znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 95/2010-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. G., N., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   rozhodcovským   rozsudkom   Rozhodcovského   súdu   Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v B. sp. zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra 2009 doručená sťažnosť M. G., N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. Š., Š., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodcovským   rozsudkom   Rozhodcovského   súdu   Slovenskej   obchodnej   a priemyselnej komory v B. (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo: «Sťažovateľ   sa   žalobou   podanou   na   Rozhodcovskom   súde   Slovenskej   obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len „RS SOPK“)... dňa 26. 5. 2009 domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 30.976,25 eur s príslušenstvom od žalovaného Č., a. s.,..., pričom právomoc   RS   SOPK   na   prejednanie   a   rozhodnutie   sporu   bola   daná   podľa   čl. 6.15.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, ktoré boli nedeliteľnou súčasťou leasingovej   zmluvy   č.   LZF/05/30252   zo   dňa   18.   4.   2005   uzatvorenej   medzi   Č.   a sťažovateľom.

RS SOPK rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: Rsp V-38/2009 zo dňa 18. 11. 2009 rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a uložil sťažovateľovi zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného... náhradu trov právneho zastúpenia...

RS SOPK svojím rozhodnutím, rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: Rsp V-38/2009 zo dňa 18. 11. 2009 porušil právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   SR,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   Európskeho   dohovoru   a   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd....

Sťažovateľ sa domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 30.976,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,25% ročne od 17. 4. 2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že   dňa   18.   4.   2005   uzavrel   žalobca   so   spoločnosťou   Č.   a.   s.   leasingovú   zmluvu   č. LZF/05/30252,   ktorej   predmetom   je   leasing   Univerzálneho   stavebného   stroja   FERMEC TEREX 860 SX.

Dňa 22. 12. 2005 vo V. z oploteného staveniska OD T. oproti panelovému domu, okr. N. odhasproval neznámy páchateľ vstupnú bránu na stavenisko, odomkol si stavebný stroj FERMEC TEREX 860 v držbe žalobcu a vo vlastníctve žalovaného, naštartoval a odišiel s ním   na   neznáme   miesto.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,   Úrad   justičnej   a kriminálnej polície,... N. uznesením ČVS: ORP-1447/2-OVK-NR-2005 MG zo dňa 27. 2. 2006 trestné stíhanie v horeuvedenej trestnej veci zastavilo, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe....

Sťažovateľ žalobou uplatnený nárok odôvodňoval čl. 3.2.5. Všeobecných zmluvných podmienok   finančného   leasingu   Č.,   a.   s.   pre   stroje   a   zariadenia   02/05,   podľa   ktorého poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy podľa bodu 3.2.1 plní poisťovateľ žalovanému (Č.) v plnej výške. Prijaté poistné plnenie je určené na výplatu leasingovému nájomcovi za účelom opráv predmetu leasingu a náhrady škody. Žalovaný (Č.) je však oprávnený proti výplate   poistného   plnenia   žalobcovi   (Sťažovateľovi)   započítať   svoje   pohľadávky   z leasingovej zmluvy po lehote splatnosti vrátane príslušenstva, a to až do výšky poistného plnenia. To platí i pre pohľadávky z iných medzi oboma stranami uzavretých zmlúv, najmä leasingových   alebo   nájomných   zmlúv.   Ak   nemá   žalobca   (Sťažovateľ)   voči   žalovanému žiadne   splatné   záväzky,   alebo   po   tom,   čo   ich   bezo   zvyšku   uhradil,   dá   žalovaný poisťovateľovi súhlas na výplatu poistného plnenia priamo leasingovému nájomcovi alebo opravovni. V prípade trvalého vyradenia predmetu leasingu z prevádzky je žalovaný (Č.) oprávnený ponechať si z poistného plnenia i čiastku, zodpovedajúcu pohľadávkam voči žalobcovi   (Sťažovateľovi),   ktoré   vzniknú   žalovanému   (Č.)   v   dôsledku   predčasného skončenia leasingovej zmluvy v zmysle bodu 4.3. zmluvných podmienok. Zostávajúcu časť poistného plnenia žalovaný bez zbytočného odkladu poukáže žalobcovi (Sťažovateľovi).... Sťažovateľ ďalej poukazoval na splnenie prvej z kumulatívnych podmienok tak ako vyplývalo z predložených listinných dôkazov v konaní ako aj na skutočnosť žalovaný (Č.) nevykonal žiadny úkon smerujúci k poskytnutiu poistného plnenia poisťovňou, čím zmaril splnenie podmienky, ktorou bol podmienený vznik jeho povinnosti poukázať poistné plnenie sťažovateľovi,   ktorá   skutočnosť   mu   bola   na   prospech,   nakoľko   takto   nielenže   nemusel sťažovateľovi poukázať žiadne plnenie, naopak, začal si od žalobcu uplatňovať nárok na zaplatenie sumy 1.387.309,50 Sk. Zámerným konaním Č., opomenutím povinnosti konať v obchodno-záväzkových vzťahoch s odbornou starostlivosťou a v príčinnej súvislosti s týmto konaním prišlo k zmareniu splnenia odkladacej podmienky, ktorej nesplnenie mu bolo na prospech, čím sa jeho záväzok ako budúceho poukazcu vystaviť v prospech žalobcu ako budúceho poukazníka poukážku a splnomocniť ho ako poukazníka, aby vybral plnenie od poukázanca Č., a. s. ako zvyšnú časť poistného plnenia sa stal nepodmieneným.

Sťažovateľ vyzval žalovaného Č. na uzatvorenie zmluvy listom zo dňa 30. 3. 2009, avšak žalovaný neoprávnene odmietol rokovať o uzavretí zmluvy.

Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatnil v predmetnom konaní pred RS SOPK od žalovaného náhradu škody v sume 30.976,25 EUR pozostávajúcej z rozdielu poistnej sumy, na ktorú bol predmet leasingovej zmluvy poistený vo výške 77.026,49 EUR (2.320.500,- Sk) a sumy 46.050,24 EUR (1.387.309,50 Sk) predstavujúcu sumu, ktorú si žalovaný vyúčtoval v súvislosti s predčasne ukončenou leasingovou zmluvou.

V priebehu konania sťažovateľ ďalej poukázal na zavinenie vzniku škody žalovaným Č. aj tým, že tento odovzdal sťažovateľovi špecifikáciu zabezpečenia predmetu leasingu, ktorá stanovovala podmienky zabezpečenia leasingu pre prípad poistnej udalosti a vznik nároku na poistné plnenie. Sťažovateľ v priebehu konania poukazoval na skutočnosť, že podmienky   zabezpečenia   predmetu   leasingu   dodržal,   avšak   napriek   tejto   skutočnosti odmietol   poisťovateľ   poskytnúť   Č.   poistné   plnenie,   a   teda   aj   tu   spočívalo   protiprávne konanie Č. majúce za následok vznik škody na strane sťažovateľa...

Ďalej sťažovateľ v priebehu konania po oboznámení sa s úplným znením poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným Č. a poisťovateľom namietol aj platnosť poistenia tejto poistnej zmluvy v časti týkajúcej sa predmetu leasingu...

Sťažovateľ sa teda v konaní pred RS SOPK domáhal uplatnenia náhrady škody na základe § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka ako aj na základe § 373 a nasl. Obchodného zákonníka....

... sťažovateľ nemá možnosť s ohľadom na namietané porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku podľa § 37 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a rovnako ním namietané porušenie základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom   nie   je   možné   subsumovať   pod   žiadny   z   dôvodov   podľa   §   40   ods.   1   Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tak, aby sa sťažovateľ mohol žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. V tomto smere je teda daná existencia právomoci Ústavného súdu SR rozhodnúť o tejto sťažnosti ako primárna podmienka na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie....

… miera porušenia základných princípov odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktorá neumožňuje jeho preskúmateľnosť účastníkmi konania (ale aj širšou právnickou či laickou verejnosťou), kde nie je zrejmé čo predstavuje skutočnosti, ktoré ma súd za preukázané, čo predstavuje jeho úvahy,   aké dôkazy boli   podkladom pre rozhodnutie a ako vec právne posúdil,   t.   j.   bez jediného   ustanovenia   zmluvy,   či právneho predpisu nepredstavuje len porušenie objektívneho práva podľa ustanovení o konaní pred rozhodcovským súdom, ale zároveň   predstavuje   aj   zásah   súdu   do   základného   práva   na   súdnu   ochranu   účastníka konania ako práva subjektívneho.

Tu poukazujem na obsah napadnutého rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory … Považujem za potrebné poukázať, že z napadnutého rozsudku   nie   je   zrejmé,   na   základe   akých   hmotnoprávnych   ustanovení   súd   rozhodoval, právnym poriadkom ktorého štátu sa právny vzťah žalobcu a žalovaného spravoval a ktorý súd aplikoval, ktorý právny predpis pri svojom rozhodovaní použil, a ktorý aplikoval na skutkové zistenia, ktoré jeho ustanovenie bolo aplikované pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rovnako ani o ktoré ustanovenie zmluvy svoje rozhodnutie súd opiera, resp. ktoré na zistený skutkový vzťah aplikoval a prečo.

Poukazujem   na   fakt,   že   celého   napadnutého   rozhodnutia   nie   je   zrejmé   jediné ustanovenie zmluvy, či právneho predpisu, ktoré súd pri svojom rozhodovaní aplikoval. Rovnako   tak   nie   je   zrejmé   ani   to   o   aké   dôkazy   sa   jeho   skutkové   zistenia   opierajú (s výnimkou odkazu na neidentifikovateľné výsledky šetrenia polície a akými úvahami sa pri ich   hodnotení   riadil,   pričom   navyše   skutkové   zistenia   súdu   (zamieňané   s   právnym posúdením v otázke platnosti poistnej zmluvy, ktorú mal súd pri rozhodovaní k dispozícii) sú vzájomne rozporné a nie je zrejmé, ktoré z nich bolo podkladom pre výrok napadnutého rozsudku.   Sťažovateľovi   nie   je   z   napadnutého   rozsudku   zrejmé,   na   základe   akého ustanovenia   hmotného   práva   vôbec   súd   rozhodoval   a   prečo   bolo   v   jeho   právnej   veci rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. …

Výsledkom vyššie uvedeného postupu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej   komory   je   takisto   aj   rozhodnutie   o   trovách   konania   porušujúce   práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a súdnu ochranu, keď z napadnutého rozsudku nie   je   vôbec   zrejmé,   aké   trovy   konania   boli   žalovanému   priznané   a   na   základe   akých právnych   predpisov   vznikli   (s   výnimkou   na   odkaz   na   ust.   §   12   Pravidiel   o   trovách rozhodcovského konania RS SOPK), navyše pokiaľ toto ustanovenie hovorí o výdavkoch strán, avšak žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovaného Č., JUDr. J. M., ktorý vôbec nebol stranou sporu a ktorému v konaní žiadne trovy právneho zastúpenia nevznikli....»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Základné právo sťažovateľa M. G., s miestom podnikania N., IČO:... na súdnu a inú právnu ochranu a právo na spravodlivý proces podobe práva na náležité odôvodnenie rozhodnutia podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v B. sp. zn.: Rsp V-38/2009 zo dňa 18. 11. 2009 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu   Slovenskej   obchodnej   a   priemyselnej   komory   v B.   sp.   zn.:   Rsp   V-38/2009   zo dňa 18. 11. 2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania.“

Okrem   toho   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložil vykonateľnosť   napadnutého   rozhodcovského   rozsudku   rozhodcovského   súdu   sp.   zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú   neopodstatnenosť   je   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto   práva   alebo   slobody   na   strane   druhej.   Inými   slovami,   ak   ústavný   súd   nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,   porušenie   ktorých   navrhovateľ   namieta,   vysloví   zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07).

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   rozhodcovským   rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009. Porušenie svojich práv sťažovateľ   videl   v   nedostatočnom   odôvodnení   a   nepreskúmateľnosti   tohto   rozsudku, pretože ako tvrdil, z tohto rozsudku nebolo zjavné, na základe akých všeobecne záväzných právnych predpisov rozhodcovský súd rozhodol, akými úvahami sa riadil, čo považoval za dokázané a k akým jednoznačným záverom dospel.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní“).

Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania,   jeho   neformálnosť   a   nižšie   trovy   konania.   Pri   tomto   konaní   zákon   počíta s minimálnymi   zásahmi   všeobecných   súdov   do   výsledkov   rozhodovacej   činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 zákona o rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské   konanie   možno   označiť   za   menej   zložitú   procedúru,   než   aká   je   vlastná konaniu   pred   všeobecnými   súdmi,   je   v   rámci   neho   nevyhnutné   dodržiavať   zásady spravodlivosti a zákonnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Občiansky súdny poriadok.

Ústavný súd zistil, že v namietanom prípade podal sťažovateľ 26. mája 2009 na rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa od Č., a. s., B. (ďalej len „žalovaný“), domáhal náhrady škody v sume 30 976,25 €. Rozhodcovský súd o žalobe rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009 tak, že ju v celom rozsahu zamietol a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 836,31 €.

V odôvodnení tohto rozsudku rozhodcovský súd uviedol: „Žalobca   uzatvoril   so   žalovaným   dňa   18.   04.   2005   Leasingovú   zmluvu č. LZF/05/30252   podľa   ustanovení   Obchodného   zákonníka.   Nedeliteľnou   súčasťou   tejto zmluvy sú aj Všeobecné podmienky finančného leasingu, Dohoda o platbách nájomného a špecifikácia poistenia predmetu leasingu vrátane Všeobecných poistných podmienok.... Predmetom vyššie uvedenej leasingovej zmluvy bol finančný leasing univerzálneho stavebného stroja FERMEC TEREX 860 SX. Tento stroj bol dňa 22. 12. 2005 vo večerných hodinách, z oploteného staveniska OD T. vo V. odcudzený neznámym páchateľom. OR PZ N. trestné stíhanie prerušil uznesením ČVS: ORP-1447/2-OVK-NR-2005 MG zo dňa 27. 02. 2006 a to z dôvodu, že sa nepodarilo páchateľa zistiť. V trestnom stíhaní bolo zistené, že v danom čase neznámy páchateľ si odhasproval vstupnú bránu na stavenisko, odomkol si odparkovaný stroj, naštartoval ho a odišiel s ním na neznáme miesto.

Uvedený spôsob krádeže je veľmi zvláštny a to z niekoľkých dôvodov:

1. Išlo o stavenisko strážené bezpečnostnou službou.

2.   Stroj   mal   namontované   zabezpečovacie   zariadenie   s   alarmom,   ktoré   ak   bolo aktivované, pri pokuse o naštartovanie malo spustiť alarm, odstaviť prívod elektriny do palivového čerpadla a tým znemožniť jeho naštartovanie.

Predmetný stroj bol poistený poistnou zmluvou s Č. a. s. B., ktorá odmietla plniť poistné   plnenie   s   odvolaním   sa   na   ustanovenie   čl.   11   bod   12.   Všeobecných   poistných podmienok 2005, nakoľko krádež stroja prebehla bez násilného prekonania prekážky. Žalobca nesúhlasil s postupom poisťovne a žalovanému kládol za vinu, že opomenul svoju povinnosť konať v obchodno-záväzkových vzťahoch s odbornou starostlivosťou a že poistné   plnenie   mal   od   poisťovne   vymáhať   aj   súdnou   cestou   a   z   toho   dôvodu   si prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou RS SOPK dňa 26. 05. 2009 nárokoval náhradu spôsobenej škody vo výške 30.976,25 EUR, čo je rozdiel medzi poistnou sumou,   na ktorú bol predmet leasingu poistený a sumou,   ktorú mu žalovaný vyúčtoval v súvislosti s predčasne ukončenou leasingovou zmluvou.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril… Vo vyjadrení tvrdí, že k plneniu poisťovne nedošlo z viny na strane žalobcu, nakoľko páchateľ nebol pri odcudzení predmetu leasingu nútený násilím   prekonať   žiadnu   prekážku.   Ďalej   vo   vyjadrení   uvádza,   že   ako   základ   žaloby neobstojí ani dôvod náhrady škody. Žalobca by v tomto prípade musel preukazovať všetky právne   predpoklady   zodpovednosti   žalovaného   za   škodu,   t.   j.   protiprávny   úkon   resp. porušenie právnej povinnosti z právneho predpisu alebo zo záväzkovo-právneho vzťahu a jej príčinná súvislosť so vznikom škody a to žalobca ničím nedokazuje. …

Žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 22. 09. 2009 požadoval, aby žalovaný súdu predložil poistnú zmluvu uzatvorenú medzi ním a Č. a. s.

Na ústnom konaní nariadenom súdom na deň 29. 09. 2009 právny zástupca žalobcu vyhlásil, že sa plne pridržiava žaloby podanej RS SOPK dňa 26. 05. 2009. …

RS SOPK uznesením pojednávanie odročil na deň 13. 10. 2009 a uložil právnemu zástupcovi   žalovaného,   aby   do   06.   10.   2009   predložil   súdu   a   aj   právnemu   zástupcovi žalobcu   fotokópiu   predmetnej   poistnej   zmluvy.   V   rovnakom   termíne   uložil   právnemu zástupcovi žalobcu aby predložil súdu a tiež právnemu zástupcovi žalovaného vyjadrenie k obsahu   rokovania   medzi   stranami   sporu   a   poisťovňou,   ktoré   sa   malo   uskutočniť   dňa 14. 09. 2006. Na tomto rokovaní, podľa vyjadrenia žalovaného z 29. 07. 2009 mala byť riešená otázka poistného plnenia pre žalobcu, ak tento poskytne poisťovni doklady, ktoré by ju oprávňovali požadovať regresnú náhradu od strážnej služby na stavenisku OD PRIOR vo V. odkiaľ bol predmet leasingu odcudzený.

Právny   zástupca   žalobcu   podaním   na   RS   SOPK   dňa   12.   10.   2009   oznámil,   že z rokovania konaného dňa 14. 09. 2006 nebol urobený zápis a s ohľadom na odstup času nevie ani uviesť kto sa tohto rokovania zúčastnil. Tvrdí, že žalobca iniciatívne zasial na poisťovňu   potvrdenie   dovozcu   o   skutočnosti,   že   všetky   stroje   sú   vybavené   identickým kľúčom   a   tiež   prehlásenie   zhotoviteľa   stavby   o   skutočnosti,   že   ochranu   objektu zabezpečovala   strážna   služba.   K   podaniu   priložil   fotokópiu   Prehlásenie   konateľa spoločnosti I. zo dňa 16. 10. 2006 O strážení objektu spoločnosťou D., s. r. o. B. a tiež potvrdenie konateľa spoločnosti A., s.r. o. B. z asi 19. 08. 2006 o tom, že od roku 2004 až do tej doby sú všetky stavebné stroje od výrobcu TEREX COMPACT Coventry vybavené identickými kľúčmi k dverám a zapaľovaniu pre všetky typy.

Právny zástupca žalovaného doručil dňa 06. 10. 2009 RS SOPK ako aj právnemu zástupcovi žalobcu Poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a Č. …

Právny   zástupca žalobcu   uviedol,   že k doloženej   poistnej   zmluve nebol   doložený výkaz podľa čl. 2 bod 2 poistnej zmluvy a jej dodatku č. 10, ktorý mal byť žalovaným poisťovni   predložený   do   30   dní   odo   dňa   vzniku   poistnej   udalosti,   v   ktorom   mali   byť vyčíslené všetky zmeny, prírastky a úbytky poistenia. Žalobca namieta neexistenciu právnej skutočnosti, ktorá mala vplyv na vznik poistného vzťahu v konkrétnom leasingovom prípade. Žalobca   ďalej   poukázal   na   to,   že   v   poistnej   zmluve   a   ani   vo   všeobecných   poistných podmienkach nie je určené aká bola medzi žalovaným a poisťovateľom dohodnutá poistná hodnota, čo je podstatná náležitosť poistnej zmluvy. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že   žalobca   splnil   podmienky   stanovené   všeobecnými   poistnými   podmienkami   a   tiež v poistných podmienkach pre krádež vlámaním, že stroj bol uzamknutý v oplotenom objekte, že stroj   bol zabezpečený alarmom a   objekt   bol   strážený minimálne 1-člennou   strážnou službou.   Teda   ak   žalovaný   odovzdal   žalobcovi   špecifikáciu   zabezpečenia   poistenia predmetu leasingu a tento podmienky splnil, bolo povinnosťou žalovaného, aby poistné plnenie od poisťovne vymáhal.

PZ žalovaného k tomuto vyjadrenie PZ žalobcu uviedol nasledovné:

1. PZ žalobcu ničím nedokazuje svoje tvrdenia a prenáša dôkaznú povinnosť na žalovaného.

2. Sám žalobca sa zúčastňoval rokovaní s poisťovňou, z ktorých je nesporné, že tu poistný vzťah vznikol.

3. Nie je pravda, že žalovaný mal vymáhať od poisťovne poistné plnenie súdnou cestou, lebo na základe záverov šetrenia polície tak urobiť nemohol. Naopak on plne konal s odbornou   starostlivosťou   ak   sa   nedomáhal   poistného   plnenia   súdnou   cestou   a   čo   je podstatné   žalovaný   v   leasingovej   zmluve   splnomocnil   žalobcu   na   všetky   úkony   voči poisťovni pri poistnej udalosti a tento nebol schopný poisťovni ani predložiť dôkazy na vymáhanie prípadnej regresnej náhrady od tretej osoby. …

PZ žalovaného navrhol v konaní vypočuť účastníkov rokovania zo dňa 14. 09. 2006 zo strany žalobcu, žalovaného i poisťovne.

RS SOPK uznesením odročil pojednávanie na deň 18. 11. 2009 a uložil právnemu zástupcovi   žalobcu   zabezpečiť   účasť   svedka   pána   Mgr.   R.   Č.   a   právnemu   zástupcovi žalovaného zabezpečenie účasti svedkov zástupcov Č. a Č., ktorí sa zúčastnili rokovania o predmetnej poistnej udalosti dňa 14. 09. 2006.

Na   odročenom   pokračovaní   ústneho   konania   dňa   18.   11.   2009   právny   zástupca žalovaného oznámil, že sa mu nepodarilo zabezpečiť účasť svedkov zástupcom Č. a Č., ktorých sám navrhol vypočuť a s ohľadom na túto skutočnosť netrvá na vypočutí týchto svedkov.

Svedok Mgr. R. Č. sa na predmetnom rokovaní dňa 14. 09. 2006 zúčastnil, ako právny   zástupca   žalobcu.   Vo   svojej   výpovedi   uviedol,   že   podľa   neho   na   rokovaní   bol zástupcom Č. obhajovaný jej právny názor, že odcudzenie vozidla nespĺňalo podmienky pojmu krádeže podľa ich všeobecných poistných podmienok. Svedok si nepamätal, či zo strany žalobcu, alebo právneho zastúpenia boli žalovanému resp. Č. zaslané doklady, ktoré by bolo možné poisťovňou použiť pre uplatnenie regresného nároku voči strážnej službe zabezpečujúcej stráženie staveniska a strojov za jeho oplotením. …

Súd podľa svojej úvahy zhodnotil všetky vykonané dôkazy a to jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k nasledovným záverom:

1. Je pravdou, že predmet leasingu mal namontované zabezpečovacie zariadenia, ktoré ak boli aj aktivované, boli len veľmi ťažko prekonateľné bez násilného prekonania prekážky.

2. Tvrdenie žalobcu, že predmet leasingu nebol poistený nebolo ničím dokázané. Poisťovňa sa k poistnej udalosti riadne vyjadrila a svoje rozhodnutie zdôvodnila.

3. S ohľadom na výsledky šetrenia polície, by bolo nerozvážnosťou, ak by napriek nim bol žalovaný vymáhal poistné plnenie súdom. Také konanie žalovaného, by bolo možné označiť ako opomenutie povinnosti konať v obchodno-záväzkových vzťahoch s odbornou starostlivosťou.   Preto   jeho   konanie   nemohlo   byť   príčinou   vzniku   škody.   Podľa hypotetického názoru súdu (nepoznajúc obsah zmluvy o strážení objektu) žalobca mohol náhradu škody skôr vymáhať od strážnej služby stavebného objektu.

S ohľadom na uvedené závery RS SOPK dospel k názoru, že predmetná žaloba je nedôvodná a vyniesol vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 12 Pravidiel o trovách rozhodcovského konania RS SOPK. Keďže žalovaný bol plne úspešný v spore bola mu priznaná plná náhrada trov konania a nákladov právneho zastúpenia.“

Podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   ústavný   súd   nemá   zásadne   oprávnenie preskúmavať,   či   v   konaní   pred   všeobecnými   súdmi   bol,   alebo   nebol   náležite   zistený skutkový   stav   a   aké   právne   závery   zo   skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil (II. ÚS 21/96,   III.   ÚS   151/05).   Vo   všeobecnosti   úlohou   súdnej   ochrany   ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, resp. rozhodcovských súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho   práv,   ktoré   sú   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné   a   neudržateľné   (m.   m. I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných   súdov.   Úlohou   ústavného súdu   nie je zastupovať všeobecné   súdy,   ktorým predovšetkým   prislúcha   interpretácia   a   aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).

Ústavný súd zastáva názor, že prezentovanú judikatúru a citované právne vety je potrebné aplikovať aj v prípadoch, ak ústavný súd preskúmava rozhodcovský   rozsudok rozhodcovského súdu z hľadiska dodržania zásad spravodlivého procesu, a to z dôvodu, že rozhodcovské   konanie   je   alternatívou   konania   pred   všeobecnými   súdmi.   Aj   tieto rozhodcovské   súdy   sú   povinné   aplikovať   právo   tak,   aby   výsledkom   nimi   uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti.

Ústavný   súd   považuje   za   významné   podotknúť,   že   dokazovanie   v   rámci rozhodcovského   konania   sa   spravuje   výlučne   zásadou   kontradiktórnosti   konania,   ktorá znamená, že rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania (§ 27 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Pritom dôkazom môže byť všetko to, čo môže objasniť daný spor. Hodnotenie dôkazov je však záležitosťou rozhodcovského súdu, ktorý je povinný ich hodnotiť nestranne, nezaujato a podľa svojho vnútorného presvedčenia, čo je prejavom   zásady   voľného   hodnotenia   dôkazov   (§   27   ods.   4   zákona   o   rozhodcovskom konaní).

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   z   obsahu   odôvodnenia rozhodcovského   rozsudku   zreteľne   vyplýva,   že   v   priebehu   rozhodcovského   konania   sa uskutočnili tri ústne pojednávania, na ktorých mali účastníci konania možnosť predložiť dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení.   Ako   vyplýva   z   odôvodnenia   napadnutého rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd podrobne popísal priebeh týchto pojednávaní, vyjadrenia účastníkov konania, poukázal na predložené listinné dôkazy, vykonal výsluch svedka.

Podstatou   tohto sporu   bolo uplatnenie náhrady škody   zo strany sťažovateľa voči žalovanému,   ktorý   podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   mal   v   prípade   krádeže   predmetu leasingovej zmluvy vymáhať od príslušnej poisťovne poistné plnenie, pretože sa domnieval, že   na   jeho   poskytnutie   tu   boli   dané   dôvody.   Keďže   žalovaný   toto   poistné   plnenie nevymáhal,   podľa   názoru   sťažovateľa   nekonal   v   súlade   so   svojou   povinnosťou   konať v obchodno-záväzkových vzťahoch s odbornou starostlivosťou.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   rozhodcovský   súd   vo   svojich   záveroch,   aj   keď   je potrebné podotknúť, že vo výrazne zjednodušenej podobe, ozrejmil sťažovateľovi, prečo jeho žalobu zamietol. V tejto súvislosti rozhodcovský súd argumentoval zabezpečovacím zariadením   predmetu   leasingovej   zmluvy, o   ktorom   konštatoval,   že ho bolo možné len veľmi ťažko prekonať bez násilného zdolania prekážky. Na tomto mieste považuje ústavný súd za potrebné poukázať na úvodnú časť odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku (strana 2, druhý odsek zhora), v rámci ktorej rozhodcovský súd konštatoval, že predmet leasingu bol poistený poistnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným a Č., a. s., B., a že táto   odmietla   poskytnúť   poistné   plnenie   odvolávajúc   sa   na   príslušné   ustanovenia všeobecných poistných podmienok, pretože ku krádeži predmetu leasingovej zmluvy malo dôjsť   bez   násilného   prekonania   prekážky.   Rozhodcovský   súd   zároveň   konštatoval,   že sťažovateľ   nepreukázal   svoje   tvrdenia   o   tom,   že   predmet   leasingu   nebol   poistený.   Vo vzťahu k uvedenému boli v rámci rozhodcovského konania vykonané dôkazy. Napokon rozhodcovský   súd   sa   odvolal   aj   na   závery   doterajšieho   policajného   vyšetrovania, predmetom   ktorého   bolo   vyšetrovanie   krádeže   predmetu   leasingovej   zmluvy.   Podľa rozhodcovského súdu bolo vyšetrovanie prerušené „z dôvodu, že sa nepodarilo páchateľa zistiť“. Na   základe   toho   potom   rozhodcovský   súd   konštatoval,   že   vzhľadom   na závery policajného vyšetrovania by bolo nerozvážnosťou, ak by žalovaný vymáhal poistné plnenie od   Č.,   a.   s.,   B.,   súdnou   cestou.   Podľa   názoru   rozhodcovského   súdu   nebolo   konanie žalovaného v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Ústavný   súd konštatuje, že   podstatou   sporu   bolo preukázanie príčinnej   súvislosti medzi vznikom škody na jednej strane a konaním žalovaného na strane druhej. Pre účely tohto   zistenia   boli   vykonané   dôkazy   spočívajúce   v   skutkových   zisteniach.   Ak   teda rozhodcovský   súd   necitoval   ustanovenia   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   ale podrobne predstavil priebeh dokazovania a prijaté závery, nemožno prisvedčiť tvrdeniam sťažovateľa   o   nezákonnosti   a   neodôvodnenosti   namietaného   rozhodcovského   rozsudku. Podľa   názoru ústavného súdu   rozhodcovský   súd celkom   zreteľne, aj keď simplexnejšie predstavil svoje zistenia, ktoré vzhľadom na priebeh dokazovania celkom jasne predstavujú jeho   myšlienkové   pochody.   Takéto   nedostatky   rozhodcovského   rozsudku,   a   to predovšetkým   s   poukazom   na   to,   že   ako   výsledok   rozhodovacej   činnosti   vo   vzťahu k predmetu   sporu   dáva   zmysel,   význam   a   pôsobí   presvedčivo,   nemôžu   signalizovať porušenie zásad spravodlivého procesu, a tým ani porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

O   trovách   konania   rozhodol   rozhodcovský   súd   podľa   §   12   pravidiel   o   trovách rozhodcovského   konania   rozhodcovského   súdu   tak,   že   sťažovateľovi   uložil   povinnosť zaplatiť   žalovanému   náhradu   trov   právneho   zastúpenia.   Podľa   označeného   ustanovenia každý účastník konania spravidla znáša výdavky, ktoré mu vznikli, sám. V rozhodcovskom rozsudku alebo uznesení o zastavení konania môže byť v odôvodnených prípadoch priznaná účastníkom konania náhrada ich výdavkov.

Z   odôvodnenia   rozhodcovského   rozsudku   je   teda   zrejmé,   na   základe   akého ustanovenia   rozhodol   rozhodcovský   súd   o   trovách   konania,   pričom   z   výrokovej   časti rozhodnutia   jasne   vyplýva,   že   rozhodcovský   súd   rozhodol   o   náhrade   trov   právneho zastúpenia žalovaného s odôvodnením, že tento mal v rozhodcovskom konaní plný úspech. To, že ich sťažovateľovi prikázal zaplatiť priamo na účet právneho zástupcu žalovaného, nemení nič na skutočnosti, že tieto trovy žalovanému ako účastníkovi konania za prijatie poskytnutých právnych služieb v rámci rozhodcovského konania vznikli.

S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (a pri splnení zákonných predpokladov aj vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov), na odôvodnenosť napadnutého rozhodcovského rozsudku, ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania alebo rozhodcovského konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi, ako aj jeho žiadosťou o odloženie   vykonateľnosti   rozhodcovského   rozsudku   rozhodcovského   súdu   sp.   zn. Rsp V-38/2009 z 18. novembra 2009.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010