znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 96/2015-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a Ivetty Macejkovej(sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpených advokátkou JUDr. AndreouCúgovou, Svätoplukova 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právona prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenompod sp. zn. 5 C 473/2002 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančnézadosťučinenie každému v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresnýsúd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a náhradu trovprávneho zastúpenia v sume 518,77 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatsedemcentov), ktorú j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právnejzástupkyne JUDr. Andrey Cúgovej, Svätoplukova 28, Bratislava, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj svojho práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej aj „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 a postupom Krajského súdu v Košiciach(ďalej len „krajský súd“)„v tejto veci“.

2. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 473/2002 sú sťažovateliažalovaní o náhradu škody vo výške 6 042 750 Sk (200 582 €) s príslušenstvom, pričom tátoškoda mala byť spôsobená ujmou na zdraví, ktorú utrpel žalobca(ďalej aj „žalobca“) pri dopravnej nehode. Žaloba bola podaná 14. februára 2002.

3. Sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti uvádzajú:«Okresný súd o spornej veci prvýkrát rozhodol takmer po troch rokoch od podania žaloby dňa 24. 01. 2005 tak, že žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach, (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. 2Co/125/2005-312 z 30. 11. 2005 na základe odvolania žalobcu, rozsudok okresného súdu zrušil po desiatich mesiacoch od jeho vydania a spornú vec vrátil súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania a rozhodnutie.

Okresný súd po doplnení dokazovania znovu rozhodol 21. 08. 2008 tak, že žalobu v spornej veci opäť zamietol.

Krajský súd uznesením číslo 11Co/306/2008-657 z 24. 02. 2010, na základe odvolania žalobcu, po roku a pol rozsudok okresného súdu opätovne zrušil a spornú vec vrátil okresnému súdu na doplnenie dokazovania a rozhodnutie.

Okresný súd po doplnení dokazovania vyniesol dňa 02. 07. 2012 „Medzitýmny rozsudok“, č. 5C/473/2002-842, ktorým určil, že „žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %“.

Na základe odvolania žalovaných zo dňa 17. 08. 2012 krajský súd aj tento rozsudok pre hrubé procesné pochybenia a pre jeho arbitrárnosť uznesením číslo 11 Co/301/2012- 899 zo dňa 06. 02. 2013 zrušil.

Následne okresný súd vykonal dňa 30. mája 2013 pojednávanie a na ňom opäť rozhodol „Medzitýmnym rozsudkom“ č. 5 C 473/2002-927, ktorým určil, že „žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %“.

Na pojednávaní, aj v písomnom vyhotovení rozsudku okresného súdu, ktorý bol žalovaným doručený dňa 25.06.2013, okresný súd zopakoval väčšinu procesných i vecných chýb z predchádzajúceho konania a rozhodnutia.

Obaja žalovaní podali proti rozsudku odvolanie zo dňa 04. 07. 2013, o ktorom krajský súd do dňa podania tejto sťažnosti nerozhodol.

Sťažovatelia využili všetky dostupné prostriedky na urýchlenie konania. Vyzývali naň okresný súd aj krajský súd, podali sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu, sťažnosť na nečinnosť krajského súdu, sťažovali sa na neefektívnu činnosť oboch súdov sudcovskej rade krajského súdu, aj Súdnej rade Slovenskej republiky podaniami zo dňa 02. 06. 2010. K náprave v postupe súdov nedošlo.»

4. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej okrem iného uviedli:«Sťažovatelia sa domnievajú, že v nižšie uvedených prípadoch, ako aj v priebehu súdneho konania ako celku došlo zo strany príslušných súdov k nedôvodným prieťahom, jednak ich nečinnosťou, ale hlavne neefektívnou činnosťou, ktorá nemohla viesť k vyriešeniu sporu, pričom tieto prieťahy sú takej intenzity, závažnosti a rozsahu, že ich nemožno kvalifikovať inak ako „zbytočné prieťahy“, ktorými došlo k porušeniu základných práv sťažovateľov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy.... Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného súdmi je rozhodovanie o nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel pri zrážke ním riadeného vozidla s vozidlom riadeným žalovaným v 1. rade, majiteľom ktorého bol žalovaný v 2. rade. K zrážke vozidiel došlo v križovatke. Jej príčinou, o ktorej nie je spor, je skutočnosť, že žalobca nerešpektoval dopravnú značku „Stoj, daj prednosť v jazde!“ a nedal prednosť vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, ktoré riadil žalovaný v 1. rade.... Rozsah škody na zdraví, ktorú mal žalobca utrpieť, súd nezačal zisťovať ani takmer 14 rokov po dopravnej nehode a takmer 12 rokov po podaní žaloby. Súd zrejme už po zoznámení sa s prvými dôkazmi neočakával, že by sa v priebehu konania mohla preukázať zodpovednosť žalovaných a preto nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie o výške spôsobenej škody.

Uvedený skutkový stav je ustálený už niekoľko rokov. Vec teda nie je v rozsahu, v akom sa ňou doposiaľ súdy zaoberali, skutkovo ani právne mimoriadne náročná. Náročnosť dokazovania rozsahu škody zatiaľ nie je možné posudzovať, keďže za takmer dvanásť rokov vedenia sporu ešte dokazovanie v tomto smere ani nezačalo.

... Pokiaľ ide o správanie účastníkov súdneho konania, toto sa na prieťahoch v konaní nepodieľa. Sťažovatelia, aj všetci ostatní účastníci konania sa na predvolanie dostavujú na pojednávania a na výzvu súdu včas predkladajú vyjadrenia. Všetky dôkazy, ktoré boli podľa sťažovateľov potrebné pre rozhodnutie veci vykonať, boli vykonané už pred 24. januárom 2005. Dôkazy vykonávané od tej doby považujú sťažovatelia za zbytočné. Ak samotní sťažovatelia navrhli vykonanie nejakých dôkazov po tomto dátume, bola to len ich reakcia na dôkazy predložené alebo navrhnuté protistranou alebo vykonanie ktorých bolo uložené krajským súdom.... Pokiaľ, ide o postup súdov, sťažovatelia sú presvedčení, že práve v dôsledku samotného postupu súdov došlo k porušeniu ich základného práva, keď plynulému postupu v konaní nebránila žiadna zákonná prekážka. Žiadne skutočnosti tykajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia veci alebo správania účastníkov jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré od podania návrhu na začatie konania dňa 14. februára 2002 až do podania sťažnosti ústavnému súdu predstavuje takmer dvanásť rokov.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu, k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (napr. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Okresný sud aj krajský súd konali neefektívne, ich úkony a rozhodnutia boli nekoncentrované, trpeli závažnými procesnými nedostatkami, odporovali zákonu a rozhodne nesmerovali k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov v konaní. Od 24. 01. 2005, kedy okresný súd o spornej veci prvýkrát rozhodol tak, že žalobu zamietol, okresný aj krajský súd v spornej veci konali so zbytočnými prieťahmi a neefektívne.»

5. Pokiaľ ide o požadovanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia,sťažovatelia okrem iného uviedli:

„Pri určení výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia vychádzali zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ich zavinenie hrubým porušením OSP okresným súdom a neefektívnymi, rozporuplnými rozhodnutiami krajského súdu, zložitosť veci, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania a povahu prerokúvanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, najmä výšku požadovanej náhrady škody, dospeli sťažovatelia k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v uvedenej minimálnej sume primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde) a doterajšej rozhodovacej praxi ústavného súdu.

V tomto prípade došlo k porušeniu základných práv spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako je len deklarácia porušenia. Prieťahy a neefektívne konanie takého charakteru, ako v danom prípade, nie sú dôsledkom preťaženosti súdu alebo iných vonkajších príčin, ale môžu byť dôsledkom veľmi neodborného, ľahostajného alebo zaujatého postupu oboch súdov. Porušenie základných práv sťažovateľov v nich vyvoláva pocit právnej neistoty, nedôvery v zákonnosť a ústavnosť rozhodovania súdov a pocit strachu z možného nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na výšku požadovanej náhrady škody sťažovatelia, ale aj ich rodiny, žijú pod neustálym stresom. Viacej ako 10 rokov prispôsobujú svoje rodinné rozpočty možným dôsledkom tohto konania, Čo im dennodenne znepríjemňuje život a tým vplýva na ich fyzické a psychické zdravie a pohodu, a tak aj na výchovu detí, sociálne pomery a medziľudské vzťahy. Keďže cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04) a účastníci súdneho sporu a im blízke osoby nemajú inú možnosť ako dlhodobo odkladať všetky väčšie investície, čakať na výsledok súdu a dúfať, že ich nepripraví o celoživotné úspory a nepovedie k zadlženiu aj ich potomkov, navrhujeme, aby ústavný súd rozhodol o finančnom zadosťučinení v požadovanej výške.“

6. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom taktorozhodol:

„1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ako aj právo na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 a postupom Krajského súdu v Košiciach v tejto veci porušené boli.

2. Okresnému súdu Rožňava a Krajskému súdu v Košiciach prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 5 C 473/2002 postupovali bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom: tritisíc euro) pre každého, z ktorého po 2 000 € (slovom: dvetisíc euro) pre každého je povinný zaplatiť Okresný súd Rožňava a po 1 000 € (slovom: tisíc euro) pre každého je povinný zaplatiť Krajský súd v Košiciach do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Rožňava a Krajský súd v Košiciach sú povinné uhradiť

a ⬛⬛⬛⬛ trovy ich spoločného právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom: tristoštyridsať euro a deväťdesiat eurocentov), z toho Okresný súd Rožňava v sume 227,27 € (slovom: dvestodvadsaťsedem euro a dvadsaťsedem eurocentov) a Krajský súd v Košiciach v sume 113,63 € (slovom: stotrinásť euro a šesťdesiattri eurocentov), na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Andrei Cúgovej, advokátky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Dňa 25. apríla 2014 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti,v odôvodnení ktorého sťažovatelia okrem iného uvádzajú:

«Sťažovatelia dopĺňajú svoju sťažnosť o informáciu, týkajúcu sa priebehu konania pred Okresným súdom Rožňava (ďalej len „okresný súd“) a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) od podania sťažnosti Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žalovaným (sťažovateľom) bolo dňa 09. 04. 2014 doručené uznesenie krajského súdu zo dňa 25. marca 2014, č. k.: 11Co/399/2013-970, ktorým krajský súd vrátil vec súdu prvého stupňa s odôvodnením, že „Vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne, lebo pre odvolacie konanie nie sú splnené podmienky. Súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne pri vykonávaní potrebných úkonov prípravy spisu pre odvolacie konanie v súlade s § 209, § 209a a § 164 O. s. p., lebo napriek potrebe opravy napadnutého rozsudku (nesprávneho označenia vedľajšej účastníčky v jeho úvodnej časti), na ktoré poukázala v odvolaní aj zást. vedľajšej účastníčky, o tejto oprave nerozhodol, a predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podaných odvolaniach.“

Krajský súd teda ani po uplynutí takmer deviatich mesiacov od podania odvolania žalovaných nerozhodol meritórne o odvolaní, avšak vydal len uznesenie, ktorým vec vrátil okresnému súdu z dôvodu nesplnenia podmienok pre odvolacie konanie.

Okresný súd dňa 01. apríla 2014 vydal opravné uznesenie, č. k.: 5C/473/2002-972, ktorým opravil označenie vedľajšej účastníčky.

Z uvedeného je zrejmé, že nedôvodné prieťahy, nečinnosť a neefektívna činnosť krajského súdu a okresného súdu naďalej pretrvávajú, keď ani po uplynutí takmer deviatich mesiacov od podania odvolania žalovaných krajský sud o ňom nerozhodol.

Od podania návrhu na začatie konania dňa 14. februára 2002 do dnešného dňa uplynulo viacej ako dvanásť rokov.

Z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota sťažovateľov v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viacej ako dvanástich rokov od jeho začatia (napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 3/2011).»

8. Dňa 4. septembra 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľovoznačené ako„doplnenie informácie o stave konania“,v rámci ktorého sťažovatelia okreminého uvádzajú:

„V tejto veci si Vám dovoľujem oznámiť, že dňa 11.08.2014 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. júna 2014, č. k.: 11Co/492/2014-983, ktorým odvolací súd potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. mája 2013, č. k.: 5C 473/2002-927.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali sťažovatelia ako žalovaní dnešného dňa dovolanie z dôvodu, že hrubé procesné pochybenia, ktoré znemožnili sťažovateľom konať pred súdom a porušili ich právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré boli dôvodom zrušenia už predchádzajúceho rozhodnutia, ani okresný súd v novom konaní, ani krajský súd v odvolacom konaní neodstránili a rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu sa opierajú o nepravdivé a logike odporujúce tvrdenia.

Vo veci bude ďalej konať Okresný súd Rožňava, ktorý viacej ako dvanásť rokov po podaní žaloby začne dokazovanie o výške škody, ktorú mal utrpieť pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 15. februára 2000. Možno teda očakávať, že konanie v danej veci bude trvať ešte niekoľko ďalších rokov.“

9. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 96/2015-26 z 24. marca 2015 prijal sťažnosťsťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia ich základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002.

10. Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie opakovane vyzval predseduokresného súdu, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti a oznámil, či trvá na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie.

11. Predseda okresného súdu na opakovanú výzvu ústavného súdu reagoval podanímz 1. júla 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 7. júla 2015. Vo svojom vyjadrenípredseda okresného súdu o. i. uviedol:

„Návrh na začatie konania v právnej veci sp. zn. 5C/473/2002 došiel súdu dňa 14. 02. 2002. Jedná sa o návrh na náhradu škody, na návrh ⬛⬛⬛⬛ proti odporcom: ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce na vybavenie ⬛⬛⬛⬛. Pôvodne návrh bol podaný na Okresnom súde Michalovce, avšak sudcovia tohto súdu boli vylúčení z prejednania a rozhodovania vo veci a preto Krajský súd v Košiciach postúpil vec tunajšiemu súdu a spis bol doručený tunajšiemu súdu dňa 26. 06. 2002. Po doručení návrhu na vyjadrenie a doplnení dôkazov súd vo veci vytýčil pojednávanie na 10. 10. 2002. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa na pojednávanie nedostavil a aj z dôvodu potreby výsluchu svedkov, súd pojednávanie odročil na 21. 10. 2002. V konaní účastníci predložili dva rozdielne posudky, pričom výsluchom znalcov tieto rozpory neboli odstránené. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 17. 01. 2003. Napriek viacerým urgenciám znalca, znalecký posudok bol vypracovaný až dňa 09. 02. 2004. Potom vo veci bolo nariadené pojednávanie na 26. 02. 2004. Na toto pojednávanie sa nedostavil žalobca ako aj jeho právny zástupca, a preto pojednávanie bolo odročené na 15. 03. 2004. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito, pretože právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania, aby sa mal možnosť podrobne oboznámiť so znaleckým posudkom. Právny zástupca žalobcu požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Vyjadrenie podal dňa 21. 04. 2004 s tým, že navrhol vypočuť osoby, ktoré znalecký posudok pripravili. Znalecký ústav Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva podal vo veci písomné stanovisko dňa 25. 06. 2004. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 19. 07. 2004. Toto pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa právny zástupca žalobcu ospravedlnil. Pojednávanie následne bolo vytýčené na 06. 09. 2004, ktoré bolo odročené na neurčito, pretože žalobca namietal zaujatosť sudkyne. O námietke zaujatosti Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením zo dňa 26. 10. 2004. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 10. 01. 2005, ktoré bolo odročené na 24. 01. 2005 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť. Na tomto pojednávaní súd rozhodol a rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30. 11. 2005 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doručení uznesenia KS a vyjadrení účastníkov konania bolo pojednávanie vytýčené na 20. 02. 2006. Právny zástupca žalobcu znova ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, preto pojednávanie bolo odročené na 06. 03. 2006 a z podobných dôvodov na 20. 03. 2006. Na tomto pojednávaní bol vypočutý pracovník znaleckého ústavu. Vzhľadom k tomu, že účastníci mali námietky voči jeho výpovedi, súd pojednávanie odročil na neurčito a uložil účastníkom konania v lehote do 10. 0. 2006 sformulovať otázky pre znalca. Po podaní vyjadrení súd vyzval znalca na doplnenie znaleckého posudku dňa 09. 08. 2006, ktoré súdu doručil dňa 14. 04. 2008. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na 22. 05. 2008, ktoré bolo odročené na 09. 06. 2008 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť a opätovne z toho istého dôvodu bolo odročené na 14. 07. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na 04. 08. 2008, z dôvodu potreby vypočuť ďalšieho svedka. Vzhľadom k tomu, že svedok sa na pojednávanie nedostavil, pojednávanie bolo odročené na 21. 08. 2008, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 24. 02. 2010 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. V zmysle zrušujúceho uznesenia KS súd opätovne nariadil doplnenie znaleckého posudku. Doplnenie znaleckého posudku bolo súdu doručené dňa 06. 10. 2011. Uznesením zo dňa 06. 02. 2012 súd nariadil ďalšie dokazovanie z odboru toxikológie, pričom znalecký posudok bol súdu doručený dňa 17. 05. 2012. Po doručení znaleckého posudku vo veci bolo nariadené pojednávanie na 02. 07. 2012, na ktorom súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že určil, že odporcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne navrhovateľovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %. Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 06. 02. 2013 znova zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd vo veci znova rozhodol rozsudkom zo dňa 30. 05. 2013, ktorým určil, že odporcovia zodpovedajú spoločne a nerozdielne navrhovateľovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %. Po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25. 03. 2014 vec vrátil na rozhodnutie o oprave označenia vedľajšieho účastníka. Po vrátení veci odvolaciemu súdu, rozsudkom zo dňa 11. 06. 2014 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Odporcovia podali dovolanie a vec bola predložená NS SR na rozhodnutie.

Primeranosť dĺžky konania sa posudzuje vždy podľa miery zložitosti veci, a to skutkovej ako aj právnej. Vec spisovej značky 5C/473/2002 je z tohto hľadiska ako vec s vysokým stupňom skutkovej zložitosti. Ide o náhradu škody z ublíženia na zdraví, keď trestné stíhanie voči vodičovi - navrhovateľovi bolo zastavené a v tomto konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie. Aj odporcovia si dali vyhotoviť znalecký posudok, ktorý bol v rozpore s predchádzajúcim znaleckým posudkom. Bolo potrebné odstrániť rozpory v týchto znaleckých posudkoch a nakoľko sa súdu tieto rozpory nepodarilo odstrániť, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalecký posudok na návrh účastníkov konania bol dvakrát doplnený. Taktiež bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru toxikológie a boli vypočutí svedkovia. Právna zložitosť sa prejavuje v posúdení jednotlivých nárokov ako aj posúdenia miery oprávnenosti nároku navrhovateľa.

Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania sa musia zohľadniť aj postupy účastníkov konania. Právny zástupca navrhovateľa vo viacerých prípadoch ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Takisto vyjadrenia podávali po súdom stanovenej lehote. Na konštatovanie vzniku prieťahu v zmysle 61. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí byť preukázané závažné prekročenie určitej hranice v rámci niektorého kritéria alebo v prípade menej závažných prieťahov, prekročenie tejto hranice vo všetkých uvádzaných kritériách. Týmito kritériami sú miera zložitosti veci, konanie strán a konanie súdu. Na základe uvedených okolností nechávam na zváženie, či v predmetnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

12. Predseda okresného súdu v závere podania z 1. júla 2015 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

13. Na vyjadrenie okresného súdu reagovali sťažovatelia svojím stanoviskomz 22. júla 2015, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 24. júla 2015. Sťažovatelia vo svojomstanovisku o. i. uviedli:

«Máme za to, že predseda Okresného súdu Rožňava neuviedol vo vyjadrení k prijatej sťažnosti žiadne relevantné nové skutočnosti, ku ktorým by sme považovali za potrebné podrobnejšie sa vyjadriť, avšak, uvádzame nasledujúce stanovisko.

Vec nepovažujeme za skutkovo ani právne natoľko zložitú, aby to odôvodňovalo dĺžku konania po dobu viacej ako 13 rokov.

Náročnosť právneho posúdenia jednotlivých nárokov žalobcu a rozsahu škody zatiaľ nie je možné posudzovať a hodnotiť, keďže za trinásť rokov vedenia sporu ešte v tomto smere dokazovanie ani nezačalo.

Znalecký posudok, zadovážený žalobcom, bol zjavne odborne chybný, čo potvrdil aj znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj len „znalecký ústav“).

Trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené podmienečne, z dôvodu, že neskorší žalobca sa k zavineniu dopravenej nehody priznal, jej zavinenie oľutoval a sľúbil, že zabezpečí náhradu škody spôsobenej obom neskorším žalovaným. Bezprostredne po uplynutí skúšobnej doby však postupoval opačne ako sľúbil a podal žalobu na náhradu škody proti žalovaným.

Aj podľa vyjadrenia Okresného súdu Rožňava žalovaní žiadne prieťahy nezavinili a pokiaľ boli nejaké prieťahy spôsobené žalobcom, resp. právnym zástupcom žalobcu a znaleckým ústavom, Okresný súd Rožňava nevyužil svoje procesné oprávnenia a neprijal voči nim žiadne opatrenia, aby prieťahom zabránil.

Všeobecný súd pritom zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje vrátane poriadkových opatrení. Na záver ešte Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznamujeme, že odo dňa 11. júna 2014, kedy Krajský súd Košice rozsudkom č. k.: 1 Co/492/2014-983 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k.: 5C 473/2002-927 z 30. mája 2013, čím sa tento rozsudok stal právoplatným, Okresný súd Rožňava do dnešného dňa vo veci nijako nekoná. Našu sťažnosť na nečinnosť tohto súdu preto doplňujeme aj o toto obdobie, odo dňa, kedy bolo Okresnému súdu Rožňava doručené rozhodnutie Krajského súdu Košice č. k.: 11 Co/492/2014-983, až do dnešného dňa.»

14. V závere svojho stanoviska sťažovatelia vo vzťahu k petitu uviedli:«V nadväznosti na toto podanie ústavnému súdu, rozširujeme návrh na náhradu trov konania o ďalší úkon právnej služby - písomné stanovisko k vyjadreniu Okresného súdu Rožňava k prijatej sťažnosti a upravujeme znenie bodu 4. petitu ústavnej sťažnosti takto: „4. Okresný súd Rožňava je povinný uhradiť a ⬛⬛⬛⬛ trovy ich spoločného právneho zastúpenia v sume 518,77 EUR, na účet ich právnej zástupkyne JUDr. Andrei Cúgovej, advokátky, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“»

15. Sťažovatelia v rámci svojho stanoviska taktiež oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní a súhlasia s jeho upustením vo veci.

16. Dňa 13. októbra 2015 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľovoznačené ako„doplnenie informácie o stave konania“,v rámci ktorého sťažovatelia okreminého uvádzajú:

„V uvedenej veci 11. júna 2014 Krajský súd Košice rozsudkom č. k.: 11 Co/492/2014-983 potvrdil medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava č. k.: 5C 473/2002-927 z 30. mája 2013, čím sa rozsudok Okresného súdu Rožňava stal právoplatným a vykonateľným, bez ohľadu na to, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali sťažovatelia dňa 02. septembra 2014 dovolanie z dôvodu, že hrubé procesné pochybenia, ktoré znemožnili sťažovateľom konať pred súdom a porušili ich právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré boli dôvodom zrušenia už predchádzajúceho rozhodnutia, ani okresný súd v novom konaní, ani krajský súd v odvolacom konaní neodstránili a rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu sa opierajú o nepravdivé a logike odporujúce tvrdenia.

Okresný súd Rožňava vo veci od 11. júna 2014 doposiaľ nekoná a do dnešného dňa zrejme ani nepostúpil dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, nakoľko konanie o dovolaní sťažovateľov nie je na Najvyššom súde Slovenskej republiky vedené.

Navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky zahrnul do svojho rozhodnutia aj nečinnosť Okresného súdu Rožňava po uvedenú dobu.“

17. Ústavný súd upustil so súhlasom všetkých účastníkov konania podľa § 30 ods. 2zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) od ústneho pojednávania v danej veci,pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospelk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochranyústavnosti.

19. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

20. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

21. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môžeústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožnoočakávať ďalšie objasnenie veci.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

23. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavnéhozákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnostivyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojounečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

24. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

25. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosťbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

26. Zo spisu okresného súdu vyplývajú tieto rozhodné skutočnosti:Dňa 14. februára 2002 bola Okresnému súdu Michalovce podaná žaloba o náhraduškody za ublíženie na zdraví žalobcom ⬛⬛⬛⬛ proti sťažovateľom.

Dňa 18. februára 2002 sudca Okresného súdu Michalovceoznámil predsedovi súdu svoju zaujatosť vo vzťahu k žalobcovi, ktorú predseda následnepredložil sudcom Okresného súdu Michalovce na vyjadrenie, ktorí taktiež oznámili svojuzaujatosť vo vzťahu k žalobcovi.

Dňa 19. marca 2002 predseda Okresného súdu Michalovce predložil vec Krajskémusúdu v Košiciach na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Michalovce.Dňa 5. apríla 2002 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 14 Nc 56/02 rozhodolo vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prerokúvania a rozhodovania predmetnej

veci, ktorú zároveň prikázal na prerokovanie odporcoviOkresnému súdu Rožňava.Dňa 26. júna 2002 bol okresnému súdu doručený príslušný spis, pričom vec bolapridelená na vybavenie sudkyni ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 18. júla 2002 okresný súd požiadal Okresný dopravný inšpektorát Michalovceo zapožičanie spisu č. ČTS 8/2000.

Dňa 18. júla 2002 okresný súd požiadal Okresný úrad vyšetrovania Policajnéhozboru Košice-okolie o zapožičanie spisu č. 116/10-2000.

Dňa 18. júla 2002 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby sa vyjadrili k žalobe.Dňa 13. augusta 2002 žalobca doručil okresnému súdu znalecký posudok znalca ⬛⬛⬛⬛, na ktorý sa odvoláva v žalobe.

Dňa 14. augusta 2002 boli okresnému súdu doručené vyjadrenia sťažovateľovk žalobe.

Dňa 20. septembra 2002 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. október 2002.Dňa 8. októbra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov.

Dňa 10. októbra 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vyjadrenie právnehozástupcu žalobcu, vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov, výsluch splnomocnenéhozástupcu vedľajšieho účastníka – ⬛⬛⬛⬛, výsluch sťažovateľov).Pojednávanie bolo odročené na 21. október 2002 na účely výsluchu žalobcu a znalcov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 15. októbra 2002 splnomocnený zástupca vedľajšieho účastníka požiadalokresný súd o odročenie pojednávania na účely prípravy vyjadrenia. Okresný súdpojednávanie odročil na 31. október 2002.

Dňa 17. októbra 2002 okresný súd zaslal znalcovi ⬛⬛⬛⬛ znaleckýposudok ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 17. októbra 2002 okresný súd zaslal znalcoviznalecký posudok ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 21. októbra 2002 právny zástupca žalobcu požiadal okresný súd o odročeniepojednávania. Okresný súd pojednávanie odročil na 7. november 2002.

Dňa 6. novembra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k žalobe.

Dňa 7. novembra 2002 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch znalca, výsluch znalca ⬛⬛⬛⬛, výsluch žalobcu). Pojednávanie boloodročené na neurčito na účely doručenia znaleckého posudku právnemu zástupcovisťažovateľov, uloženie povinnosti sťažovateľom, aby sa do 25. novembra 2002 vyjadrilik zasielanému znaleckému posudku ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 12. novembra 2002 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-61 priznal odmenuza znalecký úkon znalcovi ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 13. novembra 2002 bol právnemu zástupcovi sťažovateľov okresným súdomodoslaný znalecký posudok.

Dňa 14. novembra 2002 okresný súd zaslal právnym zástupcom účastníkovvyjadrenie vedľajšieho účastníka.

Dňa 2. decembra 2002 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov z 28. novembra 2002 k znaleckému posudku ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 17. januára 2003 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-72 priznal odmenuza znalecký úkon znalcovi ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 17. januára 2003 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-74 nariadil vo vecikontrolné znalecké dokazovanie súdnym znalcom – Žilinskou univerzitou v Žiline,Ústavom súdneho inžinierstva (ďalej len súdny znalec“), pričom mu určil podať znaleckýposudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu. Okresný súd zároveň uložil žalobcovi zaplatiťzálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 21. januára 2003 okresný súd zaslal právnemu zástupcovi žalobcu a vedľajšiemuúčastníkovivyjadrenieprávnehozástupcusťažovateľovk znaleckémuposudku ⬛⬛⬛⬛ a požiadal ich, aby sa k nemu písomne vyjadrili.

Dňa 3. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľovz 30. januára 2003 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C 473/02-74 zo 17. januára 2003.Dňa 5. februára 2003 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalca, ktorousúdny znalec požiadal o spisový materiál.

Dňa 10. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníkak vyjadreniuprávnehozástupcusťažovateľovk znaleckémuposudku ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 24. februára 2003 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcužalobcuk vyjadreniuprávnehozástupcusťažovateľovk znaleckémuposudku ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 6. marca 2003 okresný súd odoslal spis súdnemu znalcovi.Dňa 7. apríla 2003 bol okresnému súdu doručený list od súdneho znalca, ktorýmžiadal o predĺženie termínu na vypracovanie znaleckého posudku do 28. augusta 2003.Dňa 27. júna 2003 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby vypracovalznalecký posudok.

Dňa 16. júla 2003 bol okresnému súdu doručený list od súdneho znalca informujúciokresný súd, že mu nebola doručená odpoveď okresného súdu na jeho žiadosť o predĺženielehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Súdny znalec zároveň informoval, že znaleckýposudok bude okresnému súdu zaslaný do konca augusta 2003.

Dňa 19. septembra 2003 okresný súd listom opätovne urgoval súdneho znalca, abyvypracoval znalecký posudok.

Dňa 3. októbra 2003 bol okresnému súdu doručený list od súdneho znalca, ktorýmokresnému súdu oznámil, že znalecký posudok bude okresnému súdu zaslanýdo 15. decembra 2003.

Dňa 27. januára 2004 okresný súd listom opäť urgoval súdneho znalca, abyvypracoval znalecký posudok.

Dňa 9. februára 2004 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdnehoznalca.

Dňa 10. februára 2004 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/02-190 priznal odmenuza znalecký úkon súdnemu znalcovi.

Dňa 10. februára 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2004.Dňa 23. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcusťažovateľov, ktorým žiadal, aby okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 25. februára 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie vedľajšiehoúčastníka, ktorým žiadal, aby okresný súd žalobu zamietol.

Dňa 26. februára 2004 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo vzhľadomna neprítomnosť žalobcu, ako aj na neprítomnosť jeho právneho zástupcu, u ktorých nebolovykázané doručenie predvolania, odročené na 15. marec 2004.

Dňa 9. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie so skôr nariadeným pojednávaním,ako aj z dôvodu oboznámenia sa so znaleckým posudkom súdneho znalca.

Dňa 9. marca 2004 okresný súd pojednávanie vo veci odročil na neurčito.Dňa 9. marca 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sado 20. marca 2004 vyjadril k znaleckému posudku.

Dňa 11. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť žalobcu o poskytnutiedostatočnej lehoty na oboznámenia sa so znaleckým posudkom súdneho znalca.

Dňa 30. marca 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku do 20. apríla 2004.Dňa 11. apríla 2004 okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu listom oznámil, že mupredlžuje lehotu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku do 20. apríla 2004.

Dňa 21. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcužalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 22. apríla 2004 bolo okresnému súdu doručené „opravené“ vyjadrenie právnehozástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 14. mája 2004 okresný súd vyzval súdneho znalca, aby sa do 20. júna 2004vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 25. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené stanovisko súdneho znalcak vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 30. júna 2004 bolo okresnému súdu doručené stanovisko právneho zástupcusťažovateľov k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu k znaleckému posudku.

Dňa 30. júna 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. júl 2004.Dňa 12. júla 2004 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcuo odročenie pojednávania na september 2004, a to z dôvodu dlhodobo plánovaného pobytumimo územia Slovenskej republiky.

Dňa 12. júla 2004 bolo pojednávanie vo veci odročené na neurčito s tým, že vo vecibude nariadené pojednávanie v septembri 2004.

Dňa 22. júla 2004 bolo okresnému súdu doručené„rekapitulačné celkové“stanovisko právneho zástupcu sťažovateľov.

Dňa 17. augusta 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 6. september 2004.Dňa 3. septembra 2004 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčastisťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na pojednávaní, a to z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti.Dňa 6. septembra 2004 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vyjadrenie právnehozástupcu žalobcu, vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľov, výsluch splnomocnenejzástupkyne vedľajšieho účastníka – ⬛⬛⬛⬛ ). Okresný súd uznesenímzamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na ďalšie dokazovanie, ktorý následne namietolzaujatosť sudkyne. Okresný súd následne odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložilprávnemu zástupcovi žalobcu, aby do 15. septembra 2004 písomne uviedol dôvodyzaujatosti.

Dňa 27. septembra 2004 právny zástupca žalobcu doručil okresnému súdu písomnévyhotovenie námietky zaujatosti proti sudkyni.

Dňa 29. septembra 2004 sa namietaná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.Dňa 4. októbra 2004 bol spis doručený krajskému súdu na rozhodnutie o námietkezaujatosti.

Dňa 26. októbra 2004 krajský súd uznesením sp. zn. 12 NcC 71/04 rozhodol, ženamietaná sudkyňa ⬛⬛⬛⬛ nie je vylúčená z prerokúvaniaa rozhodovania predmetnej veci vedenej na okresnom súde.

Dňa 14. decembra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 10. január 2005.Dňa 3. januára 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie so skôr určenými pracovnýmipovinnosťami.

Dňa 4. januára 2005 bolo pojednávanie odročené na 24. január 2005.Dňa 10. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobcaospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania.

Dňa 21. januára 2005 bola okresnému súdu doručená žiadosť vedľajšieho účastníkao odročenie pojednávania nariadeného na 24. január 2005, a to z dôvodu kolízie s inýmpojednávaním.

Dňa 24. januára 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súdrozsudkom č. k. 5 C 473/2002-259 žalobu v celom rozsahu zamietol.

Dňa 24. januára 2005 bolo okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľovdoručené vyčíslenie trov konania.

Dňa 27. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcusťažovateľov, ktoré obsahovalo nové vyčíslenie trov konania.

Dňa 27. januára 2005 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konaniavedľajšieho účastníka.

Dňa 15. februára 2005 bol rozsudok okresného súdu písomne vyhotovený.Dňa 29. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu protirozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-259.

Dňa 1. apríla 2005 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľov, ako aj vedľajšíúčastník, aby sa do 7 dní vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Výzva bola právnemu zástupcovisťažovateľov doručená 5. apríla 2005.

Dňa 13. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníkak odvolaniu žalobcu.

Dňa 18. apríla 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov z 13. apríla 2005 k odvolaniu žalobcu.

Dňa 22. apríla 2005 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolanížalobcu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 2 Co 125/05.

Dňa 30. novembra 2005 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 125/2005-312 napadnutýrozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-259 z 24. januára 2005 zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania.

Dňa 16. januára 2006 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súduč. k. 2 Co 125/2005-312.

Dňa 7. februára 2006 bolo nariadené pojednávanie na 20. február 2006, na ktoré bolipredvolaní aj súdni znalci. Od Okresného dopravného inšpektorátu Michalovce bolvyžiadaný spis č. ČTS 8/2000.

Dňa 14. februára 2006 bolo pojednávanie odročené na 6. marec 2006.Dňa 15. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie so skôr určenými pracovnýmipovinnosťami. Právny zástupca žalobcu zároveň požiadal, aby pojednávanie bolo odročenéa nariadené po 6. marci 2006, a to z dôvodu pobytu mimo sídla advokátskej kancelárie.Dňa 16. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalcao odročenie pojednávania nariadeného na 20. február 2006.

Dňa 28. februára 2006 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 6. marec 2006, a to z dôvodu pobytumimo sídla advokátskej kancelárie.

Dňa 28. februára 2006 bolo pojednávanie odročené na 20. marec 2006.Dňa 2. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobcaospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávanianariadeného na 6. marec 2006.

Dňa 20. marca 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch znalca). Okresnýsúd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, aby právny zástupca žalobcu, ako ajprávny zástupca sťažovateľov do 10. apríla 2006 písomne sformulovali otázky na znalca.Dňa 7. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov spolu s otázkami pre znalca.

Dňa 26. apríla 2006 okresný súd urgoval právneho zástupcu žalobcu, aby do 8. mája2006 predložil otázky znalcovi.

Dňa 3. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie nového právnehozástupcu sťažovateľov.

Dňa 25. mája 2006 okresný súd opätovne urgoval právneho zástupcu žalobcu, abyobratom predložil otázky znalcovi.

Dňa 23. júna 2006 okresný súd opäť urgoval právneho zástupcu žalobcu, abyv lehote 5 dní predložil otázky znalcovi.

Dňa 12. júla 2006 okresný súd opäť urgoval právneho zástupcu žalobcu,aby predložil otázky znalcovi.

Dňa 9. augusta 2006 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-384 priznal odmenuza znalecký úkon súdnemu znalcovi.

Dňa 9. augusta 2006 okresný súd požiadal súdneho znalca o doplnenie znaleckéhoposudku č. 11/2003.

Dňa 31. augusta 2006 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcuproti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-384 z 9. augusta 2006.

Dňa 6. februára 2007 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby doplnilznalecký posudok.

Dňa 3. augusta 2007 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby doplnilznalecký posudok.

Dňa 3. októbra 2007 okresný súd listom opätovne urgoval súdneho znalca,aby doplnil znalecký posudok.

Dňa 8. novembra 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalcao predĺženie lehoty na doplnenie znaleckého posudku.

Dňa 8. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-518 uložil súdnemuznalcovi poriadkovú pokutu.

Dňa 14. apríla 2008 bolo okresnému súdu doručené doplnenie znaleckého posudkuč. 11/2003 z 3. februára 2004.

Dňa 22. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-524 priznal odmenuza znalecký úkon súdnemu znalcovi.

Dňa 22. apríla 2008 bolo nariadené pojednávanie na 22. máj 2008.Dňa 15. mája 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o odročenie pojednávania, a to z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami.

Dňa 15. mája 2008 bolo pojednávanie odročené na 9. jún 2008.Dňa 20. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobcaospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávanianariadeného na 22. máj 2008.

Dňa 20. mája 2008 bolo pojednávanie odročené na 14. júl 2008.Dňa 21. mája 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým žalobca požiadalo odročenie pojednávania nariadeného na 9. jún 2008, a to z dôvodu neodkladnýchslužobných povinností.

Dňa 14. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 14. júl 2008,a to z dôvodu zranenia utrpeného 7. júla 2008.

Dňa 14. júla 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (oboznámenie výpovedesvedka ⬛⬛⬛⬛ z pripojeného vyšetrovacieho spisu č. OUV-116/10-10). Okresnýsúd uznesením pojednávanie odročil na 4. august 2008 na účely dokazovania (výsluchsvedkov).

Dňa 15. júla 2008 okresný súd požiadal Okresný dopravný inšpektorát Michalovceo zaslanie priestupkového spisu.

Dňa 18. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcužalobcu, ktorým predložil dôkaz (CD nosič) a zároveň navrhol vykonanie ďalších dôkazov.Dňa 21. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov k návrhu na vykonanie dôkazov.

Dňa 23. júla 2008 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sado 4. augusta 2008 vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov k návrhuna vykonanie dôkazov.

Dňa 29. júla 2008 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Okresného dopravnéhoinšpektorátu Michalovce o skartovaní priestupkového spisu vyžiadaného okresným súdom.Dňa 4. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch svedkova ⬛⬛⬛⬛ ). Okresný súd uznesením pojednávanie odročil na 21. august2008 na účely dokazovania (výsluch svedka).

Dňa 4. augusta 2008 právny zástupca žalobcu okresnému súdu doručil vyjadreniek vyjadreniu právneho zástupcu sťažovateľov k návrhu na vykonanie dôkazov.

Dňa 21. augusta 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (výsluch svedka). Okresný súd uznesením zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na ďalšiedokazovanie (výsluh toxikológa, oboznámenie sa s výsluchom znalca). Okresný súdnásledne rozsudkom č. k. 5 C 473/2002-594 žalobu zamietol.

Dňa 25. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konaniavedľajšieho účastníka.

Dňa 26. augusta 2008 bolo okresnému súdu doručené vyčíslenie trov konaniasťažovateľov.

Dňa 2. septembra 2008 bol rozsudok okresného súdu písomne vyhotovený.Dňa 24. septembra 2008 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu protirozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594.

Dňa 1. októbra 2008 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľov, ako aj vedľajšíúčastník, aby sa do 10 dní vyjadrili k odvolaniu žalobcu. Výzva bola právnemu zástupcovisťažovateľov doručená 3. októbra 2008.

Dňa 9. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k odvolaniu žalobcu.

Dňa 10. októbra 2008 bol okresnému súdu doručený návrh vedľajšieho účastníkana opravu zrejmej chyby v písaní v rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594.Dňa 14. októbra 2008 okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. 5 C 473/2002-622,

ktorým opravil zrejmú chybunesprávne označenie vedľajšieho účastníka v záhlavírozsudku okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594.

Dňa 15. októbra 2008 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov z 10. októbra 2008 k odvolaniu žalobcu.

Dňa 7. novembra 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolanížalobcu. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Co 306/08.

Dňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie pred krajským súdomna 10. február 2010.

Dňa 19. januára 2010 bola krajskému súdu doručená žiadosť právneho zástupcusťažovateľov o preloženie termínu pojednávania, a to z dôvodu jeho účasti na zahraničnejmedzinárodnej konferencii.

Dňa 19. januára 2010 bolo pojednávanie odročené na 24. február 2010.

Dňa 24. februára 2010 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom krajský súduznesením č. k. 11 Co 306/2008-657 napadnutý rozsudok okresného súdu č. k.5 C 473/2002-594 z 21. augusta 2008 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konaniena doplnenie dokazovania.

Dňa 26. marca 2010 sudca krajského súdu z dôvodu práceneschopnosti požiadalpredsedu krajského súdu o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku do 8. apríla2010, ktorej predseda krajského súdu vyhovel.

Dňa 15. apríla 2010 okresný súd požiadal súdneho znalca o doplnenie znaleckéhoposudku č. 11/2003.

Dňa 26. mája 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho znalcao predĺženie lehoty na vypracovanie doplnenia znaleckého posudku do konca roka 2010.Dňa 4. júna 2010 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľovk rozhodnutiu krajského súdu vrátane predloženia ďalších dôkazov a doplnenia otázokpre súdneho znalca.

Dňa 16. júna 2010 okresný súd poslal súdnemu znalcovi vyjadrenie sťažovateľov,ktoré bolo okresnému súdu doručené 4. júna 2010.

Dňa 9. novembra 2010 okresný súd listom urgoval súdneho znalca, aby doplnilznalecký posudok.

Dňa 22. novembra 2010 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho znalca,v ktorom informoval, že doplnenie znaleckého posudku bude realizované v 1. štvrťrokuroku 2011.

Dňa 3. mája 2011 okresný súd listom opätovne urgoval súdneho znalca, aby doplnilznalecký posudok.

Dňa 13. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie súdneho znalca, v ktorominformoval, že doplnenie znaleckého posudku bude realizované do konca júla 2011.Dňa 23. augusta 2011 okresný súd listom opäť urgoval súdneho znalca, aby doplnilznalecký posudok.

Dňa 6. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené doplnenie č. 2 znaleckéhoposudku č. 11/2003.

Dňa 10. októbra 2011 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-747 priznal odmenuza znalecký úkon súdnemu znalcovi.

Dňa 11. októbra 2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, právnehozástupcu sťažovateľov a vedľajšieho účastníka, aby sa do 25. októbra 2011 písomnevyjadrili k 2. doplneniu znaleckého posudku.

Dňa 24. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľovk 2. doplneniu znaleckého posudku.

Dňa 24. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k 2. doplneniu znaleckého posudku.

Dňa 26. októbra 2011 bola okresnému súdu doručená žiadosť právneho zástupcužalobcu o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k doplneniu znaleckého posudku.Dňa 20. decembra 2011 bolo nariadené pojednávanie na 2. február 2012.Dňa 30. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k doplneniuč. 2 znaleckého posudku.

Dňa 2. februára 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vypočutie právnychzástupcov účastníkov a vedľajšieho účastníka, návrh právneho zástupcu žalobcu na vydaniemedzitýmneho rozsudku). Okresný súd uznesením pojednávanie odročil na neurčitona účely dokazovania (znalecké dokazovanie znalcom z odboru toxikológie).

Dňa 6. februára 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-768 nariadilznalecké dokazovanie súdnym znalcom ⬛⬛⬛⬛,a uložil žalobcovi zložiť zálohu na znalecké dokazovanie.

Dňa 20. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcuproti 3. výroku uznesenia č. k. 5 C 473/2002-768.

Dňa 5. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-788 zrušil uznesenieč. k. 5 C 473/2002-768 zo 6. februára 2012 a nariadil znalecké dokazovanie súdnymznalcom ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 16. marca 2012 súdny znalec vrátil okresnému súdu spis späť,„nakoľko posúdenie vplyvu alkoholu, resp. psychoaktívnych látok na človeka patrí do rúk lekára (MUDr.)“.

Dňa 4. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-793 zrušil uznesenieč. k. 5 C 473/2002-788 z 5. marca 2012 a nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 17. mája 2012 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok súdneho znalca ⬛⬛⬛⬛ č. 2/2012.

Dňa 21. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. 5 C 473/2002-805 priznal odmenuza znalecký úkon súdnemu znalcovi ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 21. mája 2012 bolo nariadené pojednávanie na 2. júl 2012.Dňa 23. mája 2012 okresný súd zaslal právnym zástupcom účastníkov a vedľajšiemuúčastníkovi znalecký posudok č. 2/2012.

Dňa 13. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcusťažovateľov k znaleckému posudku.

Dňa 26. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o prevzatí právnehozastúpenia sťažovateľov spolu so znaleckým posudkom znalca ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 28. júna 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníkak znaleckému posudku ⬛⬛⬛⬛ č. 2/2012.

Dňa 2. júla 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie (vypočutie právnych zástupcovúčastníkov a vedľajšieho účastníka, návrh právneho zástupcu žalobcu na vydaniemedzitýmneho rozsudku). Okresný súd následne medzitýmnym rozsudkom č. k.5 C 473/2002-842 určil, že sťažovatelia zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalobcoviza vzniknutú škodu vo výške 20 %.

Dňa 21. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov protimedzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012.

Dňa 23. augusta 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie vedľajšiehoúčastníka proti medzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012.

Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote10 dní vyjadril k odvolaniam sťažovateľov a vedľajšieho účastníka.

Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sav lehote 10 dní vyjadrila k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Výzva bola právnej zástupkynisťažovateľov doručená 28. augusta 2012.

Dňa 23. augusta 2012 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa v lehote10 dní vyjadril k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 5. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 10. septembra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľovz 5. septembra 2012 k odvolaniu vedľajšieho účastníka.

Dňa 21. septembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodolo odvolaniach sťažovateľov a vedľajšieho účastníka. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.11 Co 301/12.

Dňa 6. februára 2013 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 301/2012-899 napadnutýrozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012 zrušil, a to z dôvodu, žekonanie pred okresným súdom bolo„postihnuté viacerými závažnými procesnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku“, ako aj z dôvodu, žeodôvodnenie napadnutého rozsudku„nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia“.

Dňa 27. marca 2013 bolo okresným súdom nariadené pojednávanie na 30. máj 2013.Dňa 16. apríla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľovk predvolaniu na pojednávanie nariadené na 30. máj 2013.

Dňa 17. apríla 2013 bolo vyjadrenie sťažovateľov odoslané právnemu zástupcovižalobcu a vedľajšieho účastníka.

Dňa 30. mája 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súdmedzitýmnym rozsudkom č. k. 5 C 473/2002-927 určil, že sťažovatelia zodpovedajúspoločne a nerozdielne žalobcovi za vzniknutú škodu vo výške 20 %.

Dňa 2. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie vedľajšieho účastníkaproti medzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája 2013.

Dňa 9. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľovproti medzitýmnemu rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája 2013.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa v lehote10 dní vyjadril k odvolaniam sťažovateľov a vedľajšieho účastníka.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sav lehote 10 dní vyjadrila k odvolaniu vedľajšieho účastníka. Výzva bola právnej zástupkynisťažovateľov doručená 22. júla 2013.

Dňa 17. júla 2013 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa v lehote 10 dnívyjadril k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 29. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľov z 25. júla2013 k odvolaniu vedľajšieho účastníka.

Dňa 6. augusta 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 3. septembra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodolo odvolaniach sťažovateľov a vedľajšieho účastníka. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.11 Co 399/13.

Dňa 25. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 11 Co 399/2013-970 vrátil vecokresnému súdu z dôvodu predčasného predloženia veci krajskému súdu (okresný súdnerozhodol o oprave napadnutého medzitýmneho rozsudku – nesprávne označenievedľajšieho účastníka v záhlaví napadnutého medzitýmneho rozsudku).

Dňa 1. apríla 2014 okresný súd rozhodol opravným uznesením č. k. 5 C 473/2002-972 o oprave označenia vedľajšieho účastníka.

Dňa 6. mája 2014 okresný súd vrátil spis krajskému súdu na odvolacie konanie.Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 11 Co 492/2014.

Dňa 27. mája 2014 bolo krajským súdom nariadené verejné vyhlásenie rozsudkuna 4. jún 2014.

Dňa 2. júna 2014 bolo verejné vyhlásenie rozsudku odročené na 11. jún 2014.Dňa 11. júna 2014 krajský súd verejne vyhlásil rozsudok č. k. 11 Co 492/2014-983,ktorým potvrdil napadnutý mezitýmny rozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-927z 30. mája 2013 v znení opravného uznesenia č. k. 5 C 473/2002-972 z 1. apríla 2014.Dňa 6. augusta 2014 bol okresnému súdu doručený potvrdzujúci rozsudok krajskéhosúdu č. k. 11 Co 492/2014-983.

Dňa 6. augusta 2014 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril,či trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.

Dňa 4. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľovproti rozsudku krajského súdu č. k. 11 Co 492/2014-983 z 11. júna 2014.

Dňa 10. septembra 2014 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrilk dovolaniu sťažovateľov, a zároveň urgoval žalobcu, aby sa vyjadril, či trvá na podanejžalobe v plnom rozsahu.

Dňa 10. septembra 2014 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka, aby sa v lehote10 dní vyjadril k dovolaniu sťažovateľov.

Dňa 23. septembra 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie vedľajšiehoúčastníka k dovolaniu sťažovateľov.

Dňa 27. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval žalobcu, aby sa v lehote 10 dnívyjadril, či trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.

Dňa 27. novembra 2014 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republikyna rozhodnutie o dovolaní. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 Cdo 547/2014.

IV.

27. Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veciv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002, ktoré v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu(24. január 2014) trvalo už takmer 12 rokov, pričom toto sťažovateľmi napadnuté konanievedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 473/2002 nebolo doteraz právoplatne skončené,t. j. v čase rozhodovania ústavného súdu trvá viac ako 13 rokov.

28. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádzazo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzaosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súdesa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istotydochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídanýmspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutímsúdu. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 305/2010).Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

29. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).

30. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, abysa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať novépojednávanie.

31. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02 a iné) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníkov súdneho konania a (iii)postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámciprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanomkonaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzovalústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

31.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetomkonania vedeného na okresnom súde je rozhodovanie o náhrade škody z ublíženiana zdraví. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecnýchsúdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Zo zisteníústavného súdu vyplýva, že doterajší priebeh konania ovplyvnila faktická zložitosť veci(znalecké dokazovanie a potreba odstraňovania rozporov v predložených znaleckýchposudkoch), avšak doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súdnemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

31.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Ústavný súd zastáva názor, že na ťarchu sťažovateľov možno pripočítať len podanievyjadrení po súdom stanovenej lehote (pozri časť III tohto nálezu). Podľa názoru ústavnéhosúdu však táto skutočnosť nemá v kontexte celkovej dĺžky konania zásadný význam, keďžepodanie vyjadrení po lehote bolo len úplne výnimočné, pričom okresným súdom stanovenálehota bola sťažovateľmi prekročená len o dni.

Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzaný argument, v zmysle ktorého k dĺžke konaniaprispelo aj ospravedlňovanie neúčasti na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu, ústavnýsúd konštatuje, že túto skutočnosť nemožno pripočítať na ťarchu sťažovateľov, keďže nešloo ich právneho zástupcu, ale o právneho zástupcu iného účastníka konania. Na ťarchusťažovateľov možno pripočítať jediné odročenie pojednávania, a to z 10. februára 2010na 24. február 2010 (t. j. dva týždne), ku ktorému došlo na základe žiadosti právnehozástupcusťažovateľov.V tomto prípadevšak nešlo o odročeniepojednávaniapred okresným súdom, ale o odročenie pojednávania pred krajským súdom. Posudzujúccelkovú dĺžku konania, podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť (t. j. odročeniepojednávania pred krajským súdom o dva týždne) nemá v kontexte celkovej dĺžky konaniazásadný význam.

31.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutomkonaní a konštatuje, že občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to je v danej veci[v čase podania sťažnosti podľa čl. 127 ústavy (24. januára 2014) takmer 12 rokov], možnouž len na základe posúdenia tohto neprimeraného obdobia považovať za nezlučiteľnés imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takátozdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tejmiery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojejpodstate (m. m. I. ÚS 66/03, II. ÚS 367/2013). Vzhľadom na celkovú dĺžku konanianepovažoval ústavný súd za potrebné poukazovať na jednotlivé obdobia nečinnostiokresného súdu (I. ÚS 668/2013), keďže už len samotná celková dĺžka preskúmavanéhokonania je z ústavného hľadiska sama osobe celkom jednoznačne neprimeranáa neakceptovateľná.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v namietanom konaní pritomústavný súd osobitne zdôrazňuje, že v zmysle jeho ustálenej judikatúry môžu byť zbytočnéprieťahy v konaní zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jehonesústredenou a neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívnek odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). V súvislostis posudzovaním efektívnosti činnosti všeobecného súdu teda ústavný súd nepovažujeza podstatné množstvo úkonov, ktoré všeobecný súd vykonal, ale považuje za rozhodujúcupredovšetkým skutočnosť, či ich vykonanie bolo efektívne, rešpektovalo zásadu procesnejekonómie a zásadne vytváralo podmienky na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa(II. ÚS 33/99, II. ÚS 71/01, I. ÚS 298/08). Vychádzajúc z požiadavky efektívnosti, takza bezprieťahové konanie nemožno považovať postup všeobecného súdu, ktorý síce konáv predmetnej veci v zásade plynulo, avšak takmer celý priebeh napadnutého konania jepoznačený neefektívnosťou a nesústredenosťou jeho postupu, čo má zásadný vplyvna doterajšiu dĺžku napadnutého konania. O neucelenosti postupu konajúceho súdu,resp. o nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu v tej-ktorej veci pritom obvykle svedčí ajskutočnosť, že ním vo veci vydané rozsudky sú odvolacím súdom opakovane rušené akopredčasné a opierajúce sa o neúplné a nejasné skutkové zistenia a sú následne vrátenéprvostupňovému súdu na ďalšie prerokovanie a rozhodnutie (IV. ÚS 72/2010).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosťokresného súdu, keďže krajský súd o odvolaniach podaných proti rozsudkom okresnéhosúdu opakovane rozhodoval tak, že tieto rozsudky okresného súdu zrušil, resp. ichokresnému súdu vrátil, konkrétne krajský súd

-uznesením č. k. 2 Co 125/2005-312 z 30. novembra 2005 napadnutý rozsudokokresného súdu č. k. 5 C 473/2002-259 z 24. januára 2005 zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania a rozhodnutie,

-uznesením č. k. 11 Co 306/2008-657 z 24. februára 2010 napadnutý rozsudokokresného súdu č. k. 5 C 473/2002-594 z 21. augusta 2008 zrušil a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie na doplnenie dokazovania a rozhodnutie,

-uznesením č. k. 11 Co 301/2012-899 zo 6. februára 2013 napadnutý medzitýmnyrozsudok okresného súdu č. k. 5 C 473/2002-842 z 2. júla 2012 zrušil, a toz dôvodu, že konanie pred okresným súdom bolo„postihnuté viacerými závažnými procesnými vadami, ktoré mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku“, ako aj z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku„nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a presvedčivého rozhodnutia“, a vec vrátilokresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie,

-uznesením č. k. 11 Co 399/2013-970 z 25. marca 2014 vrátil vec okresnému súduz dôvodu predčasného predloženia veci krajskému súdu (okresný súd nerozhodolo oprave napadnutého medzitýmneho rozsudku č. k. 5 C 473/2002-927 z 30. mája2013 – nesprávne označenie vedľajšieho účastníka v záhlaví napadnutéhomedzitýmneho rozsudku).

32. Vzhľadom na uvedené ústavný súd, berúc do úvahy celý doterajší priebehnamietaného konania, konštatuje, že nesústredeným a neefektívnym postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 473/2002 došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu sťažovateľmi označených práv. Ústavný súd preto vyslovil porušeniezákladného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 1.

33. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľom ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavya § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov(bod 2 výroku).

V.

34. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickejosoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatnýmrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

35. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodovsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodneo priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo aleboslobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnostirozhodnutia ústavného súdu.

36. V súvislosti so sťažovateľmi namietaným porušením ich práv postupomokresného súdu sa sťažovatelia domáhali priznania primeraného finančného zadosťučineniavo výške 2 000 € pre každého.

37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavnýsúd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nieje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal za odôvodnenépriznať sťažovateľom aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnomsúde, pričom ústavný súd podľa zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdompre ľudské práva a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia právsťažovateľovnajmä vzhľadom na celkovo neobyčajne dlhé trvanie napadnutého konaniapovažuje za primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € pre každéhozo sťažovateľov, t. j. finančné zadosťučinenie v sume požadovanej sťažovateľmi(bod 3 výroku).

VI.

38. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ajo úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľom v súvislosti s ich právnym zastupovanímprávnou zástupkyňou advokátkou JUDr. Andreou Cúgovou v konaní pred ústavným súdom(bod 4 výroku).

39. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3,§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

40. Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnejslužby v roku 2014 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie sťažnosti) a jedenúkon právnej služby v roku 2015 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu).

41. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku 2013 (§ 1ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 804 €(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 134 € a jedna stotinav zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,04 €). Podľa Štatistického úradu Slovenskejrepubliky bola v 1. polroku 2014 (§ 1 ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzdav hospodárstve Slovenskej republiky 839 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3vyhlášky sa rovná sume 139,83 € a jedna stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovnásume 8,39 €).

42. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 €,preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2014 (za dva úkony právnejslužby) predstavujú sumu 268 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje o 50 %(§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerýchosôb, t. j. znižuje sa na sumu 134 € za dva úkony právnej služby v roku 2014 v prípadejedného sťažovateľa.

43. Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 €, preto trovy právneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa v roku 2015 (za jedenúkon právnej služby) predstavujú sumu 139,83 €. Táto základná sadzba tarifnej odmeny saznižuje o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvochalebo viacerých osôb, t. j. znižuje sa na sumu 69,92 € za jeden úkon právnej služby v roku2015 v prípade jedného sťažovateľa.

44. Ústavný súd priznal dvom sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpeniaza dva úkony právnej služby v roku 2014 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhláškyv sume 268 € (2 x 134 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume32,16 € (2 x 16,08 €).

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov právneho zastúpenia taktiež za jedenúkon právnej služby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 a § 13 ods. 2 vyhlášky v sume139,84 € (2 x 69,92 €) a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky spolu v sume 16,78 €(2 x 8,39 €).

Za tri úkony právnej služby vrátane režijného paušálu u dvoch sťažovateľov takv zmysle vyhlášky trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 456,78 €, pričom keďžeprávna zástupkyňa sťažovateľov JUDr. Andrea Cúgová, Svätoplukova 28, Bratislava, jeplatcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópieosvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 %podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnotyv znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPHa režijného paušálu spolu predstavujú 548,14 € [456,78 € + 91,36 € (20 % DPH)].

45. Ústavný súd zistil, že sťažovateľmi uplatnená suma náhrady trov právnehozastúpenia 518,77 € je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky.Ústavný súd preto priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia len v nimiuplatnenej výške (bod 4 výroku).

46. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkynesťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

47. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nieje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravnýprostriedok.

V Košiciach 9. februára 2016