný   súd   zistil,   že   napadnuté   rozhodnutie   okresného   súdu   nadobudlo právoplatnosť 21. septembra 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že lehota ustanovená pre tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností uplynula skôr, ako podal sťažnosť ústavnému súdu.

Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   odmietnuť   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd odkazuje na svoju stabilnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu   zodpovedá   povinnosť   príslušných   orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry   jeho   podnetu   (podaniu)   vyhoveli   (m. m.   I. ÚS 40/01,   II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06). Na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká   právo   na   jeho   prijatie,   resp.   akceptovanie,   a teda   generálny   prokurátor   nemá povinnosť   takémuto   podnetu   vyhovieť.   Je   na   voľnej   úvahe   generálneho   prokurátora rozhodnúť   o   tom,   či   podá   alebo   nepodá   mimoriadne   dovolanie.   Ústavný   súd   v   tejto súvislosti   viackrát   vyslovil,   že   oprávnenie   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   nemá charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (I.   ÚS   19/01, II. ÚS 176/03, II. ÚS 14/04, I. ÚS 7/04, II. ÚS 407/06, III. ÚS 146/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2013