znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 97/06-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   marca   2006 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. Z., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   Krajským   úradom   justičnej   a kriminálnej   polície   v Trenčíne, prokurátorom   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne,   sudkyňou   Okresného   súdu   v Trenčíne a policajtmi,   ktorí   vykonali   domovú   prehliadku,   a to   nariadením   a vykonaním   domovej prehliadky podľa príkazu sp. zn. 5 Tp-V-535/2005 z 20. júna 2005, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť JUDr. I. Z. v časti, v ktorej namieta porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a čl.   8   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyšetrovateľom   Úradu justičnej   a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   Trenčín, prokurátorom   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   a sudkyňou   Okresného   súdu   Trenčín nariadením a vykonaním domovej prehliadky na základe príkazu na domovú prehliadku Okresného   súdu   Trenčín   sp.   zn.   5   Tp-V-535/2005   z 20.   júna   2005, o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

2.   Sťažnosť JUDr.   I.   Z.   v časti,   v ktorej   namieta   postup policajných   orgánov pri výkone domovej prehliadky na základe príkazu na domovú prehliadku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 5 Tp-V-535/2005 z 20. júna 2005, o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júla 2005 doručená sťažnosť JUDr. I. Z., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. I. S., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 8 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) vyšetrovateľom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín   (ďalej   aj   „úrad   justičnej   a kriminálnej   polície“),   prokurátorom   Krajskej prokuratúry   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“),   sudkyňou   Okresného   súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) a policajtmi, ktorí vykonali domovú prehliadku, a to nariadením a vykonaním podľa príkazu sp. zn. 5 Tp-V-535/2005 z 20. júna 2005.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sudkyňa okresného súdu príkazom sp. zn. 5 Tp-V-535/2005 z 20. júna 2005 podľa ustanovenia § 83 ods. 1 Trestného poriadku na návrh vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície a prokurátora krajskej prokuratúry č. k. 1 KO-V-84-1/2004-2 nariadila vykonanie domovej prehliadky v jeho byte v B.

Dôvodom uvedenej domovej prehliadky mala byť skutočnosť, že 5. januára 2004 vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením sp. zn. ČVS: KUJP-90/OVEK- 2003 začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a b) Trestného   zákona,   pretože   v presne   nezistenej   dobe,   najneskôr   od   5.   júna   2003   až   do začatia trestného stíhania na presne nezistenom mieste v okrese T. podozriví PhDr. M. K., P. B., V. K., Ing. J. H. v úmysle obohatiť sa viackrát uviedli do omylu viaceré osoby tým spôsobom, že po vzájomnom rozdelení si úloh pravdepodobne P. B. a V. K. vyrábali kópie umeleckých diel – obrazov, špeciálnymi postupmi ich upravovali, aby budili dojem pravosti a bola sťažená identifikácia ich veku a PhDr. M. K. ako súdny znalec vyhotovoval znalecké posudky   na   takto   vyrobené   obrazy   –   falzifikáty   –   známych   autorov   za   účelom   ich vierohodnosti pri predaji záujemcom a tieto falzifikáty následne P. B. a Ing. J. H. predávali záujemcom ako originálne diela.

Z doterajšieho   šetrenia   mali   byť   získané   poznatky   odôvodňujúce   podozrenie,   že v byte   sťažovateľa   sa   má   nachádzať   obraz   pochádzajúci   z tejto   falšovateľskej   dielne, konkrétne obraz od autora M. A. Bazovského, motív: „Vykopávanie zemiakov“, olejová tempera   na kartóne,   rok   vzniku okolo   1950,   rozmery 25,5 x 54,5 cm,   ktorý sťažovateľ vydražil na 39. aukcii v Aukčnej spoločnosti S. v B., pričom objednávateľom predaja tohto obrazu bol P. B. na základe zmluvy č. 61/39/2003 z 15. apríla 2003.

Na základe uvedeného príkazu sudkyne okresného súdu bola u sťažovateľa 22. júna 2005   o 6.00   h   ráno   vykonaná   siedmimi   policajtmi   domová   prehliadka,   o ktorej   bol sťažovateľ informovaný iba sprostredkovane 18 ročným synom jeho družky, pretože v čase prehliadky bol na dovolenke v Egypte.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „neprofesionálnosť, diletantizmus a nafúknutosť celej akcie   súvisiacej   s prehliadkou,   potvrdzuje   skutočnosť,   že   nezákonná   prehliadka   bola neúspešná, lebo hľadaný obraz sa v mojom byte nenašiel“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa z okolností prípadu, ale aj z príkazu o nariadení domovej prehliadky   je   nepochybné,   že   v tejto   veci   je   poškodenou   stranou,   a preto   sa   na   neho vzťahuje ustanovenie § 43 Trestného poriadku.

Sťažovateľ   sporný   obraz   nadobudol   ako   zberateľ   obrazov   slovenských   majstrov v dobrej viere na verejnej aukcii od renomovanej aukčnej spoločnosti S. Je preto pre neho výsmechom   spravodlivosti   a fackou   právneho   štátu,   keď   príslušné   orgány   s ním   ako s bezúhonným   občanom   a navyše   poškodeným   zaobchádzajú   ako   s páchateľom   trestnej činnosti   a používajú   voči   nemu   neprimerané   donucovacie   prostriedky,   hoci   Trestný poriadok im dáva celý rad možností, aby vec dôležitú pre trestné konanie získali od neho dobrovoľným spôsobom. Od januára 2004 nebol oslovený a vyzvaný na vydanie sporného obrazu, resp. vyzvaný na spoluprácu pri odhaľovaní páchateľov v tejto trestnej činnosti. Zvolený postup orgánov činných v trestnom konaní považuje sťažovateľ za nezákonný, ktorý vážne zasiahol do jeho súkromia a mohol narušiť aj jeho povesť v okolí jeho bydliska.

Sťažovateľ   ako   poškodený   v uvedenej   trestnej   veci   nebol   od   začiatku   trestného stíhania t. j. 5. januára 2004 až do podania sťažnosti vypočutý ohľadne okolností týkajúcich sa nákupu sporného obrazu a nebol ani vyzvaný na jeho vydanie. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní považuje sťažovateľ za rozporný s ustanovením § 84 trestného poriadku, ktorý stanovuje, že domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho,   u koho   sa má prehliadka vykonať,   a to len   vtedy,   ak   sa   výzvou nedosiahlo dobrovoľné   vydanie   hľadanej   veci.   Vykonanie   domovej   prehliadky   u sťažovateľa   ako poškodeného,   bez   predchádzajúceho   výsluchu   a výzvy   na   dobrovoľné   vydanie   sporného obrazu považuje sťažovateľ za nezákonný a brutálny zásah do jeho základného práva na ochranu jeho súkromia a obydlia.

Sťažovateľ   uvádza,   že   nezákonný   postup   mu   spôsobil   vážnu   psychickú   traumu a psychické   útrapy.   Okrem   toho   jeho   pohoda   na   dovolenke   v zahraničí   bola   narušená, pretože pre psychickú traumu, ktorej bol vystavený, sa jeho dovolenka stala bezcennou, lebo nesplnila svoj účel.   Okrem   toho sťažovateľ   tvrdí,   že bol   vystavený psychickému   stresu, pretože nevedel, v akom stave sa byt po domovej prehliadke nachádza, a musel zariaďovať potrebné   kroky   svojho   právneho   zastúpenia   na   Slovensku.   Psychickému   stresu   bola vystavená aj celá rodina sťažovateľa a predovšetkým jeho 18 ročný nevlastný syn, ktorý z tohto pre neho mimoriadne traumatizujúceho zážitku sa nevie dodnes spamätať.

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta aj postup príslušníkov polície, ktorí prehliadku vykonávali,   lebo   títo   podľa   jeho   tvrdenia   sa   za   každú   cenu   snažili   bez   príslušného oprávnenia vykonať prehliadku depozitu sťažovateľovej súkromnej zbierky obrazov, ktorá je umiestnená mimo bytu. Vypočúvali pracovníkov sťažovateľovej firmy, čím navodili situáciu, že sťažovateľ mohol byť spájaný s kriminálnym prostredím, čo mohlo vážne ohroziť jeho povesť.

S ohľadom na okolnosti daného prípadu sťažovateľ je presvedčený, že v tejto veci neboli u neho vôbec dané dôvody na nariadenie vykonania domovej prehliadky, pretože cieľ sledovaný zákonom mohol byť dosiahnutý aj iným, menej dramatickým spôsobom, pričom vo veci nehrozilo nebezpečenstvo z omeškania, strata ani „zašantročenie“ dôkazu. Preto sa sťažovateľ domnieva, že nielen samotné vykonanie, ale aj nariadenie domovej prehliadky u neho   ako   poškodeného   bolo   neprimeraným   zásahom   do   jeho   práva   na   rešpektovanie súkromia a obydlia. Takýto zásah nebol zároveň nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, lebo sledovaný cieľ sa mohol dosiahnuť inak, napr. výzvou na vydanie obrazu.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk, ktoré zdôvodňuje tým, že mal on aj celá jeho rodina značné psychické útrapy a zničenú pohodu na dovolenke.

Vzhľadom na to, že Trestný poriadok proti príkazu na domovú prehliadku nepripúšťa opravný   prostriedok,   o ochrane   základných   práv   a slobôd   v tejto   veci   je   podľa   názoru sťažovateľa oprávnený rozhodnúť ústavný súd.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že: „Nariadením   a vykonaním   domovej   prehliadky   v byte   sťažovateľa   dňa   22.6.2005 podľa príkazu sp. zn. 5 Tp-V-525/2005 z 20. 6. 2005 vyšetrovateľ Krajského úradu justičnej a kriminálnej   polície   v Trenčíne,   prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne,   sudkyňa Okresného súdu v Trenčíne a policajti, ktorí prehliadku vykonali, porušili čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 12, ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a zároveň aj čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.“

II.

Z dokladov, ktoré ústavnému súdu doložil sťažovateľ, možno skutkový stav zhrnúť nasledovne:

Sudkyňa okresného súdu príkazom na domovú prehliadku sp. zn. 5 Tp-V-535/2005 z 20. júna 2005 nariadila vykonať domovú prehliadku u sťažovateľa v mieste jeho trvalého bydliska, v B. a v priestoroch k domu patriacim, ktorého majiteľom domu je L., a. s., B. Z odôvodnenia príkazu vyplýva, že prokurátor krajskej prokuratúry podal 15. júna 2005 pod č. 1 KO-V-84-1/2004-2 na okresný súd návrh na vydanie príkazu na domovú prehliadku u sťažovateľa   v mieste   jeho   trvalého   bydliska,   v B.   a v priestoroch   k domu   patriacim, ktorého majiteľom domu je L., a. s., B.

Ďalej v odôvodnení je uvedené, že vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením sp. zn. ČVS: KUJP-90/OVEK-2003 z 5. januára 2001 začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a) a b) Trestného zákon na tom skutkovom   základe,   že   v presne   nezistenej   dobe,   najneskôr   od   5.   júna   2003   dosiaľ,   na presne nezistenom mieste v okrese T. neznámi páchatelia v úmysle obohatiť sa viackrát uviedli do omylu dosiaľ nestotožnené osoby tým spôsobom, že po vzájomnom rozdelení si úloh, ktoré spočívali v tom, že jeden z páchateľov vyrábal kópie umeleckých diel – obrazov, špeciálnymi postupmi ich upravoval, aby budili dojem pravosti a bola sťažená identifikácia ich   veku,   ďalší   z páchateľov   ako   znalec   zapísaný   v zozname   znalcov   doteraz neustanoveného krajského súdu vyhotovoval znalecké posudky na takto vyrobené obrazy známych   autorov   za   účelom   ich   vierohodnosti   pri   predaji   záujemcom   a tieto   následne najmenej jeden z páchateľov ako obchodník s umeleckými dielami predával záujemcom ako originálne diela, čím spôsobili dosiaľ nestotožneným osobám škodu minimálne 870 000 Sk.

Z doterajšieho   šetrenia   boli   získané   poznatky   odôvodňujúce   podozrenie,   že v priestoroch predmetného domu sa nachádza vec dôležitá pre trestné konanie, a to najmä obraz od autora A. Bazovského, motív Vykopávanie zemiakov, tempera, olejová tempera na kartóne, rok vzniku okolo 1950, rozmery 25,5 x 54,5 cm, ktorý vydražil sťažovateľ na 39. aukcii v Aukčnej spoločnosti S., s. r. o., so sídlom B., pričom objednávateľom predaja obrazu bol P. B. na základe zmluvy č. 61/39/2003 z 15. apríla 2003. Pri tomto obraze je podozrenie, že môže byť sfalšovaný a aj pri ďalších obrazoch, ktoré sťažovateľ zakúpil priamo alebo sprostredkovane od PhDr. M. K., P. B., V. K. alebo Ing. J. H., je podozrenie, že môžu byť sfalšované.

Sudkyňa okresného   súdu   po   preskúmaní návrhu   podaného prokurátorom   krajskej prokuratúry   a pripojených   listinných   dôkazov   dospela   k záveru,   že   podaný   návrh   je dôvodný.

V zápisnici o vykonaní domovej prehliadky z 22. júna 2005 sp. zn. ČVS: VP-KUJP-90/OVEK-2003   sa   uvádza,   že   prehliadka   sa   začala   o 6.00   h   a bola   ukončená   o 6.10   h. Sťažovateľ sa v bydlisku nenachádzal, prítomný bol jeho nevlastný syn T. D., bytom B., ktorý uviedol, že vec sa v dome pravdepodobne nenachádza, ale môže sa nachádzať v sídle spoločnosti L., a. s., B.

Okrem   toho   z uvedenej   zápisnice   vyplýva,   že   osoba   u ktorej   má   byť   prehliadka vykonaná, bola poučená podľa § 85a Trestného poriadku, že je povinná strpieť domovú prehliadku a že policajné orgány sú oprávnené prekonať odpor osoby alebo iné vytvorené prekážky. Prehliadka bola vykonaná vo všetkých miestnostiach v dome. Na prehliadke bol prítomný I. I. ako nezúčastnená osoba a T. D. - syn JUDr. I. Z.

III.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

Predmetom sťažnosti je namietanie porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa podľa čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 listiny a čl. 8 dohovoru vyšetrovateľom úradu   justičnej   a kriminálnej   polície,   krajským   prokurátorom   krajskej   prokuratúry a sudkyňou okresného súdu nariadením a vykonaním domovej prehliadky v jeho byte na základe príkazu okresného súdu z 20. júna 2005 sp. zn. 5 Tp-V-535/2005.

Podľa   čl.   7   ods.   1   listiny   nedotknuteľnosť   osoby   a jej   súkromia   je   zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   10   ods.   2   listiny   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 12 ods. 1 listiny obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 12 ods. 2 listiny domová prehliadka je prípustná len na účely trestného konania, a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví zákon.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou   prípadov,   keď   je   to   v súlade   so   zákonom   a nevyhnutné   v demokratickej spoločnosti   v záujme   bezpečnosti,   hospodárskeho   blahobytu   krajiny,   predchádzania nepokojom   alebo   zločinnosti,   ochrany   zdravia   alebo   morálky   alebo   na   ochranu   práv a slobôd iných.

Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku (účinného v čase vykonania domovej prehliadky u sťažovateľa) ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej   povinnosti;   musia trestné   veci   prejednávať čo   najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. (...)

Podľa § 43 ods. 1 Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom   ublížené   na   zdraví,   spôsobená   majetková,   morálna   alebo   iná   škoda,   alebo   boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť   nárok   na   náhradu   škody,   robiť   návrhy   na   vykonanie   dôkazov   alebo   na   ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom   pojednávaní   a na   verejnom   zasadnutí   konanom   o   odvolaní,   vyjadriť   sa k vykonaným   dôkazom,   má   právo   záverečnej   reči   a právo   podávať opravné   prostriedky v rozsahu   vymedzenom   týmto   zákonom.   Práva   preštudovať   spis   sa   môže   poškodený výslovne vzdať.

Podľa § 82 ods. 1 Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné   podozrenie,   že   v byte   alebo   v inom   priestore   slúžiacom   na   bývanie   alebo v priestoroch k nim patriacich (obydlia) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

Podľa § 83 ods. 1 Trestného poriadku nariadiť domovú prehliadku je oprávnený sudca alebo predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. (...) Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.

Podľa § 83 ods. 2 na príkaz predsedu senátu alebo sudcu vykoná domovú prehliadku policajný orgán, v prípravnom konaní tiež vyšetrovateľ.

Podľa   §   84   Trestného   poriadku   domovú   prehliadku   (...)   možno   vykonať   len   po predchádzajúcej výzve, toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k tomuto úkonu.

Podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov alebo pozemku aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

Podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zakotvujúceho zásadu subsidiarity môže ústavný súd konať o namietanom porušení základných práv sťažovateľa len ak v danej veci nie je daná právomoc všeobecných súdov. V danom prípade sám sťažovateľ poukazuje na to, že je poškodenou osobou podľa § 43 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej domovou prehliadkou boli porušené základného práva a slobody. Preto sťažovateľ ako poškodená osoba mal namietať porušenie svojich základných práv a slobôd v trestnom konaní, v rámci ktorého bola v jeho byte uskutočnená domová prehliadka.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že osobitným zásahom do nedotknuteľnosti obydlia je domová prehliadka a možno ju uskutočniť len pre účely trestného konania, na písomný   príkaz   sudcu   a spôsobom,   ktorý   ustanovuje   zákon.   V   preskúmavanom prípade posúdenie opodstatnenosti nariadenia a vykonania domovej prehliadky patrí do právomoci všeobecného súdu, pretože všeobecný súd skúma celý priebeh trestného konania a musí komplexne hodnotiť dôkazy v ňom vykonané, a to aj s ohľadom na ústavnosť zásahu do základných práv a slobôd ďalších osôb týmito dôkazmi dotknutých (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku).

Sťažovateľ   ako   poškodená   osoba   môže   žiadať,   aby   všeobecný   súd   aspoň v odôvodnení   rozhodnutia   v trestnej   veci,   v ktorej   bola   nariadená   a vykonaná   domová prehliadka,   vyslovil,   že   jej   nariadením   a vykonaním boli   porušené   jeho základné práva a slobody. Na základe takého rozhodnutia sťažovateľ by bol oprávnený podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatniť náhradu škody spôsobenú nezákonným zásahom do jeho základných práv a slobôd.

Vychádzajúc z týchto záverov ústavný súd nezistil žiaden ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil princípom subsidiarity, ktorý je ustanovený v čl. 127 ods. 1 ústavy. Porušenie tohto princípu považuje ústavný súd za neprípustné aj preto, že nezohľadnenie právomoci všeobecného súdu by bolo neústavným zásahom do kompetencií všeobecného súdnictva podľa čl. 142 ods. 1 ústavy bez primeraných dôvodov.

Okrem uvedeného sťažovateľ namieta aj postup príslušníkov polície, ktorí prehliadku vykonávali, lebo títo sa podľa tvrdenia sťažovateľa za každú cenu snažili, bez príslušného oprávnenia,   vykonať   prehliadku   depozitu   jeho   súkromnej   zbierky   obrazov,   ktorá   je umiestnená mimo bytu, vypočúvali pracovníkov firmy, ktorej majiteľom je sťažovateľ, čím navodili situáciu, že sťažovateľ mohol byť spájaný s kriminálnym prostredím, čo mohlo vážne ohroziť jeho povesť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   alebo slobôd   účinne   poskytuje   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre č. 153/2001 o prokuratúre podnet možno podať ktorejkoľvek prokuratúre. (...)

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   zistil,   že   sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti   na ústavný súd nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že vzhľadom na to, že Trestný   poriadok   proti   príkazu   na   vykonanie   domovej   prehliadky   opravný   prostriedok nepripúšťa,   o ochrane   základných   práv   a slobôd   je   v jeho   veci   oprávnený   rozhodnúť ústavný súd.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti na ústavný súd mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje,   v danom   prípade   podnet prokurátorovi, a preto odmietol sťažnosť v časti namietajúcej postup policajných orgánov pri výkone domovej prehliadky ako neprípustnú.

V zmysle ustanovenia § 36 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006