znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 95/02-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2002 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov   Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval   sťažnosť   M.   Č.,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T.   Š.,   K.,   ktorou namietal porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 5/99, a takto

r o z h o d o l :

1. Právo M. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 5/99   p o r u š e n é b o l o.

2. Sťažnosti M. Č. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2002 doručená sťažnosť M. Č., bytom P., (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.   T.   Š.,   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 5/99.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2002 a podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ju uznesením č. k. III. ÚS 95/02-17 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil   možnosť   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   a upustil   od   ústneho pojednávania,   ktoré   vzhľadom   na   charakter   konania   nemohlo   prispieť   k ďalšiemu objasneniu veci.

Navrhovateľ podal na Okresnom súde v Prievidzi žalobu o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dohodou z 24. novembra 1998, ktorú tento 4. januára 1999 postúpil Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému. Okresný súd 18. júla 2001 listom   oznámil   navrhovateľovi,   že   konanie v jeho veci sa prerušuje podľa § 14 ods. 1 písm.   d)   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len   „zákon   o konkurze   a vyrovnaní“)   z dôvodu,   že   odporca   je   v konkurze.   Dňa 2. augusta 2001 bola okresnému súdu doručená žiadosť navrhovateľa, aby sa vo veci sp. zn. 9 C 5/99 konalo v čo najkratšom čase, okresný súd však vo veci ďalej nekonal.

Konkurz na M+P, s. r. o., v likvidácii bol uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.   5   K 29/98   vyhlásený   25.   marca   1998,   keď   bol   určený   aj   správca   konkurznej podstaty.   Navrhovateľ   uzavrel   27.   augusta   1998   pracovnú   zmluvu   na   dobu   určitú   so správcom   konkurznej   podstaty.   Dňa   7.   októbra   1998   došlo   k spornému   ukončeniu pracovného pomeru navrhovateľa. Dňa 5. novembra 1998 navrhovateľ podal na okresnom súde   žalobu   o neplatnosť   rozviazania   pracovného   pomeru   dohodou.   Dňa   18.   júla   2001 okresný súd oznámil navrhovateľovi, že konanie sa prerušuje.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní, znenia účinného v deň vyhlásenia konkurzu na M+P, s. r. o., v likvidácii, t. j. 25. marca 1998, malo vyhlásenie konkurzu tieto účinky: „iné konania než uvedené pod písmenom c) sa prerušujú. V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej   súdom.“   Podľa   tohto   ustanovenia   sa   prerušovali   len   konania,   ktoré   prebiehali v momente vyhlásenia konkurzu, ale nie konania, ktoré začali až po vyhlásení konkurzu. Konanie sp. zn. 9 C 5/99 začalo až po vyhlásení konkurzu, a preto sa neprerušilo podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze a vyrovnaní, teda toto konanie stále trvá. Nepriamo to uznal   aj   predseda   okresného   súdu   v odpovedi   na   sťažnosť   navrhovateľa   na   prieťahy v konaní sp. zn. 9 C 5/99 z 13. júna 2002, keď konštatoval, že v tomto konaní dochádza k prieťahom a ospravedlnil sa za ne. Ako dôvod prieťahov uviedol konkrétne personálne problémy súdu.

II.

Ústavný súd na základe spisu okresného súdu sp. zn. 9 C 5/99 zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania:

Okresnému súdu v Prievidzi bola 25. novembra 1998 doručená žaloba navrhovateľa o neplatnosť   rozviazania   pracovného   pomeru   dohodou.   Listom   z 23.   decembra   1998 Okresný súd v Prievidzi oznámil navrhovateľovi, že právnu vec proti odporcovi JUDr. M. H., CSc., B., o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dohodou postúpil na konanie podľa § 105 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému. Dňa 1.   júna 1999 okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil 14. júna 1999. V ten istý deň bolo doručené okresnému   súdu   rozšírenie   žaloby   z 25.   novembra   1998   o náhradu   ušlej   mzdy.   Na základe   opatrenia   predsedu   Okresného súdu Bratislava II z 11. septembra 2000   bola občianskoprávna vec vedená pod sp. zn. 9 C 5/99 prikázaná Mgr. A. Č.. Predsedníčka senátu Mgr. A. Č. listom z 19. septembra 2000 požiadala konkurzné oddelenie Krajského súdu v Bratislave o zaslanie uznesenia, ktorým bola vykonaná zmena ustanovenia správcu konkurznej podstaty po JUDr. M. H., CSc. Dňa 11. januára 2001 bola doručená okresnému súdu kópia uznesenia o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. M. H., CSc., a ustanovení nového správcu konkurznej podstaty JUDr. M. Z.. Predsedníčka senátu dala 26. januára 2001 príkaz na doručenie žaloby novému správcovi konkurznej podstaty na vyjadrenie v lehote 10 dní. Žaloba bola správcovi konkurznej podstaty doručená 5. februára 2001 a vyjadrenie správcu   konkurznej   podstaty bolo okresnému súdu   doručené 2. mája 2001. Okresný súd Bratislava II listom z 18. júla 2001 oznámil navrhovateľovi, že prerušuje konanie podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní.

III.

Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. zakotvuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu (inú právnu ochranu), ako aj práva na spravodlivý   proces   z   toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Navrhovateľ   využil   právny   prostriedok,   ktorého   uplatnenie   sa   vyžaduje   pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní podľa § 6 ods. 1 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, čo mu však nezabezpečilo odstránenie stavu právnej neistoty vo veci, s ktorou sa obrátil na Okresný súd Bratislava II.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom prípade   skutkový   stav   veci   a platnú   právnu   úpravu   (II.   ÚS   26/95,   I.   ÚS   92/97   a iné) relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu veci, pričom na základe týchto hľadísk konanie o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru dohodou ústavný súd nehodnotil ako zložitú vec.

Pri kritériu   „správanie“ navrhovateľa v   preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Naopak,   ústavný súd   prihliadol   na tú   skutočnosť,   že navrhovateľ   po   prerušení   konania upozornil okresný súd na to, že žalovaným v spore o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru   je správca konkurznej podstaty,   a nie spoločnosť M+P,   s. r. o., a preto nie je dôvod na prerušenie konania.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   použitím   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného Okresného súdu Bratislava II. Pri skúmaní toho, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu označeného základného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to v dôsledku jeho nekonania   v období od januára 1999 do konca   júna   1999,   keď   okresný   súd   urobil   prvý   jednoduchý   úkon,   ktorým   vyzval navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku.   Ďalšie   zbytočné   prieťahy   spôsobené nekonaním okresného súdu boli v období od júla 1999 do septembra 2000 a od februára 2001, keď malo byť   okresnému   súdu doručené vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k žalobe, avšak okresný súd neurgoval vyjadrenie k žalobe až do podania sťažnosti, teda do mája 2002, pretože 18. júla 2001 okresný súd prerušil konanie, lebo nesprávne vyložil § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom v dobe jeho rozhodovania.

V konaní Okresného súdu Bratislava II vedenom pod sp. zn. 9 C 5/99 teda došlo ku zbytočným prieťahom v celkovej dĺžke 33 mesiacov, ktoré treba považovať za porušenie práva navrhovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom. Viazanosť návrhom sa vzťahuje zvlášť na rozhodnutie (enunciát), ktorého sa navrhovateľ domáha.

V podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2002 žiadal navrhovateľ za vzniknutú psychickú   ujmu   od   Slovenskej   republiky   odškodné   vo   výške   1   000   000   Sk.   V podaní doručenom ústavnému súdu 3. júna 2002, ktorým na výzvu ústavného súdu upravil a doplnil svoju   sťažnosť,   sformuloval   petit,   podľa   ktorého   žiadal   od   ústavného   súdu,   aby   tento deklaroval porušenie jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a nedomáhal sa primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   musí   sťažovateľ   domáhajúci   sa primeraného finančného zadosťučinenia uviesť, z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľ svoju   žiadosť   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vôbec   neodôvodnil.   Preto   mu   ho ústavný súd nepriznal.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nežiadal, aby ústavný súd použil okrem deklarovania porušenia   jeho   práva   a priznania   odškodného   za   psychickú   ujmu   aj   ďalšie   prostriedky nápravy (napr. prikázať okresnému súdu konať bez prieťahov), ústavný súd sa možnosťou ich využitia nezaoberal.

Z uvedených dôvodov ústavný sú rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2002