SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 92/2016-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, Mierová 1725, Čadca, vo veci namietanéhoporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoD 14/2012 a jehouznesením z 30. júla 2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konanívedenom pod sp. zn. 4 Cdo 329/2014 a jeho uznesením z 26. augusta 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola18. januára 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo vecinamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súduv Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoD 14/2012 a jehouznesením z 30. júla 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupomNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 4 Cdo 329/2014 a jeho uznesením z 26. augusta 2015 (ďalej len „napadnutéuznesenie najvyššieho súdu“).
Sťažovateľ v úvode sťažnosti uvádza, že podáva túto sťažnosť najmä z dôvodu,že v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 5 D 219/2007 mu„bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože... sa nemohol ako jeden z dedičov zúčastniť pojednávania v dedičskej veci na notárskom úrade v dňa 7. 12. 2007, pričom... svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti... pričom na konvalidáciu nezákonného postupu... bol predvolaný dňa 24. 1. 2008 na notársky úrad v, kde m(u)bol predložený vopred nachystaný papier, v zmysle ktorého... mal prebrať celé dedičstvo.... Následne... tento postup namietal, pričom predseda súdu vymenil akurát dozorujúcu vyššiu súdnu úradníčku ⬛⬛⬛⬛ za dozorujúcu sudkyňu ⬛⬛⬛⬛.... Počas celého konania... žiadal, aby bol dom súp. č. v k. ú. v dedičskom konaní ocenený. To sa však v priebehu celého dedičského konania nestalo a vlastne cenu domu určili dohodou iba spoludedičia
a ⬛⬛⬛⬛. Stalo sa tak na druhom notárskom pojednávaní, ktorého... sa nezúčastnil.“
S poukazom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že„sa dedičského konania riadne nezúčastnil aj napriek ospravedlneniu a že v rámci tohto... sa nemohol riadne vyjadriť ku všetkým dôkazom...“.
Z príloh priložených ku sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesenímpotvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 5 D 219/2007 zo 17. marca 2011, ktorýmtento rozhodol tak, že určil všeobecnú cenu majetku poručiteľkysumou 17 337,89 €. Nadobudnutie dedičstva pozostávajúceho z rodinného domusúp. č., na parc., zapísané na LV č., k. ú., ako aj ďalšienehnuteľnosti potvrdil tak, že ich nadobudol sťažovateľ. Proti tomuto uzneseniu podalsťažovateľ dovolanie. Keďže dovolanie sťažovateľa nebolo podľa názoru najvyššieho súdua podľa § 239 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len,,OSP“) procesnéprípustné a iné vady konania v zmysle § 237 OSP neboli dovolacím súdom zistené, najvyššísúd jeho dovolanie v súlade s § 218 ods. 1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 OSPako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie jeprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sanapadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že sťažnosť podáva v zákonom ustanovenejlehote dvoch mesiacov,„pretože... právny zástupca obdržal uznesenie NS SR č. 4Cdo/329/2014 zo dňa 26. 8. 2015 už dňa 19. 10. 2015, avšak bol práceneschopný a preto mi toto uznesenie NS SR doručil až po skončení svojej PN dňa 11. 12. 2015. Ja som po doručení uznesenia zo strany právneho zástupcu preštudoval toto uznesenie NS SR, pričom som zistil, že NS SR sa riadne nevenoval mojim dovolacím dôvodom, ale rozhodol iba na základe procesných predpisov o tom, že moje dovolanie je neprípustné.
Ihneď po tom, ako som sa rozhodol podať ústavnú sťažnosť, túto podávam a žiadam o odpustenie zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, pretože sa tak stalo z objektívnych dôvodov - PN môjho právneho zástupcu.“.
Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na spravodlivé súdne konanie a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 5CoD/14/2012 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/329/2014 porušené bolo. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie KS Žilina. 5CoD/14/2012-181 zo dňa 30. 7. 2012 a uznesenie NS SR č. 4Cdo/329/2014 zo dňa 26. 8. 2015 ako protiústavné.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛... finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.
Porušovatelia sú povinní zaplatiť sťažovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €... na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Ščuryho...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súdpoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienokprijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákonao ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnostirozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatreníalebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inomzásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom odmietnutiesťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podaniasťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súdezmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
V prerokúvanej veci bolo sťažovateľovo dovolanie proti uzneseniu krajského súduodmietnuté uznesením, ktoré bolo riadne doručené a nadobudlo právoplatnosť20. októbra 2015. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená,že dvojmesačná lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula20. decembra 2015 (§ 57 ods. 2 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde). Sťažnosťpodaná 18. januára 2016 je podaná zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho junemožno považovať za podanú včas ani vo vzťahu k rozsudku krajského súdu,ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.
Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo v súlade s procesnýmipredpismi doručené len zvolenému advokátovi sťažovateľa a len tento dátum doručeniaje rozhodujúci, čo jasne vyplýva z § 31 ods. § 49 ods. 1 OSP. To, kedy sťažovateľ fyzickyprevzal uznesenie dovolacieho súdu od svojho advokáta, nemá na účinky doručenia,právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnémusúdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr. II. ÚS 298/2010, II. ÚS 251/2014).
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa,ktorou namieta porušenie svojich práv označenými rozhodnutiami krajského súdua najvyššieho súdu bola podaná až po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehotyv zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od kvalifikovanej právnej skutočnosti, ktorouje nadobudnutie právoplatnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavnýsúd na základe uvedeného sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene aj napriek tomu, že sťažovateľ požiadalo odpustenie zmeškanej lehoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016