znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 96/08-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   N.,   B.,   zastúpeného   JUDr. R.   O.,   B.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupmi Úradu   justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-646/2-OVK-BH-2006 a Okresnej prokuratúry M. v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 17/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. N. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2008 doručená sťažnosť M. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupmi Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-646/2-OVK-BH-2006 a Okresnej prokuratúry M. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 17/08.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Uznesením Okresného úradu justičnej polície v M. zo dňa 3. 10. 2003 sp. zn. ČVS: OUJP -282/2003 bolo začaté podľa § 160 ods. 1 Tr. por. č. 141/1961 Zb. (ďalej len Tr. por.) trestné stíhanie a podľa § 163 ods. 1 Tr. por. mi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice spolupáchateľstvom (...).

Trestné stíhanie proti mne nie je dodnes skončené ani v prípravnom konaní, tzn. za dobu 4 a pol roka nie sú príslušný policajný orgán a dozorujúca prokuratúra schopní vo veci skončiť vyšetrovanie (...).

Úkony trestného konania sú robené s odstupom niekoľkých mesiacov ba až rokov, môj obhajca nie je vôbec oboznamovaný o tom, kde, kedy a aké úkony trestného konania sa majú vykonať. Naviac v tejto veci došlo k odňatiu môjho motorového vozidla, ostatným obvineným boli tiež odňaté veci v prípravnom konaní, pričom zaistenie veci v trestnom konaní   je   vážnym-   i   keď   v   medziach   zákona -a   po   dobu   nevyhnutnú   prípustným   - zásahom do vlastníckeho práva, ktoré je chránené článkom 20 Ústavy SR; o to viac by mali orgány činné v trestnom konaní sa starať o to, aby v trestnom konaní, kde došlo k zaisteniu vecí (dokonca niektorí obvinení boli vzatí do väzby, i keď t. č. už sú prepustení) nedochádzalo   k   zbytočným prieťahom   v   konaní,   čo   sa   v   tomto   prípade   povedať   nedá. Ponechávam teraz stranou vážne vady vedeného trestného konania, na ktoré som márne poukazoval   pri   oboznámení s výsledkami vyšetrovania (dňa 23. 3. 2006) a pri podaní návrhu   na   zastavenie   trestného stíhania   (dňa   4.   4.   2006),   čo   o   kvalite   vedenia vyšetrovania a dozorovania trestnej veci vôbec nesvedčí. Doba 4 a pol roka je príliš dlhá na to, aby si policajný orgán a dozorujúca prokuratúra uzrejmili (aj s ohľadom na obhajobu obvinených ), aké úkony trestného konania sa majú vykonať a tieto aj vykonali a je plne v dispozícii dozorujúceho prokurátora, aby si svoje veci ustrážil tak, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom v trestnom konaní. (...)

Keďže dlhodobú nečinnosť orgánov, proti ktorým táto ústavná sťažnosť smeruje, sa nepodarilo odstrániť ani žiadosťou o odstránenie zbytočných prieťahov v prípravnom konaní   adresovanou   dozorujúcej   prokuratúre,   nemám   k   dispozícii   žiadny   iný   účinný prostriedok nápravy už vzniknutých prieťahov v konaní, ako má na mysli ust. § 53 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z. z. Po uplynutí 4 a pol roka od začatia trestného stíhania by žiadosť o odstránenie zbytočných prieťahov v prípravnom konaní adresovaná Krajskej prokuratúre v B. ako prokuratúre nadriadenej konanie iba predĺžila (vyžiadaním spisu, preštudovaním veci,   vyrozumením   sťažovateľa   a   vrátením   spisu),   vzniknuté   prieťahy   v konaní by už nedokázala   nijako   napraviť   a   ich   následky   odstrániť,   preto   sú   tu   aj   okolnosti hodné osobitného   zreteľa   z hľadiska   ust.   §   53   ods.   2   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   Preto   sú   splnené podmienky na to, aby ústavný súd prijal túto ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zák. č. 38/1993 Z. z.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ž i a d a m, aby Ústavný súd SR vydal podľa Čl. 127 ods. 2 a 3 Ústavy SR a § 56 zák. č. 38/1993 Z. z. tento nález:

Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR B., Úradu justičnej a kriminálnej polície, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 646/2-OVK-BH-2006 a postupom Okresnej prokuratúry M. v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 17/08.

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR B., Úradu justičnej a kriminálnej polície, sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP 646/2-OVK-BH-2006 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.   Okresnej prokuratúre M. sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 17/08 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150.000,- Sk, ktoré   sú   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   SR   B.,   Úrad   justičnej a kriminálnej polície,   a   Okresná   prokuratúra   M.   povinní   spoločne   a nerozdielne   vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   SR   B.,   Úrad   justičnej   a kriminálnej polície a Okresná prokuratúra M. sú povinní sťažovateľovi uhradiť trovy konania v sume 8.011,- Sk na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   namietané   porušenie   jeho   základného   práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupmi   okresného   riaditeľstva   v konaní   vedenom   pod sp. zn. ČVS:   ORP-646/2-OVK-BH-2006   a   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod sp. zn. Pv 17/08.

1. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napáda konanie okresného riaditeľstva, pred ktorým   sa   vedie   trestné   stíhanie   sťažovateľa   pre   trestný   čin   nedovoleného   prekročenia štátnej hranice spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 171a ods. 1 a 2 písm. a) vtedy platného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný zákon) z dôvodu, že v ňom   dochádza   k zbytočných   prieťahom   a prípravné   konanie   trvá   neprimerane   dlho (viac   ako   4   a pol   roka).   Vzhľadom   na   to   podal   sťažovateľ   9.   januára   2008   okresnej prokuratúre žiadosť „o odstránenie zbytočných prieťahov v prípravnom konaní a žiadosť o vrátenie vecí podľa § 97 Tr. por., sp. zn. 3 Pv 48/2005 (...)“, ktorá podľa ustanovenia § 17 zákona č.   153/2001 Z. z.   o prokuratúre v znení neskorších   predpisov   (ďalej len „zákon o prokuratúre“)   vykonáva   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti   pred   začatím   trestného stíhania a v prípravnom konaní [§ 230 ods. 2 b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)].

Sťažovateľ teda správne podal podľa ustanovenia § 210 Trestného poriadku okresnej prokuratúre   žiadosť   o preskúmanie   postupu   okresného   riaditeľstva,   najmä   aby   boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní v jeho trestnej veci.

V zmysle citovanej právnej normy je prokurátor povinný v rámci prokurátorského dozoru   nad   prípravným   konaním,   ale   aj   na   základe   žiadosti   osôb   uvedených   v tomto ustanovení   odstraňovať   nezákonnosti   a nesprávnosti   v postupe   policajta.   Ak   prokurátor zistí, že žiadosť je odôvodnená, odstráni zistené nedostatky buď sám, alebo dá na to pokyn policajtovi. Žiadateľa o spôsobe vybavenia podnetu prokurátor písomne upovedomí.

Sťažovateľovu žiadosť o preskúmanie zdĺhavého postupu okresného riaditeľstva teda vybavil nadriadený orgán, t. j. okresná prokuratúra. Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva   z citovaného   čl. 127   ods. 1   ústavy,   ústavný   súd   nemá   právomoc   preskúmavať postup okresného riaditeľstva, pretože jeho postup preskúmala okresná prokuratúra, ktorá prijala opatrenia na nápravu zisteného stavu. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti   (teda   vo vzťahu   k okresnému   riaditeľstvu)   odmietnuť   pre nedostatok   právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.   Čo   sa   týka   namietaného   porušenia   označeného   základného   práva   sťažovateľa oznámením okresnej   prokuratúry   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Pv   17/08,   ústavný   súd zo sťažnosti   zistil,   že   prokurátor   okresnej   prokuratúry   listom   z 15.   februára   2008 sťažovateľovi   oznámil,   že „preskúmal   postup   vyšetrovateľa   vo   vyšetrovaní,   pričom predmetný spis bol pridelený viacerým vyšetrovateľom. V súčasnosti má spis pridelený od 02. 10. 2007 mjr. K., ktorá vo veci predložila plán postupu vo vyšetrovaní tak, aby boli vo veci plnené úkony priebežne a v primeraných lehotách. Vo svojom pokyne som jej stanovil lehotu na ukončenie vyšetrovania v lehote do 30. 04. 2008 (...)“.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná.

Podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   podľa   čl. 127   ústavy   nie   je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany,   a pred   tým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa § 34 ods. 2 citovaného zákona ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.   Ďalším   opakovaným   podnetom   sa   rozumie   v poradí   tretí   a ďalší   podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie tohto   prostriedku   nápravy   v rámci   sústavy   orgánov   prokuratúry   Slovenskej   republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   § 31   ods. 2   zákona o prokuratúre   a opakovaný   podnet   podľa   § 34   zákona   o prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré   uplatnil sťažovateľ, m.   m.   IV. ÚS 158/03,   IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II. ÚS 94/06,   I. ÚS 112/06).   Podnet   (opakovaný   podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Z uvedeného   vyplýva,   že   zákon   o prokuratúre   poskytoval   a stále   poskytuje sťažovateľovi prostriedok nápravy - podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona   o prokuratúre),   ktorým   sa   mohol,   resp.   môže   domáhať   preskúmania   zákonnosti napadnutého postupu okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval   sťažovateľovi   dosiahnuť   účinnú   nápravu   vzhľadom   na   právomoc   krajského prokurátora   (prípadne   následne   generálneho   prokurátora)   záväzným   pokynom   nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa dospel k záveru, že označený postup okresnej   prokuratúry,   prípadne   postup,   ktorý   predchádzal   jeho   vydaniu,   bol   v rozpore so zákonom.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nepodal podnet podľa citovaných ustanovení zákona   o prokuratúre   na   preskúmanie   postupu   okresnej   prokuratúry   nadriadenej prokuratúre. V súvislosti s tým uviedol, že takýto podnet nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, pričom poukázal na to, že „po   uplynutí   4   a   pol   roka   od   začatia trestného stíhania by žiadosť o odstránenie zbytočných prieťahov v prípravnom konaní adresovaná Krajskej prokuratúre v B. ako prokuratúre nadriadenej konanie iba predĺžila (...),   vzniknuté   prieťahy v   konaní   by   už   nedokázala   nijako   napraviť   a   ich   následky odstrániť“.

Názor sťažovateľa však nemá žiadne opodstatnenie. Sťažovateľ nie je oprávnený vyberať si   orgán   verejnej   moci,   ktorý   mu   má   poskytnúť   ochranu   označených   porušení základného práva. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ, ak sa domnieva, že okresná prokuratúra porušila jeho základné právo, nevyužil (hoci mohol, mal a dosiaľ môže využiť) tie právne prostriedky, ktoré mu zákon účinne poskytuje na ich ochranu voči opatreniu ním označeného orgánu činného v trestnom konaní. Až po ich vyčerpaní by prípadne mohla vzniknúť,   ak   by   boli   splnené   aj   ostatné   ústavné   a zákonné   predpoklady,   právomoc ústavného súdu (princíp subsidiarity).

Sťažovateľ nevyužil podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jeho sťažnosť v tejto časti (vo vzťahu k okresnej prokuratúre) podaná predčasne podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde). Je potrebné poznamenať, že citované ustanovenia § 31 a § 36 zákona o prokuratúre sa týkajú všetkých konaní a postupov v ňom vymenovaných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sú   pri   výkone   svojich   právomocí   povinné priamo aplikovať ústavu ako prameň práva vrátane úpravy základných práv a slobôd, ktorá je jej obsahom (čl. 152 ods. 4 ústavy).

Okrem   toho   treba   pripomenúť,   že   okresná   prokuratúra   preskúmala   postup vyšetrovateľa a prijala opatrenie, aby prípravné konanie bolo skončené do 30. apríla 2008. Teda sťažovateľ nevyužil možnosť, aby mohli orgány činné v trestnom konaní odstrániť stav, ktorý namietal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2008