znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 92/05-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Ľubomíra Dobríka, zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti JUDr. J. M., bytom B., MUDr. I. B., bytom B., a Dr. J. H., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. J. B., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93, na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2005 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93   p o r u š i l základné právo JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   112/93 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov

3. JUDr. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom   tridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. I. B. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Dr. J. H.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 35 000 Sk (slovom   tridsaťpäťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava IV   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. v sume 12 306 Sk (slovom dvanásťtisíctristošesť slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Sťažnosti JUDr. J. M., MUDr. I. B. a Dr. J. H. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 92/05-15 z 30. marca 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   JUDr.   J.   M.,   bytom   B.   (ďalej   aj   „sťažovateľ v I. rade“), MUDr. I. B., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ v II. rade“), a Dr. J. H., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ v III. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. B., B., v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   112/93. Sťažovatelia svoju sťažnosť na základe výzvy ústavného súdu z 3. februára 2005 doplnili prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním   zo   16. februára   2005   doručeným ústavnému súdu 18. februára 2005.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z podania zo 16. februára 2005 vyplýva, že na okresnom súde sa žalobou zo 17. septembra 1993 žalobcovia S. B., bytom B. (ďalej aj „žalobca   v I.   rade“)   a P.   B.,   bytom   B.   (ďalej   aj „žalobkyňa   v II.   rade“;   spolu   ďalej   aj „žalobcovia“) domáhali proti Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov 4 - 5, B. (ďalej aj „žalovaný v I. rade“), a jej 11 členom, medzi ktorých patrili aj sťažovatelia, určenia neplatnosti nájomných zmlúv z 1. februára 1993, resp. 1. marca 1993, povinnosti uzatvorenia   nájomných   zmlúv   so žalovanými   a zaplatenia   bezdôvodného   obohatenia. Uvedené konanie bolo na okresnom súde zaevidované pod sp. zn. 11 C 112/93. V priebehu konania došlo   k rozšíreniu   žaloby žalobcov   o určenie   povinnosti   vypratať nehnuteľnosti v katastrálnom území D., ktoré sú zapísané na LV č. 2091, k určeniu povinnosti odstrániť dočasné stavby, vonkajšie úpravy a trvalé porasty z nehnuteľností v katastrálnom území D. zapísaných na LV č. 2091 a k uplatneniu vzájomného návrhu žalovaných v I. až X. rade, ktorým sa domáhali zriadenia vecného bremena prístupovej cesty a práva prechodu členov žalovaného v I. rade.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 26. októbra 1998. Na základe odvolania žalobcov, ako aj žalovaného v I. rade Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudok   okresného   súdu   z 26.   októbra   1998   uznesením   č.   k.   17   Co   258/99-408 z 22. septembra   1999   zrušil.   Spisový   materiál   v predmetnej   veci   bol   okresnému   súdu doručený 16. novembra 1999 a podľa sťažovateľov okresný súd vo veci odvtedy nekoná a ak   aj   koná,   tak   len   veľmi   neefektívne.   Okresný   súd   zrušujúci   rozsudok   účastníkom konania doručil 23. februára 2000.

V predmetnej veci boli okresným súdom nariadené pojednávania na 13. september 2000,   28.   máj   2003,   22.   október   2003   a 20.   september   2004,   na   ktoré   sa   však   podľa sťažovateľov súd dôsledne nepripravil, pretože na nich nebol spôsobilý vykonať procesné úkony týkajúce sa určenia okruhu účastníkov predmetného konania, „pripustenia žalobných petitov“, a opakovane žiadal predložiť písomnosti, ktoré sa v súdnom spise už nachádzali.

V dôsledku   svojej   nečinnosti   a nesprávnej   činnosti   okresný   súd   nie   je   spôsobilý vo veci   po   viac   ako   jedenástich   rokoch   zákonným   spôsobom   rozhodnúť.   Na   urgencie sťažovateľov okresný súd podľa nich nereagoval efektívnym konaním. Dňa 19. mája 2000 sťažovatelia podali sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú podpredsedníčka okresného súdu   odpovedala   listom   sp.   zn.   Spr.   2062/2000   z 23.   júna   2000,   v ktorom   uznala   ich sťažnosť   za   dôvodnú   a za   prieťahy   sa   ospravedlnila.   Podaním   z 9.   októbra   2001   sa sťažovatelia obrátili so sťažnosťou   na Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky, ktoré ju postúpilo na priame vybavenie predsedovi okresného súdu. Podpredseda okresného súdu listom sp. zn. Spr. 2159/01 zo 7. mája 2002 sťažovateľom oznámil, že v predmetnej veci zistil subjektívne i objektívne prieťahy a prijal opatrenia na odstránenie dlhotrvajúcich prieťahov. Od posledného sťažovateľom známeho úkonu okresného súdu uplynulo už viac než päť mesiacov a od podania žaloby žalobcov uplynulo viac ako jedenásť rokov.

Aj   keď   v predmetnej   veci   podľa   sťažovateľov   nejde   o zložitú   vec,   okresný   súd vo veci neuskutočňuje úkony priebežne, aby odstránil konkrétne príčiny prípadnej zložitosti prípadu. Od roku 1993 vykonal mnohé úkony duplicitne, neefektívne a s prieťahmi.

Sťažovatelia reagovali na všetky výzvy okresného súdu v primeranej lehote a v ich správaní podľa nich neexistuje taká skutočnosť, ktorá by mohla byť zohľadnená na ich ťarchu.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 112/93 bolo porušené ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez   zbytočných   prieťahov,   priznal   každému   zo   sťažovateľov   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 Sk, ako aj náhradu ich trov konania.

Podaním z 29. apríla 2005 sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnému   súdu   na   základe   jeho   výzvy   oznámili,   že   súhlasia   s prejednaním   veci   bez nariadenia   ústneho   pojednávania   v predmetnej   veci   a výšku   finančného   zadosťučinenia nechávajú „na úvahu súdu“.

Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti vyjadril listom sp. zn. Spr. 3278/05 z 10. mája 2005, v ktorom podal prehľad vykonaných procesných úkonov v predmetnej veci a následne uviedol:

„(...)   Ako   to   z uvedeného   rozboru   vyplýva   v označenej   právnej   veci   sú   prieťahy v konaní   z príčin   objektívnych   aj   z príčin   subjektívnych   spôsobených   súdom,   ale   aj účastníkmi   konania.   Súdom   zapríčinené   prieťahy   sú   spôsobené   dlhodobým   vysokým nápadom   vecí,   pretrvávajúcim   nedostatkom   sudcov,   fluktuácia,   práceneschopnosťou sudcov, čo spôsobuje prerozdelenie oddelení medzi sudcami, čo má za následok zvýšený počet vecí v jednotlivých oddeleniach. Je nesporné, že aj v predmetnom konaní pojednávali vec traja sudcovia. Pre objektívne posúdenie veci si dovoľujeme uviesť, že aj účastníci konania najmä navrhovatelia sťažovali postup súdu v konaní tým, že opakovane menili petit návrhu, ako aj okruh účastníkov konania, neprodukovali listinné dôkazy včas a v potrebnom počte. Tieto skutočnosti negatívne ovplyvňovali zabezpečenie riadneho a bezprieťahového konania, preto vzniklé prieťahy nemožno kvalifikovať ako zbytočný prieťah.

S poukazom na vyššie uvedené navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Zároveň   Vám   oznamujem,   že   netrváme   na   ústnom   pojednávaní   pred   ústavným súdom. (...)“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Okresnému   súdu   bola   17.   septembra   1993   doručená   žaloba   žalobcu   v I.   rade a žalobkyne v II. rade proti žalovanému v I. rade a jeho členom sťažovateľovi v III. rade, Š. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v III. rade“), Ing. I. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v IV. rade“), E. M., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v V. rade“), MUDr. A. S., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v VI. rade“), sťažovateľovi v I. rade, T. B., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v VIII. rade“), Ing. L. D., bytom B. (ďalej aj „žalovaný v IX. rade“), E. H., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v X. rade“), a S. K., bytom B. (ďalej aj „žalovaná v XI. rade“, spolu ďalej aj „žalovaní“),   ktorou   sa   domáhali   určenia   neplatnosti   nájomných   zmlúv,   povinnosti uzatvorenia nájomných zmlúv so žalovanými v II. až X. rade a zaplatenia bezdôvodného obohatenia žalovanými v II. až X. rade.

Pokynom zákonného sudcu zo 7. októbra 1993 bolo súdnej kancelárii uložené vyzvať žalobcov   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podanie   návrhu.   Poplatok   bol   zaplatený 2. novembra 1993. Na základe pokynu zákonného sudcu z 22. novembra 1993 bola žaloba zasielaná žalovaným na vyjadrenie.

V dňoch 9. až 23. decembra 1993 boli okresnému súdu doručené písomné vyjadrenia žalovaných   k žalobe   vrátane   vyjadrenia   sťažovateľa   v I.   rade   a sťažovateľa   v III.   rade. Na základe   pokynu   súdnej   kancelárii   z 30.   decembra   1993   boli   vyžiadané   rovnopisy písomných vyjadrení niektorých žalovaných k žalobe.

Dňa   14.   januára   1994   nariadil   zákonný   sudca   termín   pojednávania   vo   veci   na 3. marec   1994.   Na   pojednávaní   okresný   súd   vypočul   niektorých   účastníkov   konania, sťažovateľ v III. rade, žalovaní v III., V., VI. a XI. rade splnomocnili na svoje zastupovanie v konaní   sťažovateľa   v I.   rade.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   5.   máj   1994   s tým,   že právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené predložiť viacero dokladov. Žalovaní uvedené listiny predložili okresnému súdu v období od januára do apríla 1994.

Dňa   2.   mája   1994   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne žalobcov, ktoré obsahovalo návrh na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov: P. B., S. K. (v pôvodnej žalobe označená ako žalovaná v XI. rade) a G. C., všetci bytom B., ako aj návrh na zmenu petitu žaloby.

Na   pojednávaní   konanom   5.   mája   1994   právna   zástupkyňa   žalobcov   zopakovala návrh na zmenu petitu žaloby. Zástupcovia žalovaných požiadali o lehotu na vyjadrenie, zároveň bolo okresnému súdu oznámené, že žalovaný v VIII. rade zomrel. Pojednávanie bolo odročené na 15. september 1994 s tým, že právna zástupkyňa žalobcov doručí súdu rovnopisy zmeneného návrhu. Právna zástupkyňa žalobcov doručila rovnopisy zmeneného návrhu okresnému súdu 11. mája 1994, avšak nie v potrebnom počte.

Dňa 17. mája 1994 bolo okresnému súdu doručené plnomocenstvo H. B., bytom B., ako   právnej   nástupkyne   žalovaného   v VIII. rade   udelené   sťažovateľovi   v I.   rade   na   jej zastupovanie v konaní.

Dňa   1.   júla   1994   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   v I.   rade, v ktorom   aj   v mene   ostatných   žalovaných   vzniesol   námietku   vydržania   sporných nehnuteľností a navrhol uložiť žalobcom povinnosť doplniť listinné dôkazy ohľadne ich vlastníctva   k sporným   nehnuteľnostiam,   ako   aj   vecných   práv   alebo   tiarch   zaťažujúcich uvedené nehnuteľnosti.

Na   základe   pokynu   zákonnej   sudkyne   súdnej   kancelárii   z 22.   septembra   1994 okresný súd 13. októbra 1994 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na doručenie siedmich chýbajúcich rovnopisov zmeneného návrhu na začatie konania. Zo spisu nevyplýva, že by sa   uskutočnilo   pojednávanie   nariadené   na   15.   september   1994.   Žiadané   rovnopisy   boli okresnému súdu doručené 17. novembra 1994.

Zákonný sudca nariadil 6. júla 1995 termín pojednávania vo veci na 2. október 1995 (predvolanie sa nepodarilo doručiť žalovaným v III., IV. a V. rade).

Pojednávanie konané 2. októbra 1995 bolo okresným súdom odročené na neurčito s tým, že právnej zástupkyni žalobcov bolo uložené upresniť petit návrhu ohľadne výšky bezdôvodného   obohatenia,   ako   aj   okruh   žalovaných   vzhľadom   na   právne   nástupníctvo žalovaného v VIII. rade a právny zástupca žalovaných zároveň navrhol doplniť dokazovanie relevantnými listinami z katastra nehnuteľností.

Zákonný   sudca   uložil   5.   októbra   1995   súdnej   kancelárii   vyžiadať   z katastra nehnuteľností relevantné listiny týkajúce sa predmetu sporu, právneho zástupcu žalovaného v I. rade vyzvať na predloženie dokladov ohľadne nájomného pomeru medzi „SZZ a JRD 25.   februára   K.“ a oddeleniu   územného   rozvoja   Magistrátu   hlavného   mesta   B.   zaslať žiadosť o oznámenie, či príslušná lokalita bola vyhlásená za záhradkársku lokalitu a či do nej patrili nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom konania. Výzvy boli doručené 10. a 11. novembra   1995.   Sťažovateľ   v I.   rade   doručil   okresnému   súdu   splnomocnenie   na zastupovanie sťažovateľov v II. a III. rade, žalovaných v IV., V., VI., X. a IX. rade, ako aj právnej nástupkyne žalovaného v VIII. rade.

Magistrát hlavného mesta B. reagoval na výzvu okresného súdu podaním doručeným 23. novembra 1995. Katastrálny úrad v B., Správa katastra B. (ďalej len „správa katastra“) doručila okresnému súdu podklady 23. novembra 1995.

Dňa 23. februára 1996 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu v I. rade, ktorým rozšíril petit žaloby, vyjadril sa aj k meritu veci a zároveň doručil okresnému súdu žiadosť o nariadenie pojednávania a pokračovanie v konaní.

Zákonná sudkyňa nariadila 8. novembra 1996 vyzvať Slovenský pozemkový fond B. (ďalej len „SPF“) a Republikový výbor záhradkárov B. (ďalej len „RVZ“) na vyjadrenie ohľadne   vyhlásenia   lokality,   v ktorej   sa   nachádzali   predmetné   nehnuteľnosti v záhradkárskych osadách, za záhradkársku lokalitu (výzvy boli vypravené 12. decembra 1996).   Odpoveď   od   SPF   bola   okresnému   súdu   doručená   9.   januára   1997   a od RVZ 4. februára 1997.

Dňa   20.   júna   1997   predložil   plnomocenstvo   na   zastupovanie   žalobcov   v konaní advokát JUDr. J. H., ktorý sa 23. februára 1998 dostavil na okresný súd bez predvolania žiadajúc   informáciu   o priebehu   konania.   Okresný   súd   nariadil   ešte   v ten   istý   deň pojednávanie na 1. marec 1998. Podľa úradného záznamu (bez dátumu) na č. l. 240 spisu okresného súdu sa bez predvolania dostavil sťažovateľ v I. rade, pričom vzal na vedomie nariadený termín pojednávania (1. apríl 1998).

Dňa 27. marca 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v I. rade, v prílohe ktorého priložil plnomocenstvo pre svojho nového právneho zástupcu JUDr. J. B., a vzhľadom na kolíziu pojednávaní požiadal o zmenu termínu pojednávania nariadeného na 1. apríl 1998.

Okresný súd pojednával vo veci 1. apríla 1998 (žalovaní neboli predvolávaní a nikto z nich sa nezúčastnil pojednávania). Právny zástupca žalobcov navrhol zámenu účastníkov na   strane   žalovaných   žiadajúc,   aby   namiesto   žalovaného v III.   rade   (Š.   M.)   vstúpil   do konania sťažovateľ v II. rade. Navrhovanú zámenu okresný súd na pojednávaní uznesením pripustil a následne pojednávanie odročil na 27. apríl 1998 s tým, že prítomní berú termín pojednávania na vedomie. Dňa 22. apríla 1998 sa dostavil na okresný súd právny zástupca žalovaného   v I.   rade,   ktorý   po   nahliadnutí   do   spisu   vzal   na   vedomie   nový   termín pojednávania a zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na označenom pojednávaní z dôvodu služobného pobytu mimo územia Slovenskej republiky.

Pojednávanie   konané   27.   apríla   1998,   na   ktorom   sa   za   žalovaných   zúčastnil sťažovateľ v I. rade, okresný súd odročil s odôvodnením, že sa nedostavili žalovaní v II. až XI. rade (žalovaní neboli na pojednávanie predvolávaní). Pojednávanie bolo odročené na 20. máj 1998.

Dňa   6.   mája   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   právneho   zástupcu žalobcov,   ktorým   upresnil   petit   žaloby   ohľadne   nároku   na   vydanie   bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd pojednával vo veci 20. mája 1998, na ktorom okresný súd odovzdal rovnopis žaloby sťažovateľovi v II. rade a upovedomil účastníkov konania o tom, že právny zástupca žalobcov doručil súdu upresnenie petitu návrhu, avšak s nedostatočným počtom rovnopisov, a následne pojednávanie odročil na 29. jún 1998 s tým, že právny zástupca žalobcov doplní potrebný počet rovnopisov. Žalobcovia následne zobrali návrh späť voči žalovanej v XI. rade (S. K.), ktorá bola v priebehu konania žalobcami označená aj ako žalobkyňa.

Okresný súd pojednával vo veci 29. júna 1998 v merite veci a pojednávanie odročil na 31. august 1998 za účelom vypočutia ostatných žalovaných – sťažovatelia v II. a III. rade sa na pojednávanie nedostavili. Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojich listov doručených 22. a 24. júla 1998 predložil okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy.

Dňa 31. augusta 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcov,   ktorého   obsahom   bolo   čiastočné   späťvzatie   návrhu   žaloby,   ako   aj   zmena spočívajúca v rozšírení žaloby v zostávajúcej časti. Pojednávanie 31. augusta 1998 bolo po oboznámení   sa   súdu   s podaním   právneho   zástupcu   žalobcov   doručeným   v ten   istý   deň a prevzatí tohto podania prítomnými účastníkmi konania odročené na 21. september 1998.

Dňa   7.   septembra   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného v I. rade   k návrhu   žalobcov   doručenému   31.   augusta   1998,   v   ktorom   zároveň   vzniesol vzájomný   návrh,   ktorým   navrhol   zriadenie   vecného   bremena   na   dotknutých nehnuteľnostiach   v prospech   žalovaných.   Stanovisko   sťažovateľa   v I.   rade   (zároveň zástupcu žalovaných v II. až X. rade) k podaniu žalobcov doručenému 31. augusta 1998 bolo okresnému súdu doručené 11. septembra 1998. Sťažovateľ v I. rade doručil okresnému súdu v prílohe listu doručeného 18. septembra 1998 ďalšie listinné dôkazy.

Okresný   súd   pojednávanie   nariadené   na   21.   september   1998 „z   technických dôvodov“ (ako sa uvádza v zápisnici) odročil na 30. september 1998. Sťažovateľ v I. rade podľa úradného záznamu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 30. septembra 1998.

Pojednávanie   konané   30.   septembra   1998   súd   po   vypočutí   právneho   zástupcu žalobcov odročil na 20. október 1998. Dňa 13. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade k predmetu konania.

Dňa 19. októbra 1998 bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného v I. rade, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 20.   október 1998 a zároveň   požiadal o nariadenie   nového   termínu pojednávania, ako aj prerušenie konania vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k lokalite, v ktorej sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú, začalo prebiehať konanie podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov   v   zriadených   záhradkových   osadách   a   vyporiadaní   vlastníctva   k nim   v znení neskorších predpisov.

Dňa   20.   októbra   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   faxom   podanie   právneho zástupcu žalovaného v I. rade, ktorým oznámil, že sa v uvedený deň dostavil na nariadené pojednávanie spolu so sťažovateľom v I. rade ako zástupcom žalovaných v II. až X. rade a spolu so žalobcami v I. až III. rade, pričom pojednávanie neprebehlo pre neprítomnosť sudcu,   pojednávacia   miestnosť   bola   obsadená   a uvedený   deň   podľa   ich   zistenia   nebol určený   ako   pojednávací   deň   zákonného   sudcu   v predmetnej   veci.   Právny   zástupca žalovaného   v I.   rade   zároveň   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom na 21. október 1998.

Na č. l. 379 spisu okresného súdu sa nachádza pokyn súdnej kancelárii z 1. októbra 1998 na upovedomenie účastníkov o zmene termínu pojednávania na 21. október 1998. Podľa   pripojených   doručeniek   toto   upovedomenie   prevzali   právny   zástupca   žalovaného v I. rade aj sťažovateľ v I. rade 8. októbra 1998.

Na   pojednávaní   konanom   21.   októbra   1998   okresný   súd   pripustil   zmenu   žaloby podľa podania žalobcov doručeného okresného súdu 31. augusta 1998. Pojednávanie bolo odročené na 26. október 1998 za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní konanom 26. októbra 1998 okresný súd vyhlásil rozsudok v predmetnej veci. Písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo zástupcom účastníkov konania doručené v dňoch 11. až 14. januára 1999.

Žalobcovia napadli rozhodnutie okresného súdu odvolaním doručeným 25. januára 1999. Žalovaný v I. rade 28. januára 1999 doručil okresnému súdu svoje odvolanie. Právny zástupca   žalobcov doplnil   odôvodnenie   odvolania podaním   doručeným okresnému   súdu 9. februára 1999.

Na základe pokynu zákonného sudcu z 12. marca 1999 boli kópie podaných odvolaní doručené   ostatným   účastníkom   konania,   resp.   ich   právnym   zástupcom   na   vyjadrenie. Písomné   vyjadrenia   k podaným   odvolaniam   boli   okresnému   súdu   doručené   v dňoch 1. až 6. apríla 1999.

Krajskému   súdu   bola   predmetná   vec   predložená   24.   júna   1999   na   rozhodnutie o podaných odvolaniach. Uznesením č. k. 17 Co 258/99-408 z 22. septembra 1999 krajský súd   zrušil   rozsudok   okresného   súdu   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Rozhodnutie odvolacieho súdu a spis boli okresnému súdu doručené 16. novembra 1999.

Na základe pokynu zákonného sudcu zo 17. februára 2000 bolo písomné vyhotovenie rozhodnutia odvolacieho súdu zasielané 18. februára 2000 právnym zástupcom účastníkov konania.   Na   základe   pokynu   zákonného   sudcu   z 22.   marca   2000   bol   právny   zástupca žalobcov predvolaný na informatívny výsluch v predmetnej veci nariadený na 5. apríl 2000. Podľa   úradného   záznamu   sa   právny   zástupca   žalobcov   napriek   riadne   doručenému predvolaniu (podľa priloženej doručenky) na výsluch nedostavil. Následne sa ospravedlnil – odôvodneným predĺžením iných pracovných povinností. V uvedený deň sa na okresný súd dostavili žalobkyne v III. a IV. rade za účelom nahliadnutia do spisu.

Zákonný sudca nariadil 26. júna 2000 termín pojednávania vo veci na 13. september 2000   a súdnej   kancelárii   uložil   predvolať naň   účastníkov   konania,   ako   aj ich   právnych zástupcov.   Okresný   súd   pojednávanie   vo   veci   13.   septembra   2000   odročil   na   neurčito. Právnemu zástupcovi žalobcov bolo uložené upresniť okruh účastníkov konania do 15 dní po   tom,   ako   žalovaný   v I.   rade   doplní   podklady   ohľadne   jeho   jednotlivých   členov a prenájmu   záhradiek   v jednotlivých   obdobiach,   ako   aj   kópie   dokladov   o založení záhradkárskej osady na sporných pozemkoch. Listom z 28. novembra 2000 oznámil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcov, „že doklady založené právnym zástupcom žalovaného v I. rade sa nachádzajú v spise“, s tým, že ho vyzýva na naštudovanie podkladov (spisu) v lehote 15 dní a označenie okruhu účastníkov konania. Do spisu nahliadli 4. decembra 2000 žalobkyňa v IV. rade a 10. januára 2001 právny zástupca žalobcu.

Právny   zástupca   žalobcov   listom   doručeným   12.   januára   2001   okresnému   súdu oznámil, že žalovaný v I. rade nesplnil pokyn okresného súdu z pojednávania konaného 13. septembra 2000, „pretože nepredložil všetky doklady, ktoré súd od neho požadoval“, a súčasne požiadal okresný súd, aby vyzval žalovaného v I. rade na predloženie všetkých dokladov, na predloženie ktorých bol pôvodne vyzvaný na pojednávaní 13. septembra 2000.

Dňa 23. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa v I. rade, v prílohe   ktorého   predložil   rozhodnutie   Okresného   úradu   B.,   odboru   pozemkového, hospodárstva   a lesného   hospodárstva,   vydané   v konaní   o vyporiadanie   vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade 28. novembra 2000.

Právny zástupca žalovaného v I. rade na výzvu okresného súdu reagoval podaním doručeným 31. januára 2001. Pokynom súdnej kancelárii z 18. apríla 2002 uložil zákonný sudca preveriť v dedičskej kancelárii okresného súdu číslo dedičského konania, ktoré malo byť vedené po žalobkyni v II. rade. Podľa zistenia príslušnej pracovníčky (úradný záznam na č. l. 442 spisu) z 19. apríla 2002 po žalovanej v II. rade dedičské konanie na okresnom súde v tom čase vedené nebolo. Opakovane bola uvedená skutočnosť preverovaná 20. mája 2002, keď bolo zistené, že dedičské konanie bolo vedené pod sp. zn. D 606/95.

Pokynom z 24. septembra 2002 nechal vo veci konajúci sudca zaslať prípis právnemu zástupcovi   žalobcov, v ktorom   ho požiadal o upresnenie návrhu na konanie spočívajúce v presnom označení účastníkov konania na oboch stranách, ako aj o presnú špecifikáciu nárokov voči jednotlivým žalovaným a uvedenie právnych skutočností, o ktoré svoj nárok žalobcovia opierajú.

S.   K.   za   žalobcov   podaním   doručeným   okresnému   súdu   18.   októbra   2002 špecifikovala celkovú výšku dlhu jednotlivých žalovaných za nájom do roku 2001, ako aj trovy konania a súčasne súdu oznámila, že žalobca v I. rade zomrel a že zoznam žalovaných bol súdu odovzdaný 28. septembra 1995 a 31. augusta 2000.

Právny zástupca žalobcov vo svojej odpovedi na výzvu okresného súdu doručenej 6. novembra 2002 špecifikoval petit návrhu na konanie a súčasne mu oznámil, že aktuálny okruh účastníkov konania upresní v krátkej lehote. Podaním doručeným 28. novembra 2002 právny   zástupca   žalobcov   požiadal okresný   súd   o poskytnutie lehoty   10   dní   za   účelom upresnenia   okruhu   účastníkov   konania.   Dňa   31.   decembra   2002   bolo   okresnému   súdu doručené   podanie   právneho   zástupcu   žalobcov,   v ktorom   špecifikoval   okruh   účastníkov konania.

Pokynom   z 18.   februára   2003   nechal   zákonný   sudca   vyzvať   právneho   zástupcu žalobcu   pod   hrozbou   uloženia   poriadkového   opatrenia   na   doplnenie   okruhu   účastníkov konania   v lehote   30   dní   a taktiež   zistiť,   na   ktorom   súde   sa   vedie   dedičské   konanie po zomrelom   žalobcovi   v I.   rade,   v akom   stave   sa   konanie   nachádza,   a pripojiť   uvedený dedičský spis v lehote 15 dní. Dňa 10. marca 2003 bolo podľa úradného záznamu zistené, že predmetný dedičský spis je vedený pod sp. zn. D 357/01.

Pokynom z 1. apríla 2003 vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie na 28. máj 2003, nechal naň predvolať účastníkov konania a ich právnych zástupcov, zaslať výzvu Správe katastra B., aby mu oznámila, či jej bývalé Poľnohospodárske družstvo D. oznámilo zrušenie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov uzavretej so žalobcom v I. rade, a pripojiť dedičský spis sp. zn. D 357/01 (predvolanie sa nepodarilo doručiť sťažovateľovi v III. rade a Z. H.).

Podľa úradného záznamu zo 14. mája 2003 sa na okresný súd dostavil sťažovateľ v I. rade, ktorý „opakovane pripomína, že užívateľom záhrady po pánovi M. sa stal pán MUDr. I. B.“. Správa katastra B. odpovedala na výzvu okresného súdu listom doručeným 21.   mája 2003.   Podaním   doručeným   21.   mája   2003   Dr.   R.   J.   (označený   ako   žalovaný v podaní právneho zástupcu žalobcov doručenom 31. decembra 2002) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Okresný súd pojednávanie konané 28. mája 2003 uznesením odročil na 22. október 2003 za účelom zistenia pobytu účastníkov konania, ktorým nebolo doručené predvolanie, a súčasne právnemu zástupcovi žalovaných aj účastníkom konania uložil viaceré povinnosti. Právny zástupca žalovaných splnil povinnosť uloženú mu na pojednávaní 30. mája 2003.

Žalobkyňa (S. K.) okresnému súdu podaním doručeným 10. septembra 2003 zaslala špecifikáciu   výšky   nájomného   s úrokmi   z omeškania   za   užívanie   nehnuteľností   vo vlastníctve žalobcov.

Pokynom   z 22.   septembra   2003   nechal   vo   veci   konajúci   sudca   na   nariadené pojednávanie   predvolať   účastníkov   konania   a súčasne   dal   pokyn   na   zistenie   pobytu sťažovateľa v III. rade a Z. H.. Z. H. podaním doručeným 22. septembra 2003 ospravedlnila svoju   neúčasť   na   nariadenom   pojednávaní,   pretože   bude   mimo   územia   Slovenskej republiky.

V období   od   29.   septembra   do   6.   októbra   2003   boli   okresnému   súdu   doručené odpovede Registra obyvateľstva Slovenskej republiky a Obce L. týkajúce sa jeho výziev na zistenie pobytu žalovaných (sťažovateľa v III. rade a Z. H.).

Podaním   doručeným   8.   októbra   2003   požiadal   žalovaný   v IX.   rade   o doručenie podania právneho zástupcu žalobcov doručeného súdu 31. decembra 2002, ktorým upresnil okruh účastníkov konania, pretože ináč nepovažuje svoju účasť na nariadenom pojednávaní za „účelnú“. Sťažovateľ v I. rade sa k podaniu žalobcov v mene žalovaných v II. až VIII. rade (vrátane sťažovateľov v II. a III. rade), ako aj žalobcu v X. rade, ktorých v predmetnom konaní zastupuje, vyjadril podaním doručeným 17. októbra 2003.

Podaním doručeným okresnému súdu 20. októbra 2003 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na ten istý deň žalovaný v XIII. rade (Dr. R. J.). Pojednávanie nariadené na 22. október 2003 bolo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu odročené na neurčito.

Žalobkyňa   (S.   K.)   podaním   doručeným   15.   marca   2004   požiadala   o nariadenie pojednávania v predmetnej veci.

Vo   veci   konajúci   sudca   nariadil   pokynom   z 9.   júna   2004   pojednávanie   na 20. september 2004. Žalobcovia na základe výzvy okresného súdu zaplatili súdny poplatok v dňoch 17. a 19. augusta 2004 a 20. septembra 2004.

Okresný súd pojednávanie konané 20. septembra 2004 po vypočutí žalobcu (P. B.) a sťažovateľa v I. rade odročil na neurčito s tým, že právnemu zástupcovi žalobcov uložil povinnosť   oznámiť   právnych   nástupcov   po   zomrelom   Dr.   R.   J.   Dňa   13.   októbra   2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu žalobcov na splnenie uloženej povinnosti v lehote 15 dní.   Podaním   doručeným   17.   januára   2005   notárka   JUDr. Y.   K.   okresnému   súdu oznámila   dedičov,   ktorí   prichádzajú   do   úvahy   ako   dedičia   v I.   dedičskej   skupine   po zomrelom Dr. R. J. Vo veci konajúci sudca okresného súdu pokynom z 21. januára 2005 nariadil   na   16.   marec   2005   pojednávanie   v predmetnej   veci   a nechal   naň   predvolať účastníkov   konania,   ako   aj   ich   právnych   zástupcov   (predvolanie   sa   nepodarilo   doručiť sťažovateľovi v I. rade).

Podaním doručeným okresnému súdu 15. februára 2005 žalobcovia zobrali čiastočne späť svoj návrh voči žalovanému v III. rade a sťažovateľovi v II. rade z dôvodu uzavretia mimosúdneho zmieru.

Podaním doručeným okresnému súdu 24. februára 2005 právny zástupca žalobcov okrem iného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní 16. marca 2005 z dôvodu zahraničného pobytu.

Dňa 2. marca 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie žalovaného v IX. rade, v ktorom sa vyjadril k predmetu konania.

Právny zástupca žalovaných podaním z 15. marca 2005 (doručené prostredníctvom telefaxu)   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaní   nariadenom   na   16.   marec   2005 z dôvodu   kolízie   pojednávaní,   pričom   uviedol,   že   súhlasí,   aby   súd   konal   aj   v jeho neprítomnosti. Pojednávanie konané 16. marca 2005 bolo okresným súdom odročené na neurčito.

Vo   veci   konajúci   sudca   pokynom   z 1.   apríla   2005   nariadil   na   25.   máj   2005 pojednávanie a nechal naň predvolať účastníkov konania, ako aj ich právnych zástupcov.

Podaním doručeným okresnému súdu 13. apríla 2005 žalobcovia zobrali späť svoj návrh voči sťažovateľovi v III. rade z dôvodu uzavretia mimosúdneho zmieru.

Sťažovateľ v I. rade v prílohe svojho podania doručeného okresnému súdu 26. apríla 2005 predložil okresnému súdu viaceré „dôkazné spisy“.

Na pojednávaní konanom 25. mája 2005 súd upravil a špecifikoval okruh účastníkov konania oboch procesných strán a následne uznesením zastavil konanie voči sťažovateľovi v III.   rade,   žalovanému   v III.   rade   a sťažovateľovi   v II.   rade,   ako   aj   odmietol   podanie žalobcov v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy, určenia vypratania nehnuteľnosti, ako aj priznania náhrady a súčasne odmietol vzájomný návrh žalovaných v II. až XI. rade na zriadenie vecného bremena.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (III.   ÚS   111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je široko formulovaný návrh na začatie konania zahrňujúci návrh na určenie neplatnosti nájomných zmlúv, určenie povinnosti   uzatvorenia   nájomných   zmlúv   a zaplatenie   bezdôvodného   obohatenia (v priebehu   konania   bol   tento   návrh   rozšírený   aj   o návrh   na   vypratanie   nehnuteľností a odstránenie   dočasných   stavieb).   Žalovanými   v I.   až   X.   rade   bol   v uvedenom   konaní vznesený   vzájomný   návrh   na   zriadenie   vecného   bremena.   Z obsahu   súdneho   spisu, z vyjadrení sťažovateľov a okresného súdu ani z nimi predložených na vec sa vzťahujúcich listín   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť   svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci,   avšak po skutkovej stránke možno konštatovať, že v danom prípade ide o vec skutkovo zložitú. Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv predovšetkým vysoký počet účastníkov tohto konania   (dvaja   na   strane   žalobcov   a jedenásti   na   strane   žalovaných,   pričom   počet účastníkov konania na oboch procesných stranách sa v priebehu konania z rôznych dôvodov viackrát   menil).   Z doterajšieho   priebehu   konania   je   zrejmé,   že   prekážky   vzniknuté   pri doručovaní písomností niektorým žalovaným spôsobili jeho predĺženie. Dobu, počas ktorej bol okresný súd nútený zisťovať miesto pobytu týchto žalovaných a vykonávať opakované doručovanie   písomností,   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   započítať   na   ťarchu okresného   súdu.   Skutková   zložitosť   predmetu   konania   si   v tomto   prípade   vyžaduje   aj vykonanie rozsiahlejšieho   dokazovania,   ktoré   taktiež   môže   spôsobiť   predĺženie   konania najmä   v prípade,   ak   zistenie   skutkového   stavu   a postup   súdu   v konaní   je   závislý   od zabezpečenia   súčinnosti   všetkých   účastníkov   konania,   ako   aj   zabezpečenia   viacerých listinných   dôkazov v predmetnej   veci.   Spomínaná skutková   zložitosť   veci   však nemôže ospravedlniť   obdobia   nečinnosti   a neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v predmetnom konaní.

B)   Správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   konania   ústavný   súd   hodnotí   ako súčinnostné.   Sťažovatelia   reagovali   na   výzvy   okresného   súdu,   zúčastňovali   sa prostredníctvom   svojho   zástupcu   (sťažovateľa   v I.   rade)   jednotlivých   pojednávaní a predkladali súdu listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. V správaní sťažovateľov teda ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k spomaleniu postupu okresného súdu v predmetnom konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv   na   doterajšiu   dĺžku   konania.   Prvé   z   období   nečinnosti   okresného   súdu   začalo 17. novembra 1994, keď boli okresnému súdu doručené rovnopisy zmeneného návrhu na začatie   konania   právnou   zástupkyňou   žalobcov,   a   trvalo   takmer   osem   mesiacov,   t.   j. do 6. júla 1994, keď zákonný sudca nariadil termín pojednávania v predmetnej veci. Ďalšie dvanásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu v tomto konaní trvalo od 23. novembra 1995,   keď   boli   okresnému   súdu   doručené   vyžiadané   podklady   od   správy   katastra, do 8. novembra 1996, keď okresný súd zaslal výzvy SPF a RVZ. Dňa 4. februára 1997 bola okresnému súdu doručená odpoveď SPF a počas nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia trvajúceho   do   23.   februára   1998,   keď   bol   zákonným   sudcom   nariadený   termín pojednávania, okresný súd v predmetnej veci opätovne nevykonával žiadne procesné úkony. V poradí štvrté takmer pätnásťmesačné obdobie nečinnosti okresného súdu bolo ústavným súdom v rámci preskúmavaného konania zistené v období od 31. januára 2001, keď bola okresnému súdu doručená reakcia právneho zástupcu žalovaného v I. rade na jeho výzvu, do 18. apríla 2002, keď zákonný sudca dal súdnej kancelárii pokyn zistiť spisovú značku dedičského konania vedeného po žalobkyni v II. rade. Dňa 22. októbra 2003, keď bolo okresným   súdom   odročené   pojednávanie   v predmetnej   veci   z dôvodu   práceneschopnosti zákonného   sudcu,   začalo   ďalšie   viac   ako   sedemmesačné   obdobie   nečinnosti   okresného súdu,   ktoré   trvalo   do   9.   júna   2004,   keď   zákonný   sudca   nariadil   termín   pojednávania v predmetnej veci. Nečinnosť okresného súdu vo vyššie označených obdobiach bez toho, aby jeho postupu bránila zákonná prekážka, je potrebné považovať za zbytočné prieťahy v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa zistenia ústavného súdu bolo predmetné konanie okrem uvedených období nečinnosti   poznačené   aj   nedôsledným,   resp.   neefektívnym   postupom   okresného   súdu. V dôsledku   takéhoto   postupu   okresného   súdu   došlo   napr.   k odročeniu   pojednávania konaného 27. apríla 1998 z dôvodu neúčasti žalovaných v II. až XI. rade, ktorí však naň okresným súdom neboli predvolaní, ďalej k zaslaniu urgencie ohľadne doplnenia okruhu účastníkov konania právnemu zástupcovi žalobcov 18. februára 2003 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty napriek skutočnosti, že v spise sa už jeho podanie, ktorým splnil výzvu okresného   súdu,   nachádzalo.   O neefektívnom   postupe   okresného   súdu   v predmetnom konaní napokon svedčí aj uznesenie krajského súdu č. k. 17 Co 258/99-408 z 22. septembra 1999, ktorým bol zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 112/93 z 26. októbra 1998 pre viaceré závažné procesné pochybenia okresného súdu (neustálenie okruhu účastníkov predmetného konania, nevypočutie účastníkov konania v rozpore s ústavnou požiadavkou podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, nerozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaných v I. až X. rade), ako aj preto, že rozhodnutie okresného súdu bolo pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Vzhľadom na stav konania prezentovaný urobenými procesnými úkonmi vo veci, dĺžku konania vo veci, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, v ktorej vyslovil, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00), argumenty okresného súdu súvisiace s personálnymi problémami súdu ústavný súd nemohol akceptovať.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá už viac ako jedenásť rokov a jedenásť mesiacov. Z uvedenej doby takmer päťdesiatštyri mesiacov (t. j. štyri roky a šesť mesiacov) tvoria obdobia, v ktorých v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

S ohľadom   na   vyššie   uvedené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   ako   aj   jeho neefektívny postup v predmetnom konaní nemožno dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľov boli porušené.

2. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Zo spisového materiálu v predmetnej veci ústavný súd zistil, že okresný súd konanie proti   sťažovateľom   v II.   a III.   rade   zastavil   v dôsledku   uzavretia   mimosúdneho   zmieru. Ústavný súd zistil, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   a pretože   predmetná   vec   vo   vzťahu k sťažovateľovi v I. rade dosiaľ nebola právoplatne skončená, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ v I. rade domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci (predovšetkým vo   vzťahu   k odvolaniam   podaným   proti   uzneseniu   okresného   súdu,   pri   vykonávaní procesných úkonov súvisiacich so zákonnou povinnosťou okresného súdu predložiť spis v predmetnej veci odvolaciemu súdu, ako aj pri vykonávaní ďalších úkonov, ktoré preň z ďalšieho postupu vo veci vyplynú).

3. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 35 000 Sk pre každého z nich, ktoré odôvodnili nasledovne: „Naša nemajetková ujma vyplýva z pocitu neistoty, krivdy a úzkosti prameniacich zo situácie, keď súd vo veci za neprimerane   dlhú   dobu nerozhodol.   Navrhovatelia   sa v súdnom spore   domáhajú nielen faktickej likvidácie ZO SZZ, ale aj zbúrania a odstránenia našich postavených záhradných chatiek,   terénnych   úprav,   prístupových   chodníkov   a trvalých   porastov.   Sťažovatelia pociťujeme   úzkosť   z hrozby   zrušenia   niekoľkoročného   výsledku   práce   v ťažkých biologických   podmienkach   (bez   vody,   prísun   materiálov,   bez   mechanizácie   na   väčšie vzdialenosti, nízka bonita pôdy).“

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľov, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj skutočnosť, že sťažovateľ v II. rade sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia okresného súdu z 1. apríla 1998, a teda k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv v uvedenom konaní došlo až v rámci priebehu preskúmavaného konania nasledujúceho po tomto dátume.

V rámci rozhodovania o výške primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd ďalej   zohľadnil   celkovú   dĺžku   predmetného   konania,   predmet   konania   okresného   súdu, dĺžku   zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní   (päťdesiatštyri   mesiacov   vo   vzťahu k sťažovateľom v I. a III. rade a dvadsaťdva mesiacov vo vzťahu k sťažovateľovi v II. rade), ako   aj   neefektívny   postup   okresného   súdu   v predmetnej   veci   a s   tým   spojenú   ujmu sťažovateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľom v I. a III. rade po 35 000 Sk a sťažovateľovi v II. rade 20 000 Sk, pričom vo zvyšnej časti uplatnenému primeranému finančnému zadosťučineniu v návrhu sťažovateľov nevyhovel.

4. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie súdu) vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu, ktoré v sťažnosti bližšie nevyčíslili.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1, § 11, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovatelia namietajú, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2005 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk (za spoločný úkon vykonávaný pri zastupovaní dvoch alebo viacerých   osôb   sa   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   zníži   o 20   %,   t.   j.   na   2   001   Sk) a hodnota režijného paušálu 150 Sk.

V súlade s týmito ustanoveniami možno trovy konania vyčísliť ako súčet odmeny za dva úkony právnej služby vykonané pre tri osoby vrátane režijného paušálu (6 x 2 001 Sk + 2 x 150 = 12 306 Sk). Náhrada trov konania v predmetnej veci vypočítaná podľa platnej právnej úpravy predstavuje spolu 12 306 Sk.

Ústavný súd preto právnemu zástupcovi sťažovateľov priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12 306 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2005