znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 93/06-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť D. Č., trvale bytom K., prechodne bytom P., zastúpenej advokátom JUDr. I. G., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4 Co 143/05-82 z 30. júna 2005 a postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 51/2004 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 143/05, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. Č.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2005 doručená faxom (originál doručený 31. októbra 2005) sťažnosť D. Č., trvale bytom K., prechodne bytom   P.   (ďalej   len „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom   JUDr.   I.   G.,   P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 143/05-82 z 30. júna 2005 a postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“)   v konaní vedenom pod sp.   zn. 15 C 51/2004 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 143/05. Ide o konanie o návrhu sťažovateľky proti odporcovi v 1. rade A. Č. a odporkyni v 2. rade H. Z. na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že návrhom zo 4. mája 2004 sa domáhala vyporiadania   podielového   spoluvlastníctva   k nehnuteľnostiam   zapísaným   na   LV   č.   123, katastrálne územie K. Jej   podiel   na nehnuteľnostiach   je 8/18.   V priebehu konania bolo sťažovateľke doručené uznesenie okresného súdu o prerušení konania až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 9 C 10/2005 o vrátenie daru, resp. do skončenia konania   o dedičstve   po   nebohej   H.   Z.   vedeného   na   Okresnom   súde   Žilina   pod   sp.   zn. D 2366/92.   Sťažovateľka   podala   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o prerušení   konania odvolanie. Krajský súd svojím uznesením rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

Podľa   sťažovateľky   bolo   konaním   krajského   súdu   porušené   jej   základné   právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že krajský súd svojím uznesením potvrdil uznesenie   okresného   súdu,   ktorým   bolo   konanie   prerušené.   Podľa   názoru   sťažovateľky na prerušenie konania nebol dôvod,   pretože okresný súd,   resp. krajský súd mohli ďalej konať   s do   úvahy   prichádzajúcimi   dedičmi.   Ďalej   sťažovateľka   namieta   aj   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, že okresný súd a krajský súd nekonali bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka nežiada poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože jej cieľom je najmä zrušenie uznesenia krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o prerušení súdneho konania.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2005 navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné práva D. Č. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 4 Co 143/05-82 zo dňa 30. júna 2005, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 15 C 51/2004 a Krajskom súde v Trenčíne, sp. zn. 4 Co 143/05- 82 z 30. júna 2005 porušené bolo.

2. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 143/05-82 z 30. júna 2005 a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3.   Okresný   súd   v Prievidzi   a Krajský   súd   v Trenčíne   sú   povinní   spoločne a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia D. Č. advokátovi JUDr. I. G. vo výške 5.302,-   Sk   (slovom   päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na účet   právneho   zástupcu   do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

K sťažnosti   sa   vyjadrila   aj   predsedníčka   okresného   súdu   podaním   doručeným ústavnému   súdu   28.   novembra   2005,   v ktorom   sa   uvádza,   že   k zbytočným   prieťahom v predmetnom konaní nedošlo, teda základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neboli porušené. Základné právo sťažovateľky podľa čl. 46   ods.   1 ústavy nebolo porušené   prerušením   konania podľa   § 109   ods.   2   písm.   c) Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej len „OSP“) z dôvodu,   že na okresnom   súde   pod sp. zn. 9 C 10/2005 prebieha konanie o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorá bola titulom nadobudnutia   spoluvlastníckeho   podielu   sťažovateľky   k predmetným   nehnuteľnostiam. Ďalším dôvodom prerušenia konania je vedenie dedičského konania po nebohej H. Z., ktorú sťažovateľka nesprávne uviedla ako odporkyňu v návrhu na začatie konania. Bolo zistené, že   H.   Z.   zomrela   ešte   pred   začatím   konania   o zrušenie   a vyporiadanie   podielového spoluvlastníctva. Okresný súd viac ako polročné obdobie zisťoval skutočnosti, kedy a kde takto označená účastníčka zomrela. Návrh podaný okresnému súdu bol nekvalifikovaný (aj napriek tomu, že navrhovateľka bola zastúpená advokátom), keďže bol podaný proti účastníkovi, ktorý nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Napriek tomu, že okresný súd   mal   možnosť   hneď   na   prvom   pojednávaní   návrh   zamietnuť,   súd   poučil   o tomto nedostatku   advokáta   navrhovateľky,   ktorý   následne   podal   návrh   na pristúpenie   ďalších účastníkov   na   strane   odporcu.   Týmto   naopak   okresný   súd   poskytol   nad   rámec   svojej poučovacej   povinnosti   možnosť,   aby   navrhovateľka   upravila   návrh   na začatie   konania. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd mal postupovať podľa § 107 ods. 1 OSP, ide o nesprávny výklad tohto ustanovenia, pretože toto ustanovenie sa dá aplikovať iba v tom prípade, ak zomrie účastník konania po začatí konania. O tento prípad nejde, pretože H. Z. zomrela ešte pred začatím konania, čo bolo známe aj samotnej navrhovateľke, ktorá v návrhu   na   začatie   konania   uviedla,   že   odporkyňa   v 2. rade   zomrela.   Keďže   výsledok dedičského konania má význam pre rozhodnutie vo veci samej, okresný súd prerušil súdne konanie v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Teda sťažovateľkou označené práva porušené neboli.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takého konanie podnet.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o   nedostatok   právomoci ústavného súdu. Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I ÚS 24/00, III ÚS 53/02). V nadväznosti na to je však nutné s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že   aj   taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   a   je   preto   podmienený   tým,   že   zjavne neodôvodnené   alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného čl. 46 ods.   1 ústavy   spočíva   v oprávnení každého reálne sa   domáhať ochrany   svojich   práv   na   súde,   pričom   tomuto   oprávneniu   zodpovedá   povinnosť   súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Ďalej uviedol, že postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Nakoniec zdôraznil, že ochranu základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy, pričom ústavný súd súdnu ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody upravených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

V predmetnej právnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 51/2004 boli vykonané tieto úkony:

Dňa 6. mája 2004 bol okresnému súdu podaný návrh na začatie konania (v návrhu sa uvádza, že podľa informácií navrhovateľky H. Z. pravdepodobne zomrela ešte v roku 1991).Dňa 10. mája 2004 bola navrhovateľka vyzvaná na vyplnenie tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov. Zároveň bol kancelárii okresného súdu daný pokyn na pripojenie spisu sp. zn. D 577/83. Od právneho zástupcu navrhovateľky bola vyžiadaná plná moc na zastupovanie v danom konaní.

Dňa 14. mája 2004 bola okresnému súdu   doručená plná moc právneho zástupcu navrhovateľky.

Dňa   11.   júna   2004   okresný   súd   požiadal   Správu   katastra   P.   (ďalej   len „správa katastra“) o zaslanie príslušných listov vlastníctva a nadobúdacích titulov (zmlúv).Dňa 23. júna 2004 správa katastra doručila okresnému súdu vyžiadané doklady.Dňa 6. júla 2004 boli pripojené spisy   Okresného súdu   Žilina sp. zn. D 2366/92 a sp. zn. D 128/91.

Dňa 7. júla 2004 okresný súd zisťoval dedičov po nebohej H. Z.Dňa 23. augusta 2004 okresný súd zastavil súdne konanie voči odporkyni v 2. rade H. Z. Dňa 22. septembra 2004 okresný súd vytýčil termín pojednávania na 25. október 2004.Dňa 28. septembra 2004 okresný súd priznal navrhovateľke oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Dňa   25.   októbra   2004   sa   konalo   pojednávanie.   Pojednávanie   bolo   odročené za účelom, aby právny zástupca navrhovateľky urobil písomný návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcov namiesto nebohej H. Z.

Dňa 27. októbra 2004 právny zástupca navrhovateľky nahliadol do spisu.Dňa 10. novembra 2004 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľky – doplnenie návrhu na začatie konania.

Dňa 15. novembra 2004 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane odporcov.

Dňa 5. januára 2005 okresný súd vyzval navrhovateľku   a odporcov,   aby uviedli, či podali návrh na začatie dedičského konania po H. Z.

Dňa 24. januára 2005 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že Okresnému súdu Žilina bol zaslaný podnet na prejednanie dedičstva po nebohej H. Z.

Dňa 3. marca 2005 okresný súd požiadal Okresný súd Žilina, aby uviedol, či vedie dedičské konanie po nebohej H. Z. a pod akou spisovou značkou. Právny zástupca odporcu v 1.   rade   bol   vyzvaný   na   oznámenie,   či   sa   vedie   ohľadom   nehnuteľností,   ktoré   sú predmetom konania, iné súdne konanie.

Dňa 10. marca 2005 Okresný súd Žilina požiadal o zaslanie spisu sp. zn. D 2366/92.Dňa 10. marca 2005 právny zástupca odporcu v 1. rade oznámil, že na okresnom súde sa vedie konanie o vrátenie daru, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti, ktoré sú aj predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Dňa 19. apríla 2005 okresný súd uznesením prerušil súdne konanie. Dňa 20. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu o prerušení konania.

Dňa 24. mája 2005 okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 1. júna 2005 bola vypracovaná predkladacia správa pre krajský súd.Dňa 8. júna 2005 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 13. júna 2005 okresný súd zaslal krajskému súdu vyjadrenie odporcu v 1. rade k odvolaniu.

Dňa 30. júna 2005 krajský súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu o prerušení konania.

Dňa 4. augusta 2005 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 3. októbra 2005 navrhovateľka podala dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového súdu o prerušení konania.Dňa 6. októbra 2005 okresný súd vyzval odporcov na vyjadrenie k dovolaniu.Dňa 31. októbra 2005 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 22. novembra 2005 okresný súd požiadal najvyšší súd o vrátenie spisu z dôvodu, že bola podaná v tejto veci sťažnosť ústavnému súdu.

Dňa 29. novembra 2005 najvyšší súd rozhodol o dovolaní navrhovateľky tak, že ho odmietol.

Dňa 19. decembra 2005 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa 19. decembra 2005 okresný súd vyzval odporcov, aby oznámili, v akom štádiu je dedičské konanie po nebohej H. Z.

Dňa 24. januára 2006 okresný súd požiadal Okresný súd Žilina o informáciu, v akom štádiu je dedičské konanie po nebohej H. Z.

Dňa 13. februára 2006 bola okresnému súdu doručená odpoveď Okresného súdu Žilina, v ktorej sa uvádza, že spis bol predložený notárovi na prejednanie dedičstva.

Na základe sťažnosti ako aj spisu okresného súdu a krajského súdu dospel ústavný súd   k záveru,   že   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemohlo dôjsť, pretože okresný súd a krajský súd konali priebežne, konanie bolo prerušené v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) OSP, v konaní nedošlo k zbytočným prieťahom, a preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená. Pokiaľ ide o namietané porušenie   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   uznesením okresného   súdu   č.   k.   15   C   51/2004-65   z 19.   apríla   2005   a   uznesením krajského   súdu č. k. 4 Co   143/05-82   z 30.   júna   2005,   k tomuto   porušeniu   nemohlo   dôjsť.   Uznesenie okresného súdu o prerušení konania a uznesenie krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového   súdu,   nie   sú   arbitrárne   ani zjavne neodôvodnené.   Vzhľadom na to, že na okresnom súde   sa   pod sp.   zn. 9 C 10/2005 vedie   konanie o vrátenie daru poskytnutého zaopatrovacou zmluvou z 29. júla 1997, na základe ktorej sa navrhovateľka stala   podielovou   spoluvlastníčkou   v sporných   nehnuteľnostiach   v podiele   5/18, kde v prípade úspechu navrhovateľky P. Č. by sa podiel D. Č. znížil o 5/18, vyriešenie otázky vrátenia daru má vplyv na predmet konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a je dôvodom na prerušenie konania v súlade s § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Prerušenie je odôvodnené aj prebiehajúcim dedičským konaním po odporkyni v 2. rade nebohej   H.   Z.,   ktoré   je   vedené   na   Okresnom   súde   Žilina   pod   sp.   zn.   D   2366/92. Od výsledku   týchto   konaní   bude   závisieť   otázka   okruhu   podielových   spoluvlastníkov a výšky   ich   spoluvlastníckeho   podielu.   Až   po   ustálení   tejto   skutočnosti   je   možné pokračovať   v konaní   o   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva.   Keďže napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu nemajú charakter arbitrárneho alebo zjavne neodôvodneného rozhodnutia, nie je v danom   prípade   daná právomoc ústavného súdu na prejednanie sťažnosti sťažovateľky. Správnosť uvedených rozhodnutí preskúmaval najvyšší   súd v konaní vedenom   pod sp.   zn. 3 Cdo 243/05,   ktorý   aj 29.   novembra   2005 rozhodol o dovolaní sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2006