znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 97/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2001 predbežne prerokoval návrh V. B., bytom L., ktorým namieta porušenie svojho základného práva   podľa   čl.   46   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozhodnutím   Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Návrh V. B. o d m i e t a   pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 28. septembra 2001 doručený návrh V. B., bytom L., (ďalej len „navrhovateľ“) nazvaný „Sťažnosť“.

Ústavný súd na základe obsahu návrhu vyhodnotil, že navrhovateľ formuláciou „...sa nemôžem dovolať u štátnych orgánov štátnej moci svojho ľudského práva na čestné, poctivé   a spravodlivé   posúdenie   veci,   preto   sa   obraciam   priamo   na Ústavný   súd SR... „ namieta porušenie čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhovateľ   namieta   zákonnosť   rozhodnutia   Protimonopolného   úradu   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „protimonopolný   úrad“)   č.   2001/DZ/P/2/265   z 11.   septembra   2001 týkajúceho sa preskúmania správnosti vyfaktúrovania odpojenia elektorozvádzača. Z návrhu vyplýva,   že   navrhovateľ   sa   obrátil   na   protimonopolný   úrad   v druhostupňovom   konaní, pretože doteraz mu nebolo vyhovené pri odstránení porušenia jeho práva bezdôvodným faktúrovaním čiastky 3 720,- Sk za odpojenie elektrorozvádzača Prevádzkovým závodom Západoslovenských energetických závodov v Trenčíne.

Ústavný súd už v predošlej judikatúre v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 12/97 uviedol: „Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vymedzuje zákon.“

Na   základe   čl.   124   ústavy   je ústavný   súd   nezávislým   súdnym   orgánom   ochrany ústavnosti,   preto   preskúmava   ústavnosť   rozhodnutí   ústredných   orgánov   štátnej   správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné   práva   a slobody.   Preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy ústavným   súdom   prichádza   do   úvahy   iba   v prípadoch   stanovených   ústavou   a zákonmi. V tomto   prípade   preskúmanie   zákonnosti   rozhodnutia   protimonopolného   úradu   patrí   do kompetencie všeobecných súdov.

Konanie   o vrátenie   úhrady   patrí   podľa   druhej   hlavy   ústavy   do   právomoci všeobecných súdov, keďže ide o nárok obchodnoprávneho charakteru, a nie o rozhodovanie o porušení základné práva právnickej alebo fyzickej osoby. Podľa štandardnej judikatúry nie je ústavný súd podľa čl. 142 ods. 1 ústavy oprávnený konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené do právomoci všeobecných súdov ( I. ÚS 52/98).

Nedostatok príslušnosti ústavného súdu nie je možné za súčasného právneho stavu odstrániť,   a preto   ústavný   súd   neskúmal   splnenie   ostatných   procesných   podmienok,   ani nevyzýval navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2001