SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 92/2014-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2014 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 14715/2013, Rvp 14716/2013, Rvp 14717/2013, Rvp 14719/2013, Rvp 14720/2013, Rvp 14721/2013, Rvp 14722/2013, Rvp 14723/2013, Rvp 14724/2013, Rvp 14725/2013, Rvp 14726/2013, Rvp 14727/2013 Rvp 14728/2013, Rvp 14729/2013, Rvp 14731/2013, Rvp 20908/2013, Rvp 20909/2013, Rvp 20911/2013, Rvp 20912/2013, Rvp 20913/2013, Rvp 20915/2013, Rvp 20916/2013, Rvp 20917/2013, Rvp 20918/2013, Rvp 20919/2013, Rvp 20920/2013, Rvp 21646/2013, Rvp 21647/2013, Rvp 21648/2013, Rvp 21649/2013 a sp. zn. Rvp 21737/2013, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Humenné a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 9/2009 z 2. mája 2012 (Rvp 14715/2013), sp. zn. 12 Er 12/2009 z 5. apríla 2012 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 19 Er 177/2003 z 8. augusta 2012 (Rvp 21649/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 3 Er 152/2005 z 20. apríla 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 4 Er 87/2006 z 19. apríla 2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 4 Er 204/2004 z 20. novembra 2012 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 4 Er 43/2007 z 8. novembra 2012 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 4 Er 13/2008 z 11. júna 2012 (Rvp 21648/2013), postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 9/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 8 Er 14/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 7 Er 156/2005 z 11. júla 2012 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 7 Er 306/2007 z 30. januára 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 8 Er 277/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 8 Er 166/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 6 Er 133/2007 zo 7. februára 2013 (Rvp 21737/2013), Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/2/2004 z 18. apríla 2012 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 4 Er 14/2004 zo 6. augusta 2012 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 5 Er 165/2003 z 1. februára 2012 (Rvp 14725/2013), postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 1610/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 26 Er 1193/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 3 Er 1610/2011 z 20. apríla 2012 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 23 Er 868/2005 zo 14. mája 2012 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 26 Er 2421/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14731/2013), postupom Okresného súdu Svidník a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 447/2003 zo 14. júna 2012 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 5 Er 214/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 5 Er 52/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 4 Er 496/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 2 Er 428/2006 zo 7. júna 2012 (Rvp 20913/2013), postupom Okresného súdu Poprad a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 184/2004 z 25. septembra 2012 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 20 Er 415/2005 z 21. júna 2012 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 13 Er 69/2006 z 9. augusta 2012 (Rvp 20920/2013) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE/99/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 14715/2013), sp. zn. 11 CoE/84/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 1 CoE/117/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 10 CoE/91/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 17 CoE/174/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 17 CoE/188/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 26 CoE/30/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 19 CoE/122/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 19 CoE/176/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 10 CoE/37/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14725/2013), sp. zn. 4 CoE/73/2013 z 25. januára 2013 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 10 CoE/55/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 19 CoE/127/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 17 CoE/196/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 19 CoE/120/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14731/2013), sp. zn. 24 CoE/47/2012 z 24. mája 2013 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 26 CoE/6/2013 z 22. mája 2013 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 24 CoE/6/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 23 CoE/63/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2013 z 24. mája 2013 (Rvp 20913/2013), sp. zn. 8 CoE/105/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 2 CoE/95/2013 z 13. júna 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 14 CoE/57/2013 z 28. mája 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 22 CoE/51/2013 z 11. júna 2013 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 22 CoE/44/2013 zo 14. mája 2013 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 16 CoE/97/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20920/2013), sp. zn. 3 CoE/80/2013 z 19. júna 2013 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 2 CoE/75/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 22 CoE/46/2013 z 2. júla 2013 (Rvp 21648/2013), sp. zn. 17 CoE/48/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 21649/2013) a sp. zn. 2 CoE/104/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 21737/2013) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 14715/2013, Rvp 14716/2013, Rvp 14717/2013, Rvp 14719/2013, Rvp 14720/2013, Rvp 14721/2013, Rvp 14722/2013, Rvp 14723/2013, Rvp 14724/2013, Rvp 14725/2013, Rvp 14726/2013, Rvp 14727/2013 Rvp 14728/2013, Rvp 14729/2013, Rvp 14731/2013, Rvp 20908/2013, Rvp 20909/2013, Rvp 20911/2013, Rvp 20912/2013, Rvp 20913/2013, Rvp 20915/2013, Rvp 20916/2013, Rvp 20917/2013, Rvp 20918/2013, Rvp 20919/2013, Rvp 20920/2013, Rvp 21646/2013, Rvp 21647/2013, Rvp 21648/2013, Rvp 21649/2013 a sp. zn. Rvp 21737/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 92/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. apríla 2013, 3. septembra 2013, 9. a 15. októbra 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Humenné a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 9/2009 z 2. mája 2012 (Rvp 14715/2013), sp. zn. 12 Er 12/2009 z 5. apríla 2012 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 19 Er 177/2003 z 8. augusta 2012 (Rvp 21649/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 3 Er 152/2005 z 20. apríla 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 4 Er 87/2006 z 19. apríla 2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 4 Er 204/2004 z 20. novembra 2012 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 4 Er 43/2007 z 8. novembra 2012 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 4 Er 13/2008 z 11. júna 2012 (Rvp 21648/2013), postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 9/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 8 Er 14/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 7 Er 156/2005 z 11. júla 2012 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 7 Er 306/2007 z 30. januára 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 8 Er 277/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 8 Er 166/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 6 Er 133/2007 zo 7. februára 2013 (Rvp 21737/2013), Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/2/2004 z 18. apríla 2012 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 4 Er 14/2004 zo 6. augusta 2012 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 5 Er 165/2003 z 1. februára 2012 (Rvp 14725/2013), postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami sp. zn. 23 Er 1610/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 26 Er 1193/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 3 Er 1610/2011 z 20. apríla 2012 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 23 Er 868/2005 zo 14. mája 2012 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 26 Er 2421/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14731/2013), postupom Okresného súdu Svidník a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 447/2003 zo 14. júna 2012 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 5 Er 214/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 5 Er 52/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 4 Er 496/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 2 Er 428/2006 zo 7. júna 2012 (Rvp 20913/2013), postupom Okresného súdu Poprad a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 184/2004 z 25. septembra 2012 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 20 Er 415/2005 z 21. júna 2012 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 13 Er 69/2006 z 9. augusta 2012 (Rvp 20920/2013) (ďalej aj „uznesenia okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 1 CoE/99/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 14715/2013), sp. zn. 11 CoE/84/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 1 CoE/117/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 10 CoE/91/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 17 CoE/174/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 17 CoE/188/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 26 CoE/30/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 19 CoE/122/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 19 CoE/176/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 10 CoE/37/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14725/2013), sp. zn. 4 CoE/73/2013 z 25. januára 2013 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 10 CoE/55/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 19 CoE/127/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 17 CoE/196/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 19 CoE/120/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14731/2013), sp. zn. 24 CoE/47/2012 z 24. mája 2013 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 26 CoE/6/2013 z 22. mája 2013 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 24 CoE/6/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 23 CoE/63/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2013 z 24. mája 2013 (Rvp 20913/2013), sp. zn. 8 CoE/105/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 2 CoE/95/2013 z 13. júna 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 14 CoE/57/2013 z 28. mája 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 22 CoE/51/2013 z 11. júna 2013 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 22 CoE/44/2013 zo 14. mája 2013 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 16 CoE/97/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20920/2013), sp. zn. 3 CoE/80/2013 z 19. júna 2013 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 2 CoE/75/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 22 CoE/46/2013 z 2. júla 2013 (Rvp 21648/2013), sp. zn. 17 CoE/48/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 21649/2013) a sp. zn. 2 CoE/104/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 21737/2013) (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu Humenné, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Stará Ľubovňa, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Svidník a Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresné súdy“) v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania.
V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach, navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 14715/2013, Rvp 14716/2013, Rvp 14717/2013, Rvp 14719/2013, Rvp 14720/2013, Rvp 14721/2013, Rvp 14722/2013, Rvp 14723/2013, Rvp 14724/2013, Rvp 14725/2013, Rvp 14726/2013, Rvp 14727/2013 Rvp 14728/2013, Rvp 14729/2013, Rvp 14731/2013, Rvp 20908/2013, Rvp 20909/2013, Rvp 20911/2013, Rvp 20912/2013, Rvp 20913/2013, Rvp 20915/2013, Rvp 20916/2013, Rvp 20917/2013, Rvp 20918/2013, Rvp 20919/2013, Rvp 20920/2013, Rvp 21646/2013, Rvp 21647/2013, Rvp 21648/2013, Rvp 21649/2013 a sp. zn. Rvp 21737/2013 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom. S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažností odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom krajského súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013 a sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.
Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky (rozhodcovskej doložky) ako nekalej nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosť sa oboznámiť s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie z už uvádzaných dôvodov z uznesení okresného súdu, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu) v tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.
Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia postačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu, bez reálnej možnosti konvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom. Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných veciach princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je obsahom práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.
Ústavný súd prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti preto tieto sťažnosti odmietol z rovnakých dôvodov bez odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2014