znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 93/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2007 doručená „Opakovaná sťažnosť“ MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných   práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6,   čl.   13   a čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003.

Sťažovateľ   uviedol,   že „uplatňuje   námietku   zaujatosti   sudcov   Ústavného   súdu JUDr. M.,   JUDr.   L.   a JUDr.   A.   pre   ich   brutálne   zamietanie   opodstatnených   sťažností a odmietanie výkonu spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 101/2003   dochádza   k zbytočným   prieťahom   v konaní.   V tejto   súvislosti   poukázal na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané. Uviedol, že 15. októbra 2003 podal okresnému súdu žalobu, pričom uznesením z 18. decembra 2003 ho okresný súd oslobodil od súdnych poplatkov. Sťažovateľ zároveň dodal: „Po návšteve korupčníkov zákonná sudkyňa zmenila názor a sťažovateľovi odňala oslobodenie od poplatkov uznesením 13 C/101/03-62 zo dňa 09. 02. 2004.“ Podľa vyjadrenia sťažovateľa na základe ním podaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 8 Co 83/04 z 31. mája 2004 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.   Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   zákonná   sudkyňa   uznesením   z 23.   augusta   2005 konanie prerušila, ale krajský súd v rámci odvolacieho konania 27. februára 2006 napadnuté uznesenie   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Podľa   vyjadrenia sťažovateľa okresný súd uznesením z 26. marca 2007 opäť prerušil konanie a „sťažovateľ opäť musel podať odvolanie“. Vo vzťahu k práci a rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Zákonná sudkyňa S. vykonáva súdnictvo šikanózne a brutálne odmieta právo na súdnu ochranu, je šialená, v odôvodnení uvádza prejavy – vyjadrenie   k zdravotnému   stavu   ako   šialená   osoba!   Za   každú   cenu   zhoväduje   osobu sťažovateľa.“

Nespokojnosť   s postupom   okresného   súdu   sťažovateľ   prejavil   podaním   sťažností na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 13. novembra 2004 a 1. novembra 2006. Podľa vyjadrenia sťažovateľa predseda okresného súdu mu v liste z 23. novembra 2006 oznámil, že „po 3 – rokoch nečinnosti súdu, okrem jalových úkonov, nezistil prieťahy“.

Porušenie práva podľa čl. 6 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že v rámci konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 101/2003 „bolo vydaných 7 uznesení bez progresu vo veci, vec je stále na prvostupňovom súde“. Tým, že podľa názoru sťažovateľa „zákonná   sudkyňa   so   sťažovateľom   zametá,   šikanuje   ho   početnými   vynucovacími odvolaniami, brutálne sa vyjadruje k jeho zdravotnému stavu“, dochádza aj k porušeniu jeho práva podľa čl. 14 dohovoru. Porušenie práva podľa čl. 13 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že „KS Žilina opravuje iba čiastkové rozhodnutia plevelného rázu. Ústavný súd ochránil plevelnú sudkyňu už 2x“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil: „II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva MUDr. D. B. podľa čl. 46, čl. 47, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6, 13 a 14 medzinárodného dohovoru.

II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť MUDr. Dušanovi satisfakciu vo výške 1 000 000 Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť škodu a nemajetkovú ujmu vyčíslenú v žalobe 13 C/101/2003 vo výške 5 000 000 Sk podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky plus úroky omeškania z uvedenej sumy vo výške 17.6 % od dňa podania žaloby 15. 10. 2003 do zaplatenia.

II. D. Trovy konania pre sťažovateľa, Ústavný súd a advokáta zaplatí Okresný súd v Žiline do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. E. Zákonná sudkyňa JUDr. B. S. je povinná konať vo veci 13 C/101/2003 bez ďalších prieťahov a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade pokračovania nečinnosti, Ústavný súd zbaví sudkyňu JUDr. S. sudcovskej imunity a nariadi trestné konanie za marenie rozhodnutia Ústavného súdu.“

Sťažovateľ   v sťažnosti   zároveň   požiadal   ústavný   súd   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný   súd   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Skúma   pritom   tak   všeobecné,   ako   aj osobitné   náležitosti   sťažnosti   vrátane   okolností,   ktoré   by   mohli   byť   dôvodom   na   jej odmietnutie.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   tohto   zákona   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   sťažovateľa   doručená   ústavnému súdu   10.   apríla 2007, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 obsahuje hrubo urážlivé, neprimerané a dehonestujúce výroky na adresu zákonnej sudkyne rozhodujúcej v namietanej veci. Obsahom sťažnosti sťažovateľa sú aj jeho neslušné, ba až agresívne vyjadrenia na adresu niektorých sudcov ústavného súdu, ktoré sťažovateľ nazval „námietkou zaujatosti“.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých   faktoch,   a rovnako   ak   používa   útočný,   resp.   hrubo   urážlivý   jazyk.“ (Řehák v. Česká   republika,   No.   67208/01,   rozhodnutie   z 18.   mája   2004,   III.   ÚS   52/06, III. ÚS 26/07).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 26/07 konštatoval: „Občiansky súdny   poriadok   ako   generálna   právna   norma   upravujúca   civilný   proces   vo svojich základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou je   úprava   postupu   súdov   a účastníkov   konania   tak,   aby   bola   zabezpečená   spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci občianskeho súdneho konania, ktoré   je   jednou   zo   záruk   zákonnosti,   nedochádzalo   k porušovaniu   práv   a   právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.“

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými v sťažnosti,   obsahom   ktorých   je okrem   iného   hodnotenie   rozhodovacej   činnosti   sudcov ústavného súdu ako „brutálne zamietanie opodstatnených sťažností a odmietanie výkonu spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“, či pomenovanie zákonnej sudkyne okresného súdu   pojmom „šialená   osoba“,   prekročil   hranicu   normálnej   kritiky.   Jeho   výroky   preto nemožno   považovať   za   prejav,   ktorý   by   bol   v súlade   s uvedenými   základnými ustanoveniami   Občianskeho   súdneho   poriadku   upravujúcimi   princíp   zachovávania   úcty k právam   iných   a smerujúcimi   k dodržiavaniu   požiadavky,   aby   účastníci   konania rešpektovali   ľudskú   dôstojnosť,   občiansku   česť   i   osobnosť   ďalších   účastníkov   konania, ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Ústavný   súd   pripomína,   že   súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   návrhu na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade hrubo   neslušného   alebo   urážlivého   obsahu   návrhu   môže   byť   tento   návrh   odmietnutý pre nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí,   pokiaľ   záujmy   ochrany   ústavnosti nevyžadujú iný postup (III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   v danom prípade nejde o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti, pretože postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   101/2003   nesignalizuje predpoklad možného porušenia základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti.   Toto   tvrdenie   vychádza   zo   zistenia,   že   okresný   súd   neodmietol   poskytnúť ochranu sťažovateľovým právam, o jeho návrhu koná, a nie je zrejmé, aby akýmkoľvek spôsobom   znevýhodnil   sťažovateľa   oproti   inému   účastníkovi   konania, či   znemožnil   mu využiť   opravné,   resp.   iné   právne   prostriedky   na   ochranu   jeho   práv   v rámci   opravného systému.   Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 dohovoru   postupom   okresného súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 ústavný súd uvádza, že s prihliadnutím na charakter súdneho sporu (žaloba o náhradu škody), okolnosti daného prípadu, dĺžku konania (3 a pol roka) a úkony súdu, nemožno dosiaľ postup okresného súdu hodnotiť ako taký, ktorý by znamenal porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 59/05, II. ÚS 238/06, III. ÚS 26/07).  

Vzhľadom   na   to,   že   v danom   prípade   ústavný   súd   vyhodnotil   obsah   sťažnosti sťažovateľa   ako   hrubo   neslušný   a urážlivý,   sťažnosť   odmietol   pre nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, lebo záujmy ochrany ústavnosti nevyžadovali iný postup.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007