znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 94/03-23

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., bytom V. n. T., P. V., bytom V. n. T., T. S., bytom V. n. T., J. Š., bytom V. n. T., P. I., bytom V. n. T., J. L., bytom V. n. T., Ing. J. H., bytom V. n. T., J. Č., bytom V. n. T., J. O., bytom V. n. T., V. L., bytom V. n. T., E. B., bytom V. n. T., a JUDr. J. U., bytom V. n. T., zastúpených advokátom JUDr. J. U., Advokátska kancelária, V. n. T., pre namietané porušenie ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   uznesením   Mestského   zastupiteľstva   mesta   Vranov   nad   Topľou   č.   39 z 9. mája 2002 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., P. V., T. S., J. Š., P. I., J. L., Ing. J. H., J. Č., J. O., V. L., E. B. a JUDr. J. U. pre namietané porušenie ich základného práva zúčastňovať sa na správe   verejných   vecí   zaručeného   v čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Vranov nad Topľou č. 39 z 9. mája 2002 o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2002 doručená sťažnosť Ing. M. P., bytom V. n. T., P. V., bytom V. n. T., T. S., bytom V. n. T., J. Š., bytom V. n. T., P. I., bytom V. n. T., J. L., bytom V. n. T., Ing. J. H., bytom V. n. T., J. Č., bytom V. n. T., J. O., bytom V. n. T., V. L., bytom V. n. T., E.   B.,   bytom V.   n. T.,   a JUDr.   J. U.,   bytom V.   n. T.   (ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. U., Advokátska kancelária, V. n. T., pre namietané porušenie ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Mestského zastupiteľstva mesta Vranov nad Topľou (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) č. 39 z 9. mája 2002.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uviedli,   že   podpísali   petíciu   za   odčlenenie mestskej   časti   Čemerné   od   mesta   Vranov   nad   Topľou.   Dňa   8.   novembra   1999 uznesením   č.   8   mestské   zastupiteľstvo   rozhodlo,   že   nebola   splnená   jedna   z   troch podmienok uvedených v § 11a ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), a síce že mestská časť Čemerné urbanisticky splynula s mestom Vranov nad Topľou, a referendum nebolo vyhlásené. Dňa 23. decembra 1999 sa sťažovatelia obrátili na ústavný súd, ktorý svojím nálezom č. k. II. ÚS 9/00-148 z 27. apríla 2000 rozhodol, že uznesením mestského zastupiteľstva č. 8 z 8. novembra 1999 v časti D   bode   2   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľov   zúčastňovať   sa   na   správe verejných   vecí,   toto   uznesenie   v   časti   D   bode   2   zrušil   a   v   odôvodnení   vyslovil, že   mestské   zastupiteľstvo   je   povinné   vec   znovu   prejednať   a   rozhodnúť,   pričom v tomto konaní je viazané právnym názorom ústavného súdu.

V sťažnosti sa uvádza, že 9. mája 2002 mestské zastupiteľstvo znova prejednalo petíciu   a   uznesením   č.   39   v   bode   B   rozhodlo   tak,   že   nie   je   splnená   nasledujúca podmienka pre odčlenenie mestskej časti od mesta stanovená zákonom o obecnom zriadení   v   §   2a   ods.   5   -   „časť   obce,   o   odčlenenie   ktorej   sa   jedná,   urbanisticky nesplynula s mestom“, a referendum nebolo vyhlásené.

Podľa názoru sťažovateľov došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy tým, že nedošlo k vyhláseniu hlasovania o odčlenení mestskej časti Čemerné od mesta Vranov nad Topľou, pričom sťažovatelia tvrdia, že boli splnené všetky predpoklady na vyhlásenie hlasovania o odčlenení.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Uznesením mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 39 z 9. mája 2002   v časti   B bod 1 bolo porušené   základné   právo sťažovateľov   zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných upravené v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.Uznesenie mestského zastupiteľstva vo Vranove nad Topľou č. 39 z 9. mája 2002 v časti B bod 1 sa zrušuje.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   zo   7.   februára   2003   právny   zástupca sťažovateľov   preukázal splnenie zákonnej požiadavky   uvedenej   v   ustanovení   § 2a ods. 5 zákona o obecnom zriadení, a to najmenej 3000 obyvateľov pre novovytvorenú obec,   potvrdením   Mestského   úradu   vo   Vranove   nad Topľou   z 19.   februára   2003, v ktorom sa uvádza, že v mestskej časti Čemerné je evidovaných 3 821 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt.

Na základe výzvy ústavného súdu sa 28. februára 2002 k sťažnosti vyjadril primátor   mesta   Vranov   nad   Topľou.   Vo   vyjadrení   sa   uvádza,   že   mestské zastupiteľstvo uznesením č. 39 z 9. mája 2002 rozhodlo, že nie je splnená podmienka pre odčlenenie mestskej časti od mesta ustanovená zákonom o obecnom zriadení v § 2a ods. 5, a to časť obce, o odčlenenie ktorej ide, urbanisticky nesplynula s mestom. V rozhodnutí   ústavného   súdu   č.   k.   II.   ÚS   9/00-148   bolo   vytýkané,   že   mestské zastupiteľstvo rozhodlo predčasne a bez zadováženia odborných stanovísk, či došlo k splneniu zákonných podmienok podľa § 11a ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Na základe   toho   mesto   požiadalo   ďalšie   orgány   o   zaujatie   stanoviska,   či   došlo   alebo nedošlo   k splynutiu mestskej časti s mestom. Aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   v liste zo 16. apríla 2002 uviedlo, že by bolo vhodné, aby mestský úrad vyžiadal   ďalšie   stanovisko   k   urbanistickému   splynutiu   alebo   nesplynutiu   mestskej časti Čemerné   s mestom Vranov nad Topľou od kvalifikovaného orgánu, ktoré by   jednoznačne   túto   podmienku   vyriešilo   a   v   odôvodnení   zhodnotilo   aj predchádzajúce rozporné stanoviská   a tiež uviedlo   dôvody,   na základe ktorých   ku konkrétnemu názoru došlo.

Z týchto dôvodov bol požiadaný o stanovisko Krajský úrad v Prešove, ako aj Útvar hlavného architekta mesta Košice. Odbor životného prostredia Krajského úradu v Prešove v stanovisku z 26. apríla 2002 uviedol, že z dôvodu blízkeho umiestnenia mestskej   časti   Čemerné k   mestu   Vranov   nad Topľou   už niekoľko   desiatok   rokov prechádza táto mestská časť so samotným mestom spoločným vývojom vo všetkých aspektoch spoločenského života a z hľadiska ekonomického, ale hlavne urbanistického dochádza   k   vzájomnému   prepojeniu   a   splynutiu,   čiže   mestská   časť   Čemerné   je súčasťou mesta Vranov nad Topľou. Rovnaký názor zaujal aj hlavný architekt mesta Košice,   keď   vo   svojom   stanovisku   zo   17.   apríla   2002   uviedol,   že   mestská   časť Čemerné tak v čase riešenia územného plánu v etape prieskumov a rozborov, ako aj v návrhu územného plánu tvorila a tvorí   urbanistický   kompaktný celok s mestom Vranov nad Topľou.

Poslanci   mestského   zastupiteľstva   pri   rozhodovaní   9.   mája   2002   tieto stanoviská mali k dispozícii. Podľa názoru primátora mesta Vranov nad Topľou bol pri rozhodnutí mestského zastupiteľstva rešpektovaný právny názor uvedený v rozhodnutí ústavného   súdu,   ako   aj   stanoviská   ďalších   orgánov.   Na   základe   toho   považuje sťažnosť za neopodstatnenú a navrhuje, aby bola zamietnutá.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podanie sťažovateľov možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. f) zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne   prerokoval,   preskúmal,   či   obsahuje   všeobecné   a   osobitné   náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   už   o sťažnosti   skupiny   sťažovateľov   namietajúcej   porušenie základného práva zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy uznesením mestského zastupiteľstva č. 8 z 8. novembra 1999 rozhodol. Vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa priamo na správe vecí verejných upraveného v čl. 30 ods. 1 ústavy uznesením mestského zastupiteľstva č. 8. z 8. novembra 1999 v časti D bode 2 a toto uznesenie zrušil. V odôvodnení nálezu okrem   iných   skutočností   uviedol,   že   medzi   základné   úlohy   právneho   štátu   patrí vytvorenie   právnych   a faktických   garancií uplatňovania a ochrany základných   práv a slobôd svojich občanov.

V prípade, ak je rozhodnutie o uplatnení alebo ochrane základného práva alebo slobody   občana   potrebné   uskutočniť   v rámci,   resp.   prostredníctvom   osobitného konania   pred   štátnym   alebo   iným   orgánom,   úloha   štátu   spočíva   v zabezpečení existencie   a právnej   úpravy   takýchto   konaní   dostupných   každému   z nositeľov základných práv a slobôd.

Ďalším   kritériom   kladeným   na   takéto   konania   je,   aby   sa   v ich   rámci   a ich prostredníctvom   zabezpečoval   reálny   (a   nie   iba   fiktívny)   výkon,   resp.   ochrana niektorého zo základných práv alebo slobôd občanov.

V prípade   základného   práva   občanov   zúčastňovať   sa   priamo   na   správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 ústavy ide o jedno zo základných politických práv občanov   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   pod   správou   verejných   vecí   treba rozumieť účasť občana na politickom živote štátu, správe štátu a na správe verejných záležitostí v obciach.

V poslednom uvedenom prípade dochádza k rozhodovaniu o jeho uplatňovaní pred   obecným   zastupiteľstvom   ako   orgánom   územnej   samosprávy   spôsobom upraveným predovšetkým v § 11a zákona o obecnom zriadení.

Z tohto   ustanovenia   vyplýva   povinnosť   pre   orgán   územnej   samosprávy rozhodnúť o splnení   podmienok   podľa   odseku   2   tohto   ustanovenia,   t.   j.   vyhlásení hlasovania obyvateľov (I. ÚS 76/93).

K porušeniu   práva   občana   obsiahnutého   v uvedenom   článku   ústavy   preto dochádza len takým rozhodnutím príslušného orgánu územnej samosprávy, ktorým bolo toto právo občanovi upreté (odňaté) alebo inak obmedzené v rozpore s ústavou.

Sťažovatelia uviedli, že 9. mája 2002 mestské zastupiteľstvo znovu prejednalo petíciu a uznesením č. 39 v bode B rozhodlo tak, že nie je splnená podmienka na odčlenenie mestskej časti od mesta, pretože táto časť urbanisticky splynula s mestom. S názorom sťažovateľov nesúhlasilo mesto Vranov nad Topľou. Vo svojom vyjadrení z 28. februára 2002 uviedlo, že mesto riadiac sa závermi ústavného súdu z rozhodnutia sp.   zn.   II.   ÚS   9/00   požiadalo   ďalšie   orgány   o zaujatie   stanoviska,   či   došlo   alebo nedošlo k splynutiu   mestskej   časti   s mestom,   čo   doporučilo   aj Ministerstvo   vnútra Slovenskej republiky v liste sp. zn. 203302-2002/05535 zo 16. apríla 2002. Z týchto dôvodov bolo vyžiadané stanovisko z Krajského úradu v Prešove a Útvaru hlavného architekta mesta Košice.

Krajský   úrad   v Prešove,   odbor   životného   prostredia,   v stanovisku   sp.   zn. 8-2002/00567-003 z 26. apríla 2002 uviedol, že mestská časť Čemerné je súčasťou mesta   Vranov   nad   Topľou   vzhľadom   na   dĺžku   spoločného   vývoja   vo   všetkých aspektoch   spoločenského   života   a ekonomického   rozvoja   ako   jeden   územnoprávny celok. Z   tohto   dôvodu   došlo   z hľadiska   ekonomického,   ale   hlavne   urbanistického k vzájomnému prepojeniu a splynutiu.

Hlavný architekt mesta Košice v liste zo 17. apríla 2002 uviedol, že ako jeden z autorov územného plánu prehlasuje, že mestská časť Čemerné tak v čase riešenia územného plánu   v etape   prieskumov   a rozborov,   ako   aj   v návrhu   územného   plánu tvorila a tvorí urbanistický kompaktný celok s mestom Vranov nad Topľou.

Tento   procesný   postup,   teda   vyžiadanie   stanovísk,   predchádzal   vydaniu uznesenia č. 39 z 51. zasadnutia mestského zastupiteľstva z 9. mája 2002, ktoré v bode B rozhodlo, že „nie je splnená nasledujúca podmienka pre odčlenenie mestskej časti od mesta stanovená zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien, § 2a ods. 5: - časť obce, o odčlenenie ktorej sa jedná, urbanisticky nesplynula s mestom“.

Rozhodnutie   o splnení   zákonných   podmienok   na   vyhlásenie   miestneho referenda o odčlenení časti obce je vo výlučnej kompetencii obce.

Predložené   podklady   namietaného   rozhodnutia   mestského   zastupiteľstva   sú hodnoverné stanoviská od mesta nezávislých odborných útvarov, ktoré vyhodnocujú aj stav   v čase   rozhodovania.   Tieto   podklady   predstavujú   objektívne   zisťovanie a posúdenie   stavu   splynutia   alebo   nesplynutia   mestskej   časti   s mestom   samotným. Mestskému   zastupiteľstvu   teda   nemožno   vyčítať,   že   by   rozhodlo   len   na   základe vlastnej úvahy bez od neho nezávislých odborných   útvarov, ktoré by vec náležite posúdili.   Rozhodnutie   mestského   zastupiteľstva   sa   zakladá   na   jednoznačných odborných vyjadreniach subjektov, ktoré sú od mesta nezávislé.

Vo veci miestneho referenda koná obec samostatne a v tomto procese, ktorý predchádzal sťažovateľmi napadnutému rozhodnutiu, ústavný súd porušenie ústavných práv sťažovateľov nezistil. Taktiež nezistil ani svojvôľu alebo zjavnú neodôvodnenosť v konaní   mestského   zastupiteľstva   k predmetnej   otázke   vyhlásenia   miestneho referenda   o odčlenení   mestskej   časti   Čemerné.   Takýmto   postupom   nemohla   obec porušiť   ústavné   práva,   a preto   sťažnosť   napádajúca   uznesenie   mestského zastupiteľstva č. 39 z 9. mája 2002 je zjavne neopodstatnená.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo vo veci rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2003