znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 94/02-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť Š. K., bytom Z., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. A. B., Ž. n. H., ktorou namietal porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. K.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2002   doručená   sťažnosť   Š.   K.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného komerčným právnikom JUDr. A. B., Ž. n. H., ktorou namietal porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie garantované ustanovením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení   Protokolu   č.   11   (ďalej   len „dohovor“)   rozhodnutím   (uznesením)   Okresného   súdu   Zvolen   (ďalej   len   „okresný súd“)   č.   k.   Er   2271/01-41   z 21.   januára   2002,   ktorým   boli   zamietnuté   námietky sťažovateľa   (v   spore   povinného)   proti   exekúcii   na   uspokojenie   pohľadávky Všeobecnej   zdravotnej   poisťovne   vo   Zvolene   (ďalej   len   „zdravotná   poisťovňa“) Protokolom   o kontrole   č.   2367/98   a rozhodnutiami   (platovými   výmermi)   tejto zdravotnej poisťovne č. 2367/98, 2367/98/1 a 2367/98/2 z 5. augusta 1998 o úhrade dlžného   poistného   (nedoplatku   na   stanovenom   odvode   poistného   na   zdravotné poistenie), sankcie a poplatku z omeškania.

Sťažovateľ žiadal ústavný súd o „odpustenie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona č. 124/2002 Z. z. z dôvodu, že ním napadnuté rozhodnutia...“ boli vydané a právoplatné pred účinnosťou tohto zákonného ustanovenia. Sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd „zrušil v plnom rozsahu Uznesenie OS Zvolen čís. Er 2271/01-41 zo dňa 21. januára 2002 a tiež Protokol o kontrole č. 2367/98 zo dňa 5. 8. 1998 a tiež Platobné výmery   č.   2367/98,   2367/98/1,   2367/98/2 zo   dňa   5.   8.   1998 Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Hviezdoslavova 38, Zvolen a vec vrátil na ďalšie konanie“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) každý   návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,   či   dôvody   uvedené   v   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   a návrhy   zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť   postupu   zdravotnej   poisťovne   pri   výkone kontroly   správnosti   odvodu   poistného   na   zdravotné   poistenie   a z toho   vyplývajúce závery   zdravotnej   poisťovne voči   nemu, ktorý   (postup)   mal v konečnom   dôsledku spôsobiť porušenie ním označeného základného práva. Okresnému súdu sťažovateľ vytýkal, že sa nezaoberal námietkou protizákonného postupu zdravotnej poisťovne, lebo pokiaľ by sa bol zaoberal všetkými jeho námietkami, „tak by bol dospel k celkom inému záveru“. Z uvedeného dôvodu, podľa tvrdenia sťažovateľa, okresný súd porušil jeho vyššie uvedené základné právo chránené dohovorom.

Sťažovateľ neuviedol, či na obranu svojich vyššie uvedených tvrdení využil možnosť danú mu § 58 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej   poisťovne   a o zriaďovaní   rezortných,   odvetvových,   podnikových a občianskych   zdravotných   poisťovní   v znení   neskorších   predpisov   („právoplatné rozhodnutie poisťovne je preskúmateľné súdom podľa osobitných predpisov“), teda či sa   dožadoval   preskúmania   zákonnosti   ním   napadnutých   rozhodnutí   a postupu zdravotnej   poisťovne   v rámci   správneho   súdnictva   upraveného   v piatej   časti Občianskeho   súdneho   poriadku.   (Súdne   konanie   o námietkach   povinného   proti exekúcii   nariadenej   právoplatným   a vykonateľným   exekučným   titulom   je   konaním vykonávacím,   v ktorom   sa   už   neskúma   zákonnosť   postupu   predchádzajúcemu   ich vydaniu, ale len existencia samotného exekučného titulu.)

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia   sťažnosti   fyzickej   osoby   na   konanie   pred   ústavným   súdom   podľa   čl.   127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom (ktorého nedodržanie nemôže ústavný súd odpustiť) na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Sťažovateľ k svojej sťažnosti predložil napadnuté rozhodnutia bez označenia ich právoplatnosti. Ústavný súd nepovažoval za nevyhnutné vyzvať sťažovateľa na oznámenie termínu ich právoplatnosti, lebo z obsahu sťažnosti, a najmä zo žiadosti „o odpustenie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zák. č. 124/2002 Z. z.“ mal za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2002