znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 94/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   W.   a J.   S.,   obe B.,   a   Ing.   I.   R.,   B.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   JUDr.   F.   W.   postupom   Obvodného pozemkového úradu v B. v konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. W., J. S. a Ing. I. R. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 21. decembra 2012   doručená   sťažnosť   M.   W.,   J.   S.,   obe B.,   a   Ing.   I.   R.,   B.   (ďalej   len „sťažovateľky“),   ktorou   namietajú   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) JUDr. F. W. postupom Obvodného   pozemkového   úradu   v B.   (ďalej   len   „obvodný   pozemkový   úrad“)   v   konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľky   ako   zákonné   dedičky po poručiteľovi JUDr. F. W. vstúpili do jeho práv v konaní o navrátenie vlastníckych práv k pozemkom,   ktoré   je   vedené   obvodným   pozemkovým   úradom   pod sp. zn.   180/2004. Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že aj napriek podaniu sťažnosti proti nečinnosti správneho orgánu, ktorá bola Krajským pozemkovým úradom v B. vyhodnotená ako opodstatnená, nedošlo k náprave a dochádza k porušovaniu označených práv, pretože vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľky   v   závere   žiadajú,   aby   ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie v náleze vyslovil, že postupom obvodného pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004 došlo k porušeniu označených práv JUDr. F. W., priznal každej zo sťažovateliek finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľky sa v petite svojej sťažnosti domáhajú vyslovenia porušenia základného práva nebohého JUDr. F. W. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom pozemkového úradu v konaní vedenom pod sp. zn. 180/2004.

Ústavný   súd   k   takto   formulovanému   petitu   v   prvom   rade   považuje   za   potrebné uviesť, že sťažovateľky, aj napriek zastúpeniu kvalifikovaným právnym zástupcom, v petite svojej sťažnosti žiadali vysloviť porušenie označených práv svojho právneho predchodcu, a nie   vlastných   práv.   Vychádzajúc   z   obsahu   celej   sťažnosti   ďalej   možno   konštatovať, že sťažovateľky výlučne namietajú len porušenie označených práv zosnulého JUDr. F. W.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb za predpokladu, že namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, a tiež to, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný   súd,   pričom   právomoc   všeobecných   súdov   je   ústavou   založená   primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany   a   predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o   ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   §   7   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

V zmysle § 247 ods. 1 OSP sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti tohto zákona v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   konštatuje,   že   nie   je   daná   právomoc ústavného   súdu   rozhodnúť   o   petite   predloženej   sťažnosti,   ktorým   sťažovateľky   žiadajú vysloviť porušenie označených práv zosnulého, pretože ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   oprávnený   a   povinný   rozhodnúť   len   o   sťažnostiach   fyzických   osôb,   ktorými namietajú porušenie svojich základných práv, a nie cudzích práv, navyše osoby zosnulej pred podaním tejto sťažnosti.

Z   citovaných   právnych   noriem   tiež   vyplýva,   že   vo   veci   sťažovateliek   je   daná právomoc   všeobecného   súdu   v   správnom   súdnictve   rozhodovať   o   nečinnosti   orgánu verejnej   správy,   ktorým   je   aj   obvodný   pozemkový   úrad.   Túto   právomoc   správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide teda o nečinnosť obvodného pozemkového úradu v reštitučnej veci sťažovateliek, jej odstránenia sa musia domáhať na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde (m. m. II. ÚS 200/2011). Konanie   na   obvodnom   pozemkovom   úrade   naďalej   trvá   a   na   zásah   proti   prípadnému porušovaniu   označených   práv   sťažovateliek   nečinnosťou   tohto   orgánu   verejnej   správy je podľa § 246 ods. 1 OSP stále daná právomoc krajského súdu. Preto právomoc príslušného súdu v správnom súdnictve preskúmať nečinnosť obvodného pozemkového úradu vylučuje právomoc ústavného súdu (I. ÚS 410/2011, II. ÚS 183/2010).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateliek   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   rozhodovať   o   ďalších návrhoch sťažovateliek.

Ústavný   súd   na   záver   v   súvislosti   s   elementárnymi   nedostatkami   sťažnosti s poľutovaním konštatuje, že predložená sťažnosť napriek zastúpeniu advokátkou indikuje a zakladá pochybnosti o kvalite poskytnutých právnych služieb sťažovateľkám.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2013