SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 95/2022-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a zo sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského o vyhlásení zaujatosti sudkyne Ústavného súdu Slovenskej republiky Jany Laššákovej v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Krakovským, sp. zn. Rvp 171/2022 takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa II. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Jana Laššáková n i e j e v y l ú č e n á z konania a rozhodovania vo veci sp. zn. Rvp 171/2022.
O d ô v o d n e n i e :
1. Sudkyňa II. senátu ústavného súdu Jana Laššáková prípisom z 31. januára 2022 podľa § 49 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) oznámila predsedovi ústavného súdu dôvod jej vylúčenia vo veci sp. zn. Rvp 171/2022 pre pomer k sťažovateľovi, ktorého pozná z občasných spoločenských stretnutí.
2. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
3. Pokynom predsedu ústavného súdu z 31. januára 2022 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde tretiemu senátu ústavného súdu oprávnenému na rozhodnutie, ak ide o sudcov druhého senátu.
4. Dôvod vylúčenia sudkyne ústavného súdu spočívajúci v pochybnostiach o nezaujatosti nadväzuje na požiadavku nestrannosti súdneho rozhodovania tak, ako je okrem iného definovaná aj v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, keďže nestrannosť sudcu má význam pre dôveru verejnosti v súdnictvo (rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005 vo veci Olujić proti Chorvátsku, sťažnosť č. 22330/05, bod 57, obdobne aj III. ÚS 677/2021). Pri teste subjektívnych okolností sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj sudcu alebo jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto opakom môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo alebo neznášanlivosť. Pri teste objektívnych okolností je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie zaujatosti, teda či sú dané okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcu (rozsudok ESĽP z 10. 10. 2000 vo veci Daktaras proti Litve, sťažnosť č. 42095/98, bod 32). Pri objektívnom teste je dôležitým kritériom dôvera verejnosti v rozhodovanie (II. ÚS 36/2012).
5. Sudkyňa ústavného súdu v oznámení o vylúčení v danej veci uviedla, že sťažovateľa osobne pozná z občasných stretnutí na spoločenských, resp. pracovných akciách Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorej ako poslankyňa pred menovaním za sudkyňu ústavného súdu pôsobila. Avšak poznamenala, že „so sťažovateľom som nebola v priateľskom vzťahu“. Vzhľadom na pomer k sťažovateľovi v minulosti sa subjektívne necíti byť zaujatá. V súčasnosti nie je so sťažovateľom v žiadnom kontakte.
6. Z hľadiska subjektívneho niet pochýb o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu. Z hľadiska objektívneho je zrejmé, že vzťah sudkyne ústavného súdu so sťažovateľom vyplýva z občasných stretnutí, ktoré neprerástli do žiadneho osobitného vzťahu. Sudkyňa ústavného súdu sťažovateľa osobne nepozná a v súčasnosti nie sú v kontakte. Ústavný súd teda vyhodnotil, že ich vzťah nemá takú povahu a intenzitu, ktorá by aj pri použití teórie zdania mala vyvolávať u nestranného pozorovateľa pochybnosti o nezaujatosti sudcu ústavného súdu. Občasné pracovné stretnutia, ktoré neboli spojené s nadviazaním pravidelného osobného styku, nie sú takým pomerom, ktorý by zakladal pochybnosť o nezaujatosti sudkyne ústavného súdu vo vzťahu k sťažovateľovi. Preto podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti, čím nie sú splnené zákonné podmienky na jej vylúčenie z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2022
Peter Straka
predseda senátu