znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 93/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2012 prerokoval vyhlásenie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej   republiky,   o odmietnutí   sudcu   Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 432/2011 a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. J. S. o d m i e t a   ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. februára 2012 doručené vyhlásenie JUDr. J. S., predsedu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha pre jeho predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 432/2011.

Námietku   predpojatosti   proti   sudcovi   ústavného   súdu   Jurajovi   Horváthovi navrhovateľ odôvodnil tým, že „Zotrvávanie tohto sudcu na Ústavnom súde Slovenskej republiky považujem za protiústavný stav. Naďalej tvrdím, že žiadny sudca nemôže obliecť sudcovský talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin – a to bez ohľadu na to, že ev. bolo jeho odsúdenie zahladené. Podmienkou pre výkon funkcie sudcu, a tým viac pre výkon funkcie sudcu ústavného súdu, musí byť nulová tolerancia. Ak to ústavný sudca nechápe, resp. nerešpektuje – zrejme pre výhody plynúce z postavenia sudcu ústavného súdu, dokumentuje tým výraznú absenciu profesnej etiky. Odmietam, aby taký sudca konal a rozhodoval vo veci, v ktorej som účastníkom konania, ktorý nerešpektoval ani výzvu pléna ústavného súdu, aby zvážil svoje zotrvanie vo funkcii a aby odstúpil, lebo zotrvávaním vo funkcii škodí Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“, a zároveň požiadal o vylúčenie tohto sudcu z konania a rozhodovania v predmetnej veci.

II.

Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa   §   28   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   účastník   konania   môže   vyhlásiť, že niektorého   zo   sudcov   odmieta   pre   jeho   predpojatosť.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho   predpojatosť,   vznikli   do   začiatku   ústneho pojednávania,   môže   ju účastník   konania   vyhlásiť   najneskôr   na   začiatku   ústneho pojednávania.   Ak   dôvody,   ktoré   vedú   k   vyhláseniu   o   odmietnutí   sudcu   pre   jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť   bez   zbytočného   odkladu.   Na neskoršie   vyhlásenie   o   odmietnutí   sudcu   pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,   o   vylúčení   sudcu   pre   predpojatosť   rozhodne   iný   senát;   odmietnutý   člen   senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až do 28. februára 2012 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie tretiemu senátu ústavného súdu, keďže námietka smeruje proti sudcovi druhého senátu.

Po   preskúmaní   vyhlásenia   navrhovateľa   senát   ústavného   súdu   nezistil   také skutočnosti, ktoré by podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde viedli k vylúčeniu sudcu z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci.

Konanie vedené ústavným súdom pod sp. zn. II.   ÚS 432/2011 sa týka sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spoločnosti S., a. s., B., ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd   postupom   a rozsudkom   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Obo 80/2009-694 z 27. augusta 2009 v znení opravného uznesenia sp. zn. 2 Obo/80/2009 z 20. októbra 2009.

Zo všeobecných ustanovení upravujúcich konanie pred ústavným súdom vyplýva, že účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby,   o   ktorých   to   ustanovuje   tento   zákon   (§   21   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde); ak je účastníkom   konania   súd,   zastupuje   senát   jeho   predseda   (§   21   ods.   4   zákona o ústavnom súde).

Konanie   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   podrobne   upravujú ustanovenia § 49 až § 56 zákona ústavnom súde.

Podľa § 51 zákona o ústavnom súde účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

V danom prípade navrhovateľ ako predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu   nie   je   osobou   oprávnenou   podať   v mene   predsedu   najvyššieho   súdu   vyhlásenie, že niektorého zo sudcov ústavného súdu odmieta pre jeho predpojatosť, a teda nie je ani účastníkom konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd k tomuto záveru dospel preskúmaním právomocí predsedu najvyššieho súdu vyplývajúcich zo zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa   ustanovenia   §   39   ods.   2   citovaného   zákona   môže   predseda   súdu   poveriť ktoréhokoľvek   sudcu   príslušného   súdu   vykonávaním   niektorých   úkonov   patriacich   do pôsobnosti predsedu súdu.

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona na predsedu najvyššieho súdu okrem iných sa nevzťahuje ani § 39 ods. 2 citovaného zákona. Povereniu predsedu najvyššieho súdu tak chýba zákonné opodstatnenie.

Okrem   toho   námietka   predpojatosti   vznesená   navrhovateľom   nie   je   založená   na skutočnostiach zakladajúcich pomer sudcu ústavného súdu k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Dôvodom na vylúčenie sudcu   ústavného   súdu   z prerokúvania   a   rozhodovania   vo veci   nie   je   skutočnosť,   že navrhovateľ nesúhlasí s tým, aby namietaný sudca rozhodoval o tej-ktorej veci.

Na   základe   uvedených   skutočností   senát   ústavného   súdu   návrh   navrhovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podaný zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012