znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 92/2014-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp 14715/2013,   Rvp 14716/2013, Rvp 14717/2013,   Rvp 14719/2013,   Rvp 14720/2013,   Rvp 14721/2013,   Rvp 14722/2013, Rvp 14723/2013,   Rvp 14724/2013,   Rvp 14725/2013,   Rvp 14726/2013,   Rvp 14727/2013 Rvp 14728/2013,   Rvp 14729/2013,   Rvp 14731/2013,   Rvp 20908/2013,   Rvp 20909/2013, Rvp 20911/2013,   Rvp 20912/2013,   Rvp 20913/2013,   Rvp 20915/2013,   Rvp 20916/2013, Rvp 20917/2013,   Rvp 20918/2013,   Rvp 20919/2013,   Rvp 20920/2013,   Rvp 21646/2013, Rvp 21647/2013, Rvp 21648/2013, Rvp 21649/2013 a sp. zn. Rvp 21737/2013, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná   konateľ   a advokát   doc.   JUDr.   Branislav   Fridrich,   PhD.,   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základných   práv   podľa   čl.   20   ods.   1   a   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a   práva   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej   únie   postupom   Okresného   súdu   Humenné a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   12 Er 9/2009   z   2.   mája   2012   (Rvp 14715/2013),   sp.   zn.   12 Er   12/2009   z 5.   apríla   2012 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 19 Er 177/2003 z 8. augusta 2012 (Rvp 21649/2013), postupom Okresného   súdu   Bardejov   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   3 Er   152/2005   z 20.   apríla   2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 4 Er 87/2006 z 19. apríla 2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 4 Er 204/2004 z 20. novembra 2012 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 4 Er 43/2007 z 8. novembra 2012 (Rvp 21647/2013),   sp.   zn.   4 Er   13/2008   z 11.   júna   2012   (Rvp 21648/2013),   postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 9/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 8 Er 14/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 7 Er 156/2005   z 11.   júla   2012   (Rvp 14722/2013),   sp.   zn.   7 Er   306/2007   z   30.   januára 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 8 Er 277/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 8 Er 166/2007 z 1. marca 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 6 Er 133/2007 zo 7. februára 2013 (Rvp 21737/2013), Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/2/2004 z 18.   apríla   2012   (Rvp 14723/2013),   sp.   zn.   4 Er   14/2004   zo 6.   augusta   2012 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 5 Er 165/2003 z 1. februára 2012 (Rvp 14725/2013), postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami   sp. zn. 23 Er 1610/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 26 Er 1193/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 3 Er 1610/2011 z 20. apríla 2012 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 23 Er 868/2005 zo 14. mája 2012 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 26 Er 2421/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14731/2013), postupom Okresného súdu Svidník a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 447/2003 zo 14. júna 2012 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 5 Er 214/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 5 Er 52/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 4 Er 496/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 20912/2013),   sp.   zn.   2 Er   428/2006   zo 7.   júna 2012   (Rvp 20913/2013),   postupom Okresného súdu Poprad a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 184/2004 z 25. septembra 2012 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 20 Er 415/2005 z 21. júna 2012 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 13 Er 69/2006 z 9. augusta 2012 (Rvp 20920/2013) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami   sp.   zn.   1   CoE/99/2012   z 29. novembra   2012   (Rvp 14715/2013),   sp.   zn. 11 CoE/84/2012   z   31. januára   2013   (Rvp 14716/2013),   sp.   zn.   1   CoE/117/2012 z 19. decembra   2012   (Rvp 14717/2013),   sp.   zn.   10   CoE/91/2012   z 19. decembra   2012 (Rvp 14719/2013), sp. zn. 17 CoE/174/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 17   CoE/188/2012   z   15. januára   2013   (Rvp 14721/2013),   sp.   zn.   26   CoE/30/2012 z 29. januára   2013   (Rvp 14722/2013),   sp.   zn.   19   CoE/122/2012   z 24. januára   2013 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 19 CoE/176/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 10 CoE/37/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 14725/2013), sp. zn. 4 CoE/73/2013 z 25. januára 2013   (Rvp 14726/2013),   sp.   zn.   10   CoE/55/2012   z 31. januára   2013   (Rvp 14727/2013), sp. zn. 19 CoE/127/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 17 CoE/196/2012 z 15. januára   2013   (Rvp 14729/2013),   sp.   zn.   19   CoE/120/2012   z 24. januára   2013 (Rvp 14731/2013),   sp.   zn.   24   CoE/47/2012   z 24. mája   2013   (Rvp 20908/2013),   sp.   zn. 26 CoE/6/2013 z 22. mája 2013 (Rvp 20909/2013), sp. zn. 24 CoE/6/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 23 CoE/63/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2013 z 24. mája 2013 (Rvp 20913/2013), sp. zn. 8 CoE/105/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20915/2013),   sp.   zn.   2   CoE/95/2013   z 13. júna   2013   (Rvp 20916/2013),   sp.   zn. 14 CoE/57/2013   z 28. mája   2013   (Rvp 20917/2013),   sp.   zn.   22   CoE/51/2013   z   11. júna 2013   (Rvp 20918/2013),   sp.   zn.   22   CoE/44/2013   zo 14. mája   2013   (Rvp 20919/2013), sp. zn.   16   CoE/97/2013   z   31. mája   2013   (Rvp 20920/2013),   sp.   zn.   3   CoE/80/2013 z 19. júna   2013   (Rvp 21646/2013),   sp.   zn.   2   CoE/75/2013   z 30. mája   2013 (Rvp 21647/2013),   sp.   zn.   22   CoE/46/2013   z 2. júla   2013   (Rvp 21648/2013),   sp.   zn. 17 CoE/48/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 21649/2013) a sp. zn. 2 CoE/104/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 21737/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod   sp. zn. Rvp 14715/2013,   Rvp 14716/2013,   Rvp 14717/2013,   Rvp 14719/2013,   Rvp 14720/2013, Rvp 14721/2013,   Rvp 14722/2013,   Rvp 14723/2013,   Rvp 14724/2013,   Rvp 14725/2013, Rvp 14726/2013,   Rvp 14727/2013   Rvp 14728/2013,   Rvp 14729/2013,   Rvp 14731/2013, Rvp 20908/2013,   Rvp 20909/2013,   Rvp 20911/2013,   Rvp 20912/2013,   Rvp 20913/2013, Rvp 20915/2013,   Rvp 20916/2013,   Rvp 20917/2013,   Rvp 20918/2013,   Rvp 20919/2013, Rvp 20920/2013,   Rvp 21646/2013,   Rvp 21647/2013,   Rvp 21648/2013,   Rvp 21649/2013 a sp.   zn.   Rvp 21737/2013   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené pod sp. zn. III. ÚS 92/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. apríla 2013, 3.   septembra   2013,   9.   a   15.   októbra   2013   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   postupom Okresného   súdu   Humenné   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   12 Er   9/2009   z   2.   mája   2012 (Rvp 14715/2013), sp. zn. 12 Er 12/2009 z 5. apríla 2012 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 19 Er 177/2003 z 8. augusta 2012 (Rvp 21649/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 3 Er 152/2005 z 20. apríla 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 4 Er 87/2006 z   19.   apríla   2012   (Rvp 14719/2013),   sp.   zn.   4 Er   204/2004   z 20.   novembra   2012 (Rvp 21646/2013), sp. zn. 4 Er 43/2007 z 8. novembra 2012 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 4 Er 13/2008 z 11. júna 2012 (Rvp 21648/2013), postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 7 Er 9/2004 zo 7. júna 2012 (Rvp 14720/2013), sp. zn. 8 Er 14/2005   z 28.   júna   2012   (Rvp 14721/2013),   sp.   zn.   7 Er   156/2005   z 11.   júla   2012 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 7 Er 306/2007 z 30. januára 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 8 Er 277/2007   z 1.   marca   2013   (Rvp 20916/2013),   sp.   zn.   8 Er   166/2007   z 1.   marca   2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 6 Er 133/2007 zo 7. februára 2013 (Rvp 21737/2013), Okresného súdu   Stará   Ľubovňa   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   2 Er/2/2004   z 18.   apríla   2012 (Rvp 14723/2013), sp. zn. 4 Er 14/2004 zo 6. augusta 2012 (Rvp 14724/2013), sp. zn. 5 Er 165/2003 z 1. februára 2012 (Rvp 14725/2013), postupom Okresného súdu Prešov a jeho uzneseniami   sp. zn. 23 Er 1610/2006 z 12. apríla 2012 (Rvp 14726/2013), sp. zn. 26 Er 1193/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14727/2013), sp. zn. 3 Er 1610/2011 z 20. apríla 2012 (Rvp 14728/2013), sp. zn. 23 Er 868/2005 zo 14. mája 2012 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 26 Er 2421/2004 zo 16. apríla 2012 (Rvp 14731/2013), postupom Okresného súdu Svidník a jeho uzneseniami sp. zn. 5 Er 447/2003 zo 14. júna 2012 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 5 Er 214/2004   zo   7.   júna   2012   (Rvp 20909/2013),   sp.   zn.   5 Er   52/2004   zo   7.   júna   2012 (Rvp 20911/2013), sp. zn. 4 Er 496/2005 z 28. júna 2012 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 2 Er 428/2006   zo 7.   júna 2012   (Rvp 20913/2013),   postupom   Okresného   súdu   Poprad   a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 184/2004 z 25. septembra 2012 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 20 Er 415/2005   z   21.   júna   2012   (Rvp 20919/2013),   sp.   zn.   13 Er   69/2006   z 9.   augusta   2012 (Rvp 20920/2013)   (ďalej   aj   „uznesenia   okresného   súdu“)   a postupom   Krajského   súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   1   CoE/99/2012 z 29. novembra   2012   (Rvp 14715/2013),   sp.   zn.   11   CoE/84/2012   z   31. januára   2013 (Rvp 14716/2013), sp. zn. 1 CoE/117/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 14717/2013), sp. zn. 10   CoE/91/2012   z 19. decembra   2012   (Rvp 14719/2013),   sp.   zn.   17   CoE/174/2012 z 15. januára   2013   (Rvp 14720/2013),   sp.   zn.   17   CoE/188/2012   z   15. januára   2013 (Rvp 14721/2013), sp. zn. 26 CoE/30/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 14722/2013), sp. zn. 19 CoE/122/2012   z 24. januára   2013   (Rvp 14723/2013),   sp.   zn.   19   CoE/176/2012 z 24. januára   2013   (Rvp 14724/2013),   sp.   zn.   10   CoE/37/2012   z 31. januára   2013 (Rvp 14725/2013), sp. zn. 4 CoE/73/2013 z 25. januára 2013 (Rvp 14726/2013), sp.   zn. 10 CoE/55/2012   z 31. januára   2013   (Rvp 14727/2013),   sp.   zn.   19   CoE/127/2012 z 24. januára   2013   (Rvp 14728/2013),   sp.   zn.   17   CoE/196/2012   z 15. januára   2013 (Rvp 14729/2013), sp. zn. 19 CoE/120/2012 z 24. januára 2013 (Rvp 14731/2013), sp. zn. 24 CoE/47/2012 z 24. mája 2013 (Rvp 20908/2013), sp. zn. 26 CoE/6/2013 z 22. mája 2013 (Rvp 20909/2013),   sp.   zn.   24   CoE/6/2013   z 30. mája   2013   (Rvp 20911/2013),   sp.   zn. 23 CoE/63/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 20912/2013), sp. zn. 24 CoE/4/2013 z 24. mája 2013 (Rvp 20913/2013), sp. zn. 8 CoE/105/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20915/2013), sp. zn. 2 CoE/95/2013 z 13. júna 2013 (Rvp 20916/2013), sp. zn. 14 CoE/57/2013 z 28. mája 2013 (Rvp 20917/2013), sp. zn. 22 CoE/51/2013 z 11. júna 2013 (Rvp 20918/2013), sp. zn. 22 CoE/44/2013 zo 14. mája 2013 (Rvp 20919/2013), sp. zn. 16 CoE/97/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 20920/2013),   sp.   zn.   3   CoE/80/2013   z   19. júna   2013   (Rvp 21646/2013),   sp.   zn. 2 CoE/75/2013 z 30. mája 2013 (Rvp 21647/2013), sp. zn. 22 CoE/46/2013 z 2. júla 2013 (Rvp 21648/2013), sp. zn. 17 CoE/48/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 21649/2013) a sp. zn. 2 CoE/104/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 21737/2013) (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe   rozhodcovských   rozsudkov   vydaných   v   týchto   konaniach   začaté   exekučné konania.   V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa   taktiež   stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu Humenné, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Stará Ľubovňa, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Svidník a Okresného súdu Poprad   (ďalej   len   „okresné   súdy“)   v sťažovateľkou   napadnutých   konaniach   rozhodnuté o zastavení   prebiehajúcich   exekučných   konaní.   Krajský   súd   na   odvolania   sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V doplneniach   sťažností   doručených   ústavnému   súdu   25.   júla   2013   sťažovateľka poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich   právach,   navrhne,   aby   uvedená   podmienka   bola   zrušená,   avšak   zásada kontradiktórnosti   vo   všeobecnosti   zaväzuje   vnútroštátny   súd,   ktorý   konštatoval   v rámci preskúmavania   ex   offo   nekalú   povahu   zmluvnej   podmienky,   informovať   účastníkov konania   v spore   a vyzvať   ich,   aby   sa   k tomu   kontradiktórne   vyjadrili   spôsobom,   ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva podľa čl.   47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti   okresným   súdom   na   ďalšie   konanie   a   sťažovateľke   prizná   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 14715/2013,   Rvp 14716/2013,   Rvp 14717/2013,   Rvp 14719/2013,   Rvp 14720/2013, Rvp 14721/2013,   Rvp 14722/2013,   Rvp 14723/2013,   Rvp 14724/2013,   Rvp 14725/2013, Rvp 14726/2013,   Rvp 14727/2013   Rvp 14728/2013,   Rvp 14729/2013,   Rvp 14731/2013, Rvp 20908/2013,   Rvp 20909/2013,   Rvp 20911/2013,   Rvp 20912/2013,   Rvp 20913/2013, Rvp 20915/2013,   Rvp 20916/2013,   Rvp 20917/2013,   Rvp 20918/2013,   Rvp 20919/2013, Rvp 20920/2013,   Rvp 21646/2013,   Rvp 21647/2013,   Rvp 21648/2013,   Rvp 21649/2013 a sp.   zn.   Rvp 21737/2013   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.1 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresných   súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2 K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi,   ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012 a sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára   2013   a   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2013   z   26.   septembra   2013,   pri   akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti, resp. zastavení exekúcie, pretože rozhodcovský rozsudok a tiež notárska zápisnica, ako to bolo v týchto prípadoch, na podklade   ktorých   boli exekúcie vedené (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych   dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady   kontradiktórnosti   konania   tým,   že   konajúce   súdy   pred   rozhodnutím   o posúdení zmluvnej   podmienky   (rozhodcovskej   doložky)   ako   nekalej   nedali   účastníkom   konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21.   februára   2013.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   predovšetkým   pripomína,   že sťažovateľka   mala   možnosť   sa   oboznámiť   s dôvodmi   zastavenia   exekučného   konania a neprípustnosti   exekúcie   z už   uvádzaných   dôvodov   z   uznesení   okresného   súdu,   proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcie, ktorí majú v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti   uzneseniu   okresného   súdu)   v tom   smere,   že   si   neprajú,   aby   bolo   v ich   prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd v napadnutých uzneseniach náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol uznesenia okresného súdu ako vecne správne.

Pre   ústavnú   udržateľnosť   napadnutého   postupu   a uznesenia   postačuje,   aby   bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch). Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí byť uvedená zásada dodržaná bez výnimky by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu súdu v zásade   prisúdilo   len   funkciu   akéhosi   kasačného   orgánu,   bez   reálnej   možnosti konvalidovať   prípadné   procesné   nedostatky vlastným   postupom.   Na   základe   uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského súdu a jeho uzneseniami bol v daných   veciach   princíp   kontradiktórnosti   súdneho   konania,   ktorý   je   obsahom   práv zaručených   čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47   charty, dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.

Ústavný súd prihliadajúc na zásady   procesnej   hospodárnosti   preto tieto sťažnosti odmietol   z rovnakých   dôvodov   bez   odôvodnenia   (posledná   veta   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2014