znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 94/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. V. Dz., bytom K., a P. Dz., bytom K., zastúpených advokátkou   JUDr.   D.   S.,   Advokátska   kancelária,   K.,   ktorou   namietajú   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 330/95, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. V. Dz. a P. Dz.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2004   doručená   sťažnosť   MUDr.   V.   Dz.,   bytom   K.,   a P.   Dz.,   bytom   K.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. D. S., Advokátska kancelária, K., ktorou namietajú   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu   Košice   I   (ďalej   len   okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   330/95. Predmetom   konania   na   okresnom   súde   je   zriadenie   vecného   bremena   za   náhradu   na pozemku   v ich   bezpodielovom   spoluvlastníctve,   určenie   výšky   náhrady   za   zriadenie vecného bremena, výšky náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Účastníkmi konania sú sťažovatelia ako žalobcovia a mesto Košice ako žalovaný.

Podľa tvrdenia sťažovateľov bolo nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 68/01-27 z 29.   mája   2002   vyslovené,   že   bolo   porušené   ich   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   19   C 330/95.   Až   po   jedenástich   mesiacoch   24.   apríla   2003   bolo v právnej veci sťažovateľov rozhodnuté medzitýmnym rozsudkom. Ani potom za ďalších 10 mesiacov okresný súd v zostávajúcej časti nerozhodol konečným rozsudkom. Preto sa sťažovatelia domnievajú, že bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovatelia poukazujú na to, že ide o spor, ktorý začal v roku 1995.

Sťažovatelia vidia porušenie svojich základných práv v tom, že okresný súd porušil ich základné právo garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, keď nekonal bez zbytočných prieťahov aj napriek nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 68/01-27 z 29. mája 2002.   Vzhľadom   na dĺžku   celého   konania a pocit   právnej   neistoty   sťažovatelia   žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I porušil základné právo sťažovateľov MUDr. V. Dz. a P. Dz. v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 330/95-137, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,   zaručené   im   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a aby   sa   ich   vec prejednala v primeranej lehote, zaručené im čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Košice   I sa   prikazuje   konať   v konaní   19   C   330/95-137   bez zbytočných prieťahov.

MUDr.   V.   Dz.   a P.   Dz.   priznáva   primerané finančné zadosťučinenie   v sume   po 200.000,-   Sk   (slovom   dvestotisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   im   Okresný   súd   Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný   súd   vyzval   okresný   súd   na   zaslanie   predmetného   súdneho   spisu.   Spis okresného súdu spolu s vyjadrením predsedu okresného súdu bol doručený ústavnému súdu 12. marca 2004.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení uvádza prehľad úkonov vykonaných v danej veci a podľa   jeho názoru   aj napriek skutočnosti,   že konanie trvá 9 rokov, je táto doba primeraná zložitosti predmetu konania, v ktorom museli byť vypracované znalecké posudky a zisťované   skutočnosti   aj   dopytmi   na   realitné   kancelárie.   Najväčšie   prieťahy   spôsobil svojou nečinnosťou znalec, ako aj realitné kancelárie, pričom okresný súd využil aj zákonné poriadkové   opatrenia.   K prieťahom   prispeli   aj   samotní   účastníci,   ktorí   trikrát   menili a upresňovali žalobný petit. Pri posudzovaní prieťahov ústavným súdom žiada predseda okresného   súdu   posúdiť,   či   celková   doba   konania   bola   spôsobená   subjektívnymi   alebo objektívnymi okolnosťami.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené len tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré splnili všetky zákonné podmienky spojené   s nadobudnutím   a uplatňovaním   takýchto   práv.   Podľa   ustálenej   judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či   preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95). Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 68/01-27 z 29. mája 2002 bolo rozhodnuté o tom, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 19 C 330/95 bolo porušené právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto do tohto času ústavný súd vec považuje za právoplatne rozhodnutú (prekážka res iudicata). Predmetom konania v konaní pred ústavným súdom o tejto sťažnosti môže byť preto iba konanie na okresnom súde po 29. máji 2002.

V predmetnej právnej veci boli vykonané tieto úkony:Dňa 26. apríla 2002 bol okresnému súdu doručený súdny spis sp. zn. 19 C 330/95 a znalecký posudok znalca Ing. M. H., PhD.

Dňa 3. mája 2002 bol znalecký posudok zaslaný žalobcom a právnemu zástupcovi žalovaného.

Dňa 1. augusta 2002 bol vytýčený termín pojednávania na 20. august 2002 a znalec bol vyzvaný, aby podrobnejšie špecifikoval vyúčtovanie znaleckého posudku.

Dňa 17. septembra 2002 bolo okresnému súdu doručené upresnenie rozšírenia žaloby z 31. júla 2000 na základe vypracovaného znaleckého posudku.

Dňa   19.   septembra   2002   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   žalovaného a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 20. septembra 2002

Dňa 20. septembra 2002 sa konalo pojednávanie (žalobca v 1. rade bol prítomný, žalobkyňa v 2. rade nebola prítomná, žalovaný nebol prítomný – ospravedlnil sa, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti). Žalobca v 1. rade podal návrh na kontrolné znalecké dokazovanie   a   bol   vyzvaný,   aby   predložil   písomne   v lehote   10   dní   námietky   proti znaleckému posudku.

Dňa 18. novembra 2002 bolo vytýčené pojednávanie na 10. december 2002.Dňa 10. decembra 2002 sa konalo pojednávanie (žalobca v 1. rade bol prítomný, žalobkyňa v 2. rade nebola prítomná, žalovaný bol prítomný). Žalobcovia boli vyzvaní na predloženie špecifikácie náhrady za zriadenie vecného bremena.

Dňa 12. decembra 2002 bola okresnému súdu od žalobcov doručená špecifikácia náhrady za zriadenie vecného bremena.

Dňa   13.   januára   2003   došlo   okresnému   súdu   vyjadrenie   žalovaného   spolu s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní, ktoré sa malo konať 14. januára 2003.

Dňa 14. januára 2003 sa malo konať pojednávanie. Účastníci sa nedostavili, neúčasť ospravedlnil iba žalovaný.

Dňa 6. februára 2003   bolo vydané uznesenie,   ktorým   okresný   súd   určil   odmenu znalcovi za vyhotovenie znaleckého posudku.

Dňa   25.   februára   2003   sa   konalo   pojednávanie   (žalobca   v 1.   rade   prítomný, žalobkyňa   v 2.   rade   neprítomná,   žalovaný   prítomný).   Bolo   rozhodnuté   o pripustení rozšírenia   žaloby.   Zo   Správy   katastra   Košice   I   boli   vyžiadané   doklady   týkajúce   sa predmetnej parcely.

Dňa 6. marca 2003 bolo okresnému súdu doručené podanie Správy katastra Košice III, ktorým žiada upresniť názov katastrálneho územia a ktorým oznamuje, že vec bola zo Správy katastra Košice I postúpená na vybavenie Správe katastra Košice III.

Dňa 6. marca 2003 bolo upresnené dožiadanie okresného súdu na Správu katastra Košice III.

Dňa   26.   marca   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   Správy   katastra Košice III, že vec bola postúpená na vybavenie Správe katastra Košice I.

Dňa   27.   marca   2003   sa   konalo   pojednávanie   (žalobca   v 1.   rade   bol   prítomný, žalobkyňa v 2. rade nebola prítomná, žalovaný bol prítomný). Okresný súd rozhodol o tom, že z archívu okresného súdu bude vyžiadaná kúpna zmluva č. R I 135/78.

Dňa 7. apríla 2003 bola okresnému súdu zo Správy katastra Košice I doručená kópia kúpnej zmluvy č. R I 135/78.

Dňa   24.   apríla   2003   sa   konalo   pojednávanie   (žalobca   v 1.   rade   bol   prítomný, žalobkyňa   v 2.   rade   nebola   prítomná,   žalovaný   bol   prítomný).   Na   pojednávaní   bol vyhlásený   medzitýmny   rozsudok.   Bolo   rozhodnuté   ohľadne   základu   –   pokiaľ   ide o zriadenie vecného bremena. Pokiaľ ide o výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, o výšku   bezdôvodného   obohatenia   a náhradu   škody,   tieto   boli   ponechané   na   konečné rozhodnutie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 6. júna 2003.

Dňa   6.   augusta   2003   si   okresný   súd   vyžiadal   od   šiestich   realitných   kancelárií v Košiciach   údaj   o trhovej   mesačnej   výške   nájomného   za   1   m2 v katastrálnom   území Severné mesto.

Dňa 22. októbra 2003 okresný súd uložil poriadkovú pokutu realitným kanceláriám AVION Real, s. r. o., G. I. C. Real, s. r. o., BONITA, a. s., K. M., spol. s r. o., VRK REAL PLUS, s. r. o., a Ing. B. P. – PERFAM z dôvodu neposkytnutia súčinnosti pri zisťovaní cien nájomného.

Dňa 5. novembra 2003 bolo okresnému súdu doručené oznámenie o cene pozemkov v lokalite Žľaby realitnou kanceláriou AVION Real, s. r. o.

Dňa 6.   novembra   bolo okresnému   súdu   doručené odvolanie realitných   kancelárií BONITA, a. s., a VRK REAL PLUS, s. r. o., proti uzneseniu o poriadkovej pokute.Dňa   10.   novembra   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   realitných kancelárií K. M., spol. s r. o., a G. I. C. REAL, s. r. o., proti uzneseniu o poriadkovej pokute.

Dňa   14.   novembra   2003   došlo   okresnému   súdu   odvolanie   realitnej   kancelárie Ing. B. P. – PERFAM proti uzneseniu o poriadkovej pokute.

Dňa 24. februára 2004 bola konajúca sudkyňa vyzvaná podpredsedníčkou okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v konaní podanej na ústavnom súde.

Dňa 3. marca 2004 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v konaní.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu okresného súdu dospel ústavný súd   k záveru,   že   v konaní   okresného   súdu   po   29.   máji   2002   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 330/95 nemohlo dôjsť k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. V konaní na okresnom súde sa vo veci konali úkony bez zbytočných prieťahov, okresný   súd   konal   priebežne,   čo   vylučuje   záver,   že   v konaní   došlo   k porušeniu   vyššie uvedených   základných   práv   sťažovateľov.   Sťažovatelia   viackrát   menili   žalobný   petit. Taktiež   bolo   potrebné   vyhotoviť   znalecký   posudok   a žiadať   informácie   od   realitných kancelárií ohľadom trhových cien pozemkov.

Rozhodnutie okresného súdu medzitýmnym rozsudkom umožňuje § 152 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je to účelné, môže súd rozhodnúť najskôr len o časti veci alebo len o jej základe. Inštitút medzitýmneho rozsudku sa využíva v praxi v skutkovo zložitejších veciach, v ktorých je potrebné rozhodnúť najskôr o základe konania, aby sa ustálila otázka opodstatnenosti základu konania, a až následne sa rozhoduje o zvyšných   nárokoch   konečným   rozsudkom,   pričom   na   posúdenie   opodstatnenosti zvyšných nárokov je spravidla potrebné vyhotoviť znalecký posudok, prípadne vykonať ďalšie   rozsiahlejšie   dokazovanie.   V ďalšom   konaní   bude   ešte   potrebné   rozhodnúť konečným rozsudkom o ďalších nárokoch, ktoré si vyžiadajú rozsiahlejšie dokazovanie, a to o výške   náhrady   za   zriadenie   vecného   bremena,   o výške   bezdôvodného   obohatenia a o náhrade škody, ako aj o trovách konania.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2004