znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 97/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   D. toho   času   v Nápravnovýchovnom   ústave pre mladistvých v M., pre namietané porušenie jeho práv rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 5 T 162/97 z 23. septembra 1997 a uznesením   Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 603/97 zo 14. januára 1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. D.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2002 doručená sťažnosť Ing. K. D., toho času v Nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých v M. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie jeho práv rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 5 T 162/97 z 23. septembra 1997 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2 To 603/97 zo 14. januára 1998.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 5 T 162/97 z 23. septembra 1997 bol sťažovateľ   uznaný   vinným   z trestného   činu   podvodu   podľa   §   250   ods.   1,   4   Trestného zákona z dôvodu, že ako konateľ spoločnosti VUS, spol. s r. o., Ž., svojím úmyselným konaním uviedol do omylu Všeobecnú úverovú banku, a. s., Bratislava, pobočku v Žiline a neoprávneným výberom financií spôsobil tomuto subjektu v období od 19. marca 1992 do 25. marca 1992 škodu vo výške 5 455 005,28 Sk.

Sťažovateľ namietal nesprávnosť skutkových zistení a právnych záverov Okresného súdu   v Žiline   a poukázal   na   skutočnosť,   že   v uvedenej   trestnej   veci   bol   opakovane rozsudkami Okresného súdu v Žiline sp. zn. 5 T 661/95 z 28. decembra 1995 a sp. zn. 5 T 661/95 z 21. júna 1996 oslobodený spod obžaloby (rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené   a vec   bola   v prvom   prípade   vrátená   súdu   prvého   stupňa   na   nové   prejednanie a rozhodnutie a v druhom prípade prokurátorovi na došetrenie).

Podľa sťažovateľa nebolo v priebehu celého vyšetrovania ani v konaní pred súdom preukázané žiadne vedomé porušenie povinností z jeho strany.

Sťažovateľ   taktiež   uviedol,   že   jeho   odvolanie   podané   prostredníctvom   obhajcu Krajský súd v Žiline svojím uznesením sp. zn. 2 To 603/97 zo 14. januára 1998 zamietol podľa § 253 ods. 1 Trestného poriadku ako oneskorene podané aj napriek tomu, že (ako sám uvádza) „priamo na súde som uplatnil právo odvolania sa“.

K sťažnosti neboli pripojené žiadne prílohy.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ   predovšetkým   neuviedol,   porušenie   ktorých   základných   práv   alebo slobôd namieta, ani akého rozhodnutia sa v tejto súvislosti domáha.

K sťažnosti taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd listom z 28. mája 2002 upozornil sťažovateľa na zákonom vyžadované náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, upozornil ho, že jeho sťažnosť tieto zákonné náležitosti nespĺňa a zároveň ho vyzval, aby v lehote 21 dní od   doručenia   uvedenej   výzvy   nedostatky   svojej   sťažnosti   odstránil   a pripojil   k nej plnomocenstvo pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ sťažnosť nemá byť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   nereagoval   a nedostatky   svojej   sťažnosti v súdom stanovenej lehote neodstránil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť navrhovateľa doručená ústavnému súdu 13. mája 2002 nespĺňa zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ aj napriek tomu, že výzva ústavného súdu   z 28. mája 2002 mu bola doručená   31.   mája   2002,   nedostatky   svojej   sťažnosti   v súdom   stanovenej   lehote   (a   ani neskôr, do predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom) neodstránil, hoci bol na možnosť jej odmietnutia v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2002