znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 97/05-30

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval sťažnosť D. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. B., B., ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 21 C 46/95, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo D. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21 C 46/95   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 21 C 46/95 konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Okresný   súd   Bratislava   II   j e   p o v i n n ý   nahradiť   D.   K.   trovy   právneho zastúpenia v sume 5 952 Sk (slovom päťtisícdeväťstopäťdesiatdva slovenských korún) na účet právneho zástupcu JUDr. R. B. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti D. K. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2005   doručená   sťažnosť   D.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. R. B., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   Okresným   súdom   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní sp. zn. 21 C 46/95.

Ústavný súd uznesením č.   k. III. ÚS 97/05-10 z 30. marca 2005 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 16. mája 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 19. mája 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 31. januára 1995 podal okresnému súdu návrh   na   vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“). Listami z 10. apríla 1995, 5. mája 1995 a 5. júna 1995 sťažovateľ požiadal o nariadenie termínu pojednávania v predmetnej veci.

Okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   4.   marec   1996,   pričom   právny   zástupca sťažovateľa doručil ospravedlnenie svojej neúčasti na danom pojednávaní. Nový termín pojednávania bol určený   na 12. apríl   1996, na ktorý   sa   nedostavil   sťažovateľ ani jeho právny zástupca. Ďalšie pojednávanie bolo stanovené na 17. máj 1996, na ktorom právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil svoju neúčasť. Na pojednávaní stanovenom na 26. august 1996 ospravedlnil svoju neúčasť sťažovateľ. Sťažovateľ sa nezúčastnil ani pojednávania 4. októbra 1996, ktoré bolo odročené na neurčito.

Okresný súd nariadil ďalší termín pojednávania na 27. jún 1997. Na pojednávania, ktoré sa uskutočnili 9. januára 1998 a 27. februára 1998, sa právny zástupca sťažovateľa nedostavil. Sťažovateľ listami z 21. decembra 1998, 29. decembra 2000, 26. augusta 2002 a 28.   októbra   2002   požiadal   okresný   súd   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Termín pojednávania bol okresným súdom nariadený na 28. január 2003.

Sťažovateľ podal 30. mája 2003 predsedovi Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľ tvrdí, že krajský súd v odpovedi z 15. augusta 2000 konštatoval, že „... žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní vedenom pod   spisovou   značkou   21   C   46/95   je   čiastočne   dôvodná“. Okresný   súd   uznesením z 18. februára 2004 ustanovil v predmetnom konaní súdneho znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností.

Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti uvádza, že od podania jeho návrhu na okresnom súde   uplynulo   desať   rokov   a napriek   tomu   okresný   súd   doteraz   v predmetnom   konaní meritórne nerozhodol a koná tak v rozpore s ustanoveniami § 6 a § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čím stav jeho právnej neistoty naďalej trvá.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v   konaní sp. zn. 21 C   46/95   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v   uvedenej   veci   bez   zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou zo 6. mája 2005 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa. Predsedníčka okresného súdu listom zo 17. mája 2005 oznámila, že posudzovaný spis sa nachádza   od   5.   apríla 2005 u súdneho   znalca a ihneď   po   vrátení   spisu   vo veci   zaujme stanovisko. Z uvedeného dôvodu ústavný súd predĺžil okresnému súdu lehotu na vyjadrenie do 30. júna 2005. Na základe ďalšej žiadosti predsedníčky okresného súdu zo 6. júla 2005 bola okresnému súdu predĺžená lehota na vyjadrenie do 31. augusta 2005.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 28. septembra 2005 uviedla, že „Pokiaľ v konaní vznikli prieťahy, boli tieto zavinené výlučne sťažovateľom, ktorý napriek tomu, že i v súčasnosti uvádza ako adresu trvalého pobytu v B., na uvedenej adrese sa niekoľko rokov nezdržiava a súd nemá možnosť doručovať mu žiadne písomnosti. Rovnako právny zástupca sťažovateľa JUDr. P. A. nereagoval na písomné podania a výzvy súdu, čo jednoznačne vyplýva z celého spisu.

Ďalší vplyv na dĺžku konania mala tá skutočnosť, že účastníci v priebehu konania prejavili   snahu   o mimosúdne   vyrovnanie,   za   účelom   ktorého   súd   konanie   odročil   na primeranú dobu. K tejto dohode však nakoniec nedošlo. Skutočnosť, že to bol sťažovateľ, ktorý spôsobil prieťahy v konaní, potvrdzuje aj posledne nariadené znalecké dokazovanie týkajúce sa určenia ceny nehnuteľností patriacich do BSM, nakoľko je zrejmé, že to bol sťažovateľ,   ktorý   napriek   riadnemu   upovedomeniu   neumožnil   bez   závažného   dôvodu vykonať znalcovi obhliadku predmetných nehnuteľností.

Je nepochybné, že sťažovateľ sa opakovane domáhal nariadení pojednávaní vo veci, avšak na druhej strane svojím prístupom, tak ako je uvedený vyššie, znemožňoval súdu objasnenie   skutkového   stavu   a meritórne   rozhodnutie   vo   veci   samej.   Jeho   sťažnosť   na prieťahy v konaní považujem za nedôvodnú.“

Predsedníčka okresného súdu sa ďalej vo svojom stanovisku vyjadrila, že vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedníčky okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 46/95 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 3. februára 1995 okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci vyporiadania BSM. Okresný súd vydal 9. februára 1995 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi,   aby   uhradil   súdny   poplatok   v určenej   lehote.   Úhrada   súdneho   poplatku sťažovateľom bola okresnému súdu doručená 14. marca 1995.

Okresný   súd   vydal   17.   marca   1995   pokyn   na   zistenie   dátumu   právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozvedené manželstvo sťažovateľa a odporkyne, a 23. marca 1995 vydal   pokyn   na   doručenie   výzvy   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   na   úhradu   súdneho poplatku. Právny zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   15.   apríla 1995 žiadosť o nariadenie pojednávania v danej veci a 20. apríla 1995 úhradu súdneho poplatku.

Okresný   súd   vydal   26.   apríla   1995   pokyn   na   doručenie   návrhu   sťažovateľa odporkyni, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrila. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 15. mája 1995 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd vydal   31.   mája   1995   pokyn   na   doručenie   prípisu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa týkajúceho sa jeho žiadostí o nariadenie pojednávania v danej veci.

Odporkyňa doručila okresnému súdu 24. mája 1995 stanovisko k návrhu sťažovateľa. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 6. júna 1995 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd vydal 16. júna 1995 a 15. augusta 1995 pokyny na predvolanie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   informatívny   výsluch.   Podľa   úradného záznamu   okresného   súdu   z 21.   septembra   1995   sa   v uvedený   deň   právny   zástupca sťažovateľa dostavil na informatívny výsluch pred zákonnú sudkyňu.

Okresný súd vydal 21. septembra 1995 pokyn na doručenie prípisu odporkyni, aby v určenej   lehote   predložila   požadovaný   počet   rovnopisov   svojho   stanoviska   k návrhu sťažovateľa,   a   pokyn   na   pripojenie   spisu   sp.   zn.   6   C   173/91   k posudzovanému   spisu. Odporkyňa doručila okresnému súdu 10. októbra 1995 požadované rovnopisy.

Okresný   súd   vydal 8.   novembra 1995 pokyn na doručenie stanoviska odporkyne právnemu   zástupcovi   sťažovateľa a pripojenie spisu   sp.   zn. 15   C 48/95   k predmetnému spisu, pričom 25. novembra 2005 dal pokyn na uloženie spisu na jednomesačnú lehotu. Okresný súd nariadil 31. januára 1996 termín pojednávania na 4. marec 1996 a vydal pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 6 C 173/91. Požadovaný spis bol pripojený 14. februára 1996.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   26.   februára   1996   ospravedlnenie   svojej a sťažovateľovej neúčasti na pojednávaní 4. marca 1996. Pojednávanie 4. marca 1996 bolo uznesením odročené na 12. apríl 1996. Na pojednávaní 12. apríla 1996 vypovedali účastníci konania   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   17.   máj   1996.   Na   pojednávaní 17. mája 1996 boli sťažovateľ a jeho právny zástupca neprítomní bez predchádzajúceho ospravedlnenia a okresný súd uznesením rozhodol, že bude pojednávať v ich neprítomnosti. Po   výpovedi   odporkyne   sa   na   pojednávanie   dostavil   sťažovateľ   a žiadal   pojednávanie z dôvodu neprítomnosti svojho právneho zástupcu odročiť. Okresný súd uznesením odročil pojednávanie na 24. jún 1996.

Odporkyňa doručila okresnému súdu 20. júna 1996 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 24. jún 1996 zo zdravotných dôvodov. Pojednávanie 24. júna 1996 bolo uznesením odročené na 26. august 1996. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 20. augusta 1996 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 26. augusta 1996.Pojednávanie   26.   augusta   1996   bolo   uznesením   odročené   na   4.   október   1996. Sťažovateľ sa nezúčastnil bez predchádzajúceho ospravedlnenia pojednávania nariadeného na 4. október 1996 a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito. Okresný súd vydal 29.   novembra   1996   pokyn   na   doručenie   prípisu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   aby v určenej lehote oznámil súdu skutočnosti týkajúce sa predmetu konania.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 17. apríla 1997 odpoveď na prípis okresného súdu. Okresný súd stanovil 16. mája 1997 termín pojednávania na 27. jún 1997. Pojednávanie 27. júna 1997 bolo uznesením odročené na neurčito, pričom sťažovateľ a jeho   právny   zástupca   neospravedlnili   súdu   svoju   neprítomnosť.   Okresný   súd   nariadil 14. augusta 1997 termín pojednávania na 9. január 1998.

Na pojednávaní 9. januára 1998 vypovedali účastníci konania, ktorí boli zaviazaní v určenej lehote upresniť veci patriace do BSM. Okresný súd nariadil 12. januára 1998 termín   pojednávania   na   27.   február   1998.   Pojednávanie   27.   februára   1998,   ktorého   sa sťažovateľ   a jeho   právny   zástupca   bez   ospravedlnenia   nezúčastnili,   bolo   uznesením odročené na 6. apríl 1998.

Okresný súd uznesením č. k. 21 C 46/95-37 z 27. februára 1998 udelil poriadkovú pokutu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu zo 16. marca 1998 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu. Sťažovateľ doručil 24. marca 1998 okresnému súdu vyjadrenie k predmetu konania. Právny zástupca sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   30.   marca   1998   odvolanie   proti   uzneseniu   č.   k. 21 C 46/95-37 z 27. februára 1998.

Na pojednávaní 6. apríla 1998 okresný súd uznesením odpustil právnemu zástupcovi sťažovateľa uloženú poriadkovú pokutu, vypovedali účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením   odročené   na   neurčito   za   účelom   ďalšieho   dokazovania.   Okresný   súd   vydal 7. októbra 1998 pokyn na pripojenie spisu   sp. zn. 6 C 173/91 k posudzovanému spisu. Okresný   súd   vydal   22.   októbra   1998   pokyn   na   doručenie   prípisov   a   uznesenia   č.   k. 21 C 46/95-44 z 2. decembra 1998 o ustanovení súdneho znalca za účelom ocenenia vecí patriacich do BSM právnemu zástupcovi sťažovateľa a odporkyni.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 21. decembra 1998 žiadosť o nariadenie   pojednávania.   Okresný   súd   prípisom   z 28.   decembra   1998   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   oznámil,   že   pojednávanie   nie   je   možné   nariadiť   z dôvodu prebiehajúceho znaleckého dokazovania.

Odporkyňa   doručila   okresnému   súdu   5.   januára   1999   vyjadrenie   týkajúce   sa predmetu   konania.   Okresný   súd   vydal   7.   januára   1999   pokyn   na   doručenie   prípisu odporkyni   a 18.   januára   1999   bol   spis   uložený   na   lehotu   jedného   mesiaca.   Odporkyňa doručila okresnému súdu 22. januára 1999 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov s prílohami.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   46/95-51   z 26.   januára   1999   priznal odporkyni oslobodenie od zaplatenia preddavku na trovy znalca a vydal pokyn na zistenie skutočnosti, či sťažovateľ uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 15. februára 1999 odvolanie proti   uzneseniu   č.   k.   21   C   46/95-51   z   26.   februára   1999.   Okresný   súd   prípisom z 22. februára 1999 predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní, ako aj odvolaní podanom právnym zástupcom sťažovateľa proti uzneseniu č. k. 21 C 46/95-37 z 27. februára 1998. Spis bol krajskému súdu doručený 23. februára 1999. Krajský súd uznesením č. k. 15 Co 89/99-56, 15 Co 135/99 z 31. marca 1999 odmietol odvolanie proti uzneseniu č. k. 21 C 46/95-51 z 26. januára 1999 a potvrdil uznesenie prvostupňového súdu č. k. 21 C 46/95-37 z 27. februára 1998. Spis bol vrátený okresnému súdu 27. apríla 1999.

Okresný súd vydal 29. apríla 1999 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom   konania   a   uznesenia   č.   k.   21   C   46/95-44   z 2.   decembra   1998   poverenému súdnemu znalcovi a 15. mája 1999 vydal pokyn na zistenie skutočnosti, či právny zástupca sťažovateľa uhradil poriadkovú pokutu. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 23. júna 1999 poverený súdny znalec nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu a 15. júla 1999 bol spis uložený na lehotu dvoch mesiacov.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   3.   septembra   1999   vyjadrenie týkajúce sa predmetu konania. Okresný súd vydal 8. septembra 1999 pokyn na doručenie prípisu   poverenému   súdnemu   znalcovi.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 25. októbra 1999 poverený súdny znalec nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu a 4. novembra 1999 bol spis uložený na lehotu dvoch mesiacov.

Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 4. novembra 1999 znalecký posudok a   vyúčtovanie   odmeny   za   vypracovanie   znaleckého   posudku.   Okresný   súd   vydal 5. novembra   1999   pokyn   na   doručenie   znaleckého   posudku   právnemu   zástupcovi sťažovateľa   a   odporkyni   a na zistenie   skutočnosti,   či   bol   uhradený   preddavok   na trovy znaleckého dokazovania. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 10. novembra 1999 predmetný preddavok nebol uhradený.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 8. novembra 1999 žiadosť o nariadenie termínu pojednávania. Okresný súd vydal 16. decembra 1999 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi   sťažovateľa,   aby v určenej   lehote   predložil   písomnosti   týkajúce sa   predmetu konania.   Okresný   súd   vydal   15.   januára   2000   pokyn   na   opakované   doručenie   prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v určenej lehote predložil požadované písomnosti, a to   pod   hrozbou   uloženia   poriadkovej   pokuty.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 14. februára   2000   žiadosť   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   vydal 16. februára 2000 pokyn na uloženie spisu na lehotu jedeného mesiaca.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   46/95-81   z 5.   apríla   2000   udelil   právnemu zástupcovi   sťažovateľa   poriadkovú   pokutu   za   nesplnenie   súdom   uloženej   povinnosti. Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   15.   mája   2000   odvolanie   proti uzneseniu č. k. 21 C 46/95-81 z 5. apríla 2000 s tým, že odôvodnenie predloží dodatočne.

Okresný súd vydal 16. mája 2000 pokyn na doručenie prípisu právnemu zástupcovi sťažovateľa, aby v lehote troch dní predložil dôvody odvolania, a to pod hrozbou zastavenia odvolacieho   konania.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   22.   júna   2000   žiadosť o nariadenie pojednávania. Okresný súd vydal 29. júna 2000 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi.

Okresný súd vydal 23. augusta 2000 pokyn na predloženie spisu krajskému súdu za účelom   rozhodnutia   o odvolaní   podanom   právnym   zástupcom   sťažovateľa.   Krajský   súd uznesením č. k. 14 Co 293/00-85 z 13. septembra 2000 odvolacie konanie zastavil. Spis bol okresnému súdu vrátený 25. septembra 2000. Okresný súd vydal 28. septembra 2000 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 30. októbra 2000 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do predmetného spisu. Okresný súd vydal 13. novembra 2000 pokyn na vyznačenie   právoplatnosti   uznesenia   č.   k.   21   C   46/95-81   z 5.   apríla   2000   a vymáhanie udelenej pokuty. Podľa záznamu okresného súdu z 13. novembra 2000 sťažovateľ uhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Okresný súd uznesením č. k. 21 C 46/95-89 z 22. novembra 2000 priznal odmenu za vypracovanie   znaleckého   posudku   poverenému   súdnemu   znalcovi.   Podľa   úradného záznamu   okresného   súdu   z 27.   decembra   2000   sťažovateľ   nahliadol   v uvedený   deň   do posudzovaného spisu. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 3. januára 2001 písomnosť,   o ktorej   predloženie   ho   okresný   súd   žiadal   prípisom   z 20.   decembra   1999, a zároveň žiadosť o nariadenie pojednávania. Okresný súd vydal 29. januára 2001 pokyn na doručenie   prípisu   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   aby   v určenej   lehote   predložil písomnosti   týkajúce sa predmetu konania. Okresný súd vydal 9. marca 2001 pokyn na uloženie posudzovaného spisu na lehotu dvoch mesiacov.

Podľa   úradného   záznamu okresného súdu   z 12.   marca   2001 sťažovateľ   nahliadol v uvedený deň   do   predmetného spisu.   Odporkyňa doručila okresnému súdu   24. januára 2002   vyjadrenie   k   predmetu   konania.   Podľa   úradných   záznamov   okresného   súdu z 27. marca 2002 a 26. augusta 2002 sťažovateľ nahliadol v uvedené dni do spisu. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 30. augusta 2002 písomnosti týkajúce   sa   predmetu   konania   a zároveň   požiadal   o stanovenie   termínu   pojednávania. Okresný súd vydal 9. septembra 2002 pokyn na doručenie prípisu Stavebnému bytovému družstvu B. (ďalej len „bytové družstvo“). Vyjadrenie bytového družstva bolo okresnému súdu doručené 25. septembra 2002.

Okresný súd vydal 16. októbra 2002 pokyn na doručenie prípisu bytovému družstvu. Odpoveď   bytového   družstva   na   predmetný   prípis   bola   okresnému   súdu   doručená 25. októbra 2002. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 28. októbra 2002 žiadosť o nariadenie pojednávania.

Okresný   súd   nariadil   30.   októbra   2002   termín   pojednávania   na 28.   január 2003. Pojednávanie 28. januára 2003 bolo uznesením odročené na 14. marec 2003 za účelom uzavretia mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Pojednávanie 14. marca 2003 bolo na žiadosť účastníkov konania odročené na neurčito za účelom uzavretia mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania.

Okresný súd vydal 14. mája 2003 pokyn na uloženie spisu na lehotu troch mesiacov. Okresný   súd   vydal   14.   októbra   2003   pokyn   na   doručenie   prípisu   právnemu   zástupcovi sťažovateľa, aby v určenej lehote oznámil, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 18. novembra 2003 odpoveď na prípis a zároveň požiadal o stanovenie termínu pojednávania. Okresný súd uznesením č. k. 21 C 46/95-115 z 18. februára 2004 ustanovil súdneho znalca z odboru stavebníctvo,   odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností,   a zároveň   vydal   pokyn   na   doručenie predmetného   uznesenia   účastníkom   konania.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 8. marca 2004 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do predmetného spisu.

Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 5. marca 2004 žiadosť o predbežnú úhradu   nákladov   súvisiacich   s vypracovaním   znaleckého   posudku.   Sťažovateľ   doručil okresnému súdu 15. marca 2004 vyjadrenie týkajúce sa predmetu posudzovaného konania. Pokynom   zo   17.   marca   2004   okresný   súd   predvolal   povereného   súdneho   znalca   na informatívny výsluch stanovený na 19. apríl 2004. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. marca 2004 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do predmetného spisu.

Podľa   záznamu   okresného   súdu   zo   7.   apríla   2004   sťažovateľ   uhradil   súdny preddavok   na trovy   znaleckého   dokazovania.   Podľa   úradného   záznamu okresného   súdu z 23.   apríla   2004   bolo   účastníkom   konania   v uvedený   deň   oznámené   zrušenie   termínu pojednávania stanoveného na 29. apríl 2004 z dôvodu školenia zákonnej sudkyne.

Okresný súd pokynom z 11. mája 2004 nariadil termín pojednávania na 1. júl 2004. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 7. júna 2004 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň   do   predmetného   spisu.   Okresný   súd   pokynom   z 1.   júla   2004   prikázal   uhradiť poverenému súdnemu znalcovi zálohu na trovy znaleckého dokazovania. Poverený súdny znalec sa zúčastnil 1. júla 2004 informatívneho výsluchu pred okresným súdom. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. augusta 2004 vyjadrenie k predmetu konania.

Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   26.   augusta   2004   oznámenie týkajúce sa vypracovania znaleckého posudku. Okresný súd vydal 2. septembra 2004 pokyn na doručenie prípisu poverenému súdnemu znalcovi. Okresnému súdu boli 16. septembra 2004 doručené písomnosti od povereného súdneho znalca vo veci vypracovania znaleckého posudku.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 24.   septembra   2004   poverený   súdny znalec   vrátil   v uvedený   deň   posudzovaný   spis,   ktorý   bol   zároveň   uložený   na   lehotu jedeného   mesiaca.   Poverený   súdny   znalec   doručil   okresnému   súdu   8.   októbra   2004 oznámenie   o zmarenom   miestnom   šetrení.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu z 20. októbra 2004 sťažovateľ nahliadol v uvedený deň do posudzovaného spisu.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   46/95-148   z 8.   novembra   2004   uložil sťažovateľovi   poriadkovú   pokutu   a zároveň   vydal   pokyn   na   doručenie   predmetného uznesenia sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi.   Okresnému súdu bolo 26. januára 2005   doručené   oznámenie   sťažovateľa   o ukončení   platnosti   plnomocenstva   udeleného doterajšiemu právnemu zástupcovi dňom 15. januára 2005.

Okresný   súd   vydal   4.   februára   2005   pokyn   na   predvolanie   povereného   súdneho znalca za účelom prevzatia spisu. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 5. apríla 2005 poverený   súdny   znalec   prevzal   v uvedený   deň   predmetný   súdny   spis   za   účelom vypracovania znaleckého posudku.

Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 11. apríla 2004 a 21. apríla 2004 žiadosti   o usmernenie   k vykonaniu   miestneho   šetrenia   vo   veci   znaleckého   posudku. Okresný   súd   pokynom   z 23.   mája 2005   oznámil poverenému   súdnemu   znalcovi   termín miestneho šetrenia. Okresný súd uznesením č. k. 21 C 46/95-160 z 27. apríla 2005 ustanovil súdneho   znalca   z odboru   stavebníctvo,   odvetvie   oceňovanie   nehnuteľností,   za   účelom vypracovania znaleckého posudku.

Poverený súdny znalec doručil okresnému súdu 9. mája 2005 vyjadrenie týkajúce sa vypracovania   znaleckého   posudku.   Okresnému   súdu   bolo   23.   júna   2005   doručené vyjadrenie bývalého právneho zástupcu sťažovateľa, ktorého platnosť plnomocenstva na zastupovanie sťažovateľa v predmetnom konaní bola ukončená 15. januára 2005.

Okresný   súd   vydal   11.   augusta   2005   pokyn   na   doručenie   urgencie   poverenému súdnemu   znalcovi   vo   veci   vypracovania   znaleckého   posudku.   Poverený   súdny   znalec doručil okresnému súdu 19. septembra 2005 znalecký posudok s vyúčtovaním trov za jeho vypracovanie. Okresný súd uznesením č. k. 21 C 46/95-255 z 22. septembra 2005 priznal poverenému   súdnemu   znalcovi   odmenu   za   vypracovanie   znaleckého   posudku   a vydal zároveň pokyn na jeho doručenie znalcovi a účastníkom konania. Uvedeným záznamom okresného súdu (č. l. 255) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03). Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že predmetom sporu je návrh na vyporiadanie BSM, ide teda o vec,   ktorá patrí po právnej stránke   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva   s   rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú   stránku   predmetnej   veci   ústavný   súd   posudzuje   ako   pomerne   zložitú s prihliadnutím na predmet konania, pretože pri vyporiadaní BSM je potrebné zohľadniť časté   protikladné   stanoviská   a   úkony   účastníkov   konania.   Ústavný   súd   však   v tejto súvislosti výslovne konštatuje, že skutková náročnosť danej veci nie je v príčinnej súvislosti s dĺžkou posudzovaného konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil z prehľadu   posudzovaného   spisu   viacero   skutočností,   ktorými   sťažovateľ   a jeho   právny zástupca s plnomocenstvom platným do 15. januára 2005 spôsobili podstatné predĺženie tohto konania.

Sťažovateľ sa napríklad bez ospravedlnenia nezúčastnil pojednávaní nariadených na 4. október 1996, 27. jún 1997, 27. február 1998. Sťažovateľ svoju neúčasť ospravedlnil na pojednávaniach nariadených na 4. marec 1996, 12. apríl 1996, 26. august 1996. Právny zástupca sťažovateľa sa nezúčastnil na pojednávaniach nariadených na 17. máj 1996, 24. jún 1996, 27. jún 1997, 27. február 1998 (neospravedlnená neúčasť), 4. marec 1996, 12. apríl 1996, 17. máj 1996 (ospravedlnená neúčasť). Ústavný súd preto považoval viaceré žiadosti   sťažovateľa   a   jeho   právneho   zástupcu   o nariadenie   pojednávania   adresované okresnému   súdu   (časť   II   nálezu)   za   formálne   spôsoby   prejavu   záujmu   o rýchlosť prejednávania danej veci.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   21   C   46/95-148   z 8.   novembra   2004   udelil sťažovateľovi   poriadkovú   pokutu   za   opakované   hrubé   sťaženie   postupu   konania   – neposkytnutie súčinnosti poverenému súdnemu znalcovi. Z uvedeného dôvodu neprimeranú dĺžku znaleckého dokazovania (trvajúceho od marca 2004 až do septembra 2005) nie je možné pripísať na vrub okresnému súdu. Okresný súd uzneseniami č. k. 21 C 46/95-37 z 27. februára   1998   a č.   k.   21   C   46/95-81   z 5.   apríla   2000   udelil   poriadkové   pokuty právnemu zástupcovi sťažovateľa za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní a opakované nesplnenie povinností uložených súdom (predloženie listín potrebných pre dokazovanie).

Sťažovateľ   podal   prostredníctvom   právneho   zástupcu   odvolanie   proti   uzneseniu okresného súdu č. k. 21 C 46/95-51 z 26. januára 1999, ktorým bola odporkyňa oslobodená od povinnosti uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Krajský súd uznesením č. k. 15 Co 89/99-56 z 31. marca 1999 odvolanie sťažovateľa odmietol z dôvodu nedostatku jeho procesnej legitimácie na podanie odvolania. Uvedené predĺženie konania preto nie je možné pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný   súd   zároveň   ako   okolnosť   sťažujúcu   postup   okresného   súdu   posúdil   aj skutočnosť, že sťažovateľ neposkytol okresnému súdu adresu svojho prechodného bydliska, hoci z výpovedí jeho právneho zástupcu a odporkyne bolo zrejmé, že sa v mieste svojho trvalého   bydliska   nezdržiava.   Neefektívny   postup   okresného   súdu   v určitých   obdobiach preto ústavný súd pripisuje práve uvedenej skutočnosti.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný súd nevykonal žiadny úkon v posudzovanej veci od 9. marca 2001 do 9. septembra 2002, čím vznikli zbytočné prieťahy v dĺžke 18 mesiacov.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku z 28. septembra 2005 uviedla priebeh posudzovaného konania a vyjadrila sa, že správanie sťažovateľa a jeho právneho zástupcu sa rozhodujúcim spôsobom podieľalo na dĺžke predmetného konania. Ústavný súd čiastočne súhlasí s argumentáciou okresného súdu, ale pripomína, že zbytočné prieťahy okresného súdu spočívajúce v jeho nečinnosti (od 9. marca 2001 do 9. septembra 2002) nie je možné pripísať na vrub sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi.

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   prikázal   vo   výroku   tohto   rozhodnutia okresnému súdu konať v danej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovateľ   v petite   svojej   sťažnosti   žiadal   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia v sume 150 000 Sk. Ústavný súd zohľadňujúc dĺžku zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu   a okolnosti spočívajúce v správaní sťažovateľa, ktorým prispel k predĺženiu posudzovaného konania podstatne rozsiahlejším spôsobom ako okresný súd, rozhodol   s prihliadnutím   na   princíp   spravodlivosti   nepriznať   sťažovateľovi   primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2005, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci každý v hodnote 2 501 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o DPH. Právny zástupca sťažovateľa pripojil k sťažnosti sťažovateľa z 22. februára 2005 ako prílohu aj fotokópiu osvedčenia o registrácii pre DPH.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 19. októbra 2005   žiadal   priznať   náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vrátane   DPH v celkovej sume 5 952 Sk. Vzhľadom na to, že uvedená suma neprekračuje výpočet podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v požadovanej sume, ktorú zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd (ustanovenie § 31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s ustanovením   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005