znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 92/04-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka   prerokoval   sťažnosť   E.   L.,   B.,   Maďarská   republika,   zastúpeného   advokátom JUDr. O. V., D. S., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. V-2 11 C 59/93, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. V-2 11 C 59/93   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. V-2 11 C 59/93 konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. L.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk (slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III j e   p o v i n n ý   nahradiť   E.   L.   trovy   právneho zastúpenia   vo   výške   11   115   Sk   (slovom   jedenásťtisícstopätnásť   slovenských   korún)   na bankový účet právneho zástupcu JUDr. O. V. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti E. L. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2004   doručená   sťažnosť   E.   L.,   B.,   Maďarská   republika   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. O. V., D. S., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. V-2 11 C 59/93.

Ústavný súd uznesením z 10. marca 2004 č. k. III. ÚS 92/04-10 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu,   ktorá   mu   bola doručená 5. apríla 2004, vyjadril, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny   zástupca   sťažovateľa   vo vyjadrení   doručenom   ústavnému   súdu   8.   apríla   2004 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   24.   mája   1993   bol   pôvodne   ešte Okresnému súdu Bratislava – vidiek (ďalej aj „súd“; v súčasnosti okresný súd) zaslaný návrh   na   vydanie   dedičstva   oprávnenému   dedičovi   s priloženými   listinnými   dôkazmi. Posledné   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   v roku   1996.   V nasledujúcich   rokoch   si sudkyňa vyžiadala dodatočné dokumenty a opätovné zaslanie návrhu na vydanie dedičstva.

Vzhľadom   na   zdĺhavý   postup   súdu   bol   okresný   súd   listom   z 15.   októbra   1999 požiadaný   o nariadenie   termínu   pojednávania.   Okresný   súd   na   žiadosť   nereagoval,   ale vyžiadal si ďalšie dokumenty. Listom   zo 4.   septembra 2003 bol okresný   súd   opätovne požiadaný o stanovenie termínu pojednávania. Okresný súd nereagoval ani na túto žiadosť, preto   sťažovateľ   podal   6.   októbra   2003   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   v súlade s ustanovením   §   17   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“).

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a   prikázal   okresnému   súdu   konať   v uvedenej   veci. Zároveň   sťažovateľ   žiada primerané finančné zadosťučinenie v sume 450 000 Sk.

Ústavný súd výzvou z 30. marca 2004 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Podpredseda   okresného   súdu   v   odpovedi   z   19.   apríla   2004   uviedol,   že   v zásade   je neprijateľné   jedenásťročné   trvanie   konania,   aj   keď   okresný   súd   prevzal   celú   agendu bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek vrátane posudzovaného spisu v roku 1997. Dĺžka   predmetného   konania   bola   ovplyvnená   úmrtím   zákonnej   sudkyne,   následným prerozdelením agendy ďalšej zákonnej sudkyni, avšak čakalo sa na nástup sudkyne, ktorá by prevzala celú agendu zosnulej zákonnej sudkyne.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nová zákonná sudkyňa   nastúpila   na   okresný   súd   neskôr,   ako   sa   očakávalo,   a postupne   sa   začala oboznamovať   so   všetkými   pridelenými   vecami,   pričom   začala   v uvedenej   veci   konať primerane k množstvu a náročnosti nevybavených vecí, ktoré prevzala.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   a   spisu   okresného   súdu sp. zn. V-2 11 C 59/93 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 25. mája 1993 Okresnému súdu   Bratislava – vidiek návrh na vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi proti odporcovi Ing. V. S. Súd vydal 31. mája 1993 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. D 2354//91 a na vyzvanie sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku a zaslanie požadovaných dokladov. Súd stanovil 29. júna 1993 termín pojednávania na 3. august 1993.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   súdu   20.   júla   1993   žiadosť   o odročenie pojednávania   stanoveného   na   3.   august   1993   z dôvodu   jeho   pobytu   v zahraničí. Pojednávanie 3. augusta 1993 bolo odročené na 1. október 1993. Na pojednávaní 1. októbra 1993 sa zúčastnili právni zástupcovia účastníkov konania, odporca sa napriek vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie nedostavil. Právni zástupcovia účastníkov konania požiadali   súd   o poskytnutie   lehoty   za   účelom   konzultácie   niektorých   skutočností. Z uvedeného dôvodu súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa súdu v lehote 30 dní oznámi, či došlo k mimosúdnej dohode.Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   15.   októbra   1993   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia. Súd vydal 4. novembra 1993 pokyny na zaslanie prípisov týkajúcich sa   posudzovanej   veci.   Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   súdu   12.   novembra   1993 oznámenie,   že   nedošlo   k   mimosúdnej   dohode   medzi   sťažovateľom   a odporcom, a 1. decembra 1993 boli doručené písomnosti vzťahujúce sa na predmet konania.

Okresný súd Bratislava – vidiek uznesením sp. zn. 11 C 59/93 z 10. decembra 1993 nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli zahrnuté do predmetu konania. Právny zástupca odporcu doručil súdu 17. januára 1994 odvolanie proti uvedenému uzneseniu. Okresný súd Bratislava – vidiek vydal 17. januára 1994 pokyn na zaslanie odvolania na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľa, ktorý sa k nemu vyjadril listom doručeným súdu 22. februára 1994.

Okresný   súd   Bratislava   –   vidiek   prípisom   zo   7.   marca   1994   vydal   pokyn   na predloženie spisu na rozhodnutie o odvolaní odporcu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Okresnému súdu Bratislava – vidiek bola 8. júna 1994 doručená žiadosť právneho   zástupcu   sťažovateľa   o poskytnutie   informácie   o stave   konania   a nariadenie pojednávania   vo   veci   samej.   Súd   postúpil   uvedené   podanie   prípisom   z 8.   júna   1994 krajskému súdu.

Krajský súd uznesením sp. zn. 16 Co 110/94 z 31. mája 1994 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie bolo súdu doručené 7. júla 1994. Okresný súd Bratislava – vidiek vydal 21. júla 1994 pokyn na zaslanie uznesenia krajského súdu právnym zástupcom účastníkov konania a 8. septembra 1994 stanovil termín pojednávania na 18. október 1994.

Pojednávanie   18.   októbra   1994   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito   z dôvodu neprítomnosti   účastníkov   konania   a ich   právnych   zástupcov.   Právny   zástupca   odporcu doručil   súdu   18.   októbra   1994   ospravedlnenie   neprítomnosti   odporcu   na   pojednávaní 18. októbra   1994   z dôvodu   práceneschopnosti   a svoju   neprítomnosť   ospravedlnil prítomnosťou na vyšetrovacích úkonoch súvisiacich s právnym zastupovaním inej osoby.Okresný súd Bratislava – vidiek nariadil 1. decembra 1994 termín pojednávania na 20.   január   1995   s tým,   že   právny   zástupca   sťažovateľa   zabezpečí   jeho   prítomnosť   na pojednávaní. Právny zástupca sťažovateľa doručil súdu 18. januára 1995 faxové podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 20. januára 1995 a požiadal o jeho odročenie.

Pojednávanie 20. januára 1995 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov na 31. marec 1995. Právny zástupca odporcu doručil súdu 21. marca 1995 ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní 31. marca 1995 z dôvodu účasti na inom pojednávaní. Odporca doručil súdu 29. marca 1995 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 31. marca 1995 z vážnych zdravotných dôvodov. Podľa úradného záznamu z 31. marca 1995 právny zástupca sťažovateľa telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 31. marca 1995. Pojednávanie 31. marca 1995 bolo uznesením súdu odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov.

Okresný   súd   Bratislava   –   vidiek   stanovil   3.   apríla   1995   termín   pojednávania   na 30. máj 1995. Na pojednávaní 30. mája 1995 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní, vypovedal odporca a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom   ďalšieho   dokazovania   a predloženia   dokladov   týkajúcich   sa   predmetu   konania zo strany sťažovateľa a odporcu.   Okresný   súd   Bratislava –   vidiek   vydal   31.   mája 1995 pokyn na vyžiadanie ďalších podkladov pre dokazovanie a 23. augusta 1995 stanovil termín pojednávania na 29. september 1995.

Právny   zástupca   odporcu   v   liste   doručenom   súdu   26.   septembra   1995   požiadal o odročenie   pojednávania   z   dôvodu   jeho   účasti   na   inom   pojednávaní.   Uznesením č. k. 11 C 59/93-55 z 30. mája 1995 rozhodol súd o ustanovení tlmočníka zo slovenského jazyka   do   maďarského   jazyka   pre   posudzované   konanie.   Právny   zástupca   sťažovateľa doručil súdu 29. júna 1995 a 11. júla 1995 doklady pre ďalšie dokazovanie.

Na   pojednávaní   29.   septembra   1995   súd   neakceptoval   ospravedlnenie   právneho zástupcu odporcu s poukázaním na predchádzajúce ospravedlnenie a možnosť substitúcie. Na   pojednávaní   súd   vykonal   ďalšie   dokazovanie   vo   veci   a uznesením   bolo   odročené na 24. október   1995.   Právny   zástupca   odporcu   doručil   súdu   23.   októbra   1995 ospravedlnenie svojej prípadnej neúčasti na pojednávaní 24. októbra 1995 s poukázaním na účasť na iných pojednávaniach.

Právny zástupca sťažovateľa doručil súdu 23. októbra 1995 oznámenie týkajúce sa ďalšieho   dokazovania.   Na   pojednávaní   24.   októbra   1995   sa   zúčastnil   právny   zástupca sťažovateľa   a pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s   tým,   že   právny   zástupca sťažovateľa   predloží   súdu   požadované doklady.   Okresný   súd   Bratislava   –   vidiek   vydal 25. októbra   1995   pokyny   na   vypravenie   prípisov   týkajúcich   sa   ďalšieho   dokazovania v predmetnej veci a 20. decembra 1995 na zaslanie opakovaných prípisov – urgencií.

Okresná prokuratúra Bratislava – vidiek listom doručeným súdu 1. februára 1996 požiadala o vrátenie zapožičaného spisu. Okresný súd Bratislava – vidiek vydal 9. februára 1996   pokyn   na   zaslanie   prípisu   odporcovi   prostredníctvom   Obvodného   oddelenia Policajného zboru Pezinok.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   29.   novembra   1995   súdu   odpoveď   na   výzvu zo 7. novembra 1995. Okresný súd Bratislava – vidiek vydal 26. februára 1996 pokyny na zaslanie   prípisov   Katastrálnemu   úradu   Bratislava   a   právnym   zástupcom   odporcu a sťažovateľa týkajúcich sa ďalšieho dokazovania, ktoré boli vypravené 20. mája 1996.

Pokynom Okresného súdu Bratislava – vidiek z 25. novembra 1996 bol spis daný na lehotu a 5. januára 1997 bol spis daný na lehotu do 23. januára 1997 za účelom zistenia nového rozvrhu práce zákonného sudcu. V spise (č. l. 102) je založená žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa z 11. októbra 1999 o stanovenie termínu pojednávania bez dátumu doručenia žiadosti okresnému súdu.

Okresný súd vyzval prípisom z 28. októbra 1999, ktorý bol vypravený 12. novembra 1999, právneho zástupcu sťažovateľa, aby dokázal aktívnu legitimáciu sťažovateľa v spore, vyčíslil   hodnotu   sporu,   právny   základ   sporu   a upresnil   petit   v lehote   8   dní.   Odpoveď právneho zástupcu sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 25. novembra 1999. Okresný súd   prípisom   z 15.   novembra   1999   požiadal   právneho   zástupcu   sťažovateľa   o zaslanie ďalších   písomností.   Doručenie   prípisu   je   vykázané   29.   decembra   1999   a požadované dokumenty boli okresnému súdu doručené 18. apríla 2000 (č. l. 110 až 133 spisu).

Právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu 22. marca 2001 list, v ktorom žiadal   o   určenie   termínu   pojednávania   s poukázaním   na   skutočnosť,   že   posledné pojednávanie vo veci sa konalo v roku 1996 (č. l. 108 spisu). Okresný súd vydal 3. mája 2001   pokyn   na zaslanie prípisov   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   a odporcovi.   Právny zástupca sťažovateľa doručil požadované údaje okresnému súdu   1. júna 2001. Odporca v liste   doručenom   okresnému   súdu   7.   júna   2001   požiadal,   aby   sa   okresný   súd   obrátil s výzvou na právneho zástupcu, ktorý ho zastupuje.

Okresný   súd   vydal   26.   novembra   2001   pokyn   na   zaslanie   prípisu   právnemu zástupcovi   sťažovateľa,   v ktorom   požiadal   o oznámenie   skutočností   týkajúcich   sa posudzovanej   veci   a   rovnopis   upresneného   petitu   z   29.   mája   2001.   Právny   zástupca sťažovateľa v odpovedi doručenej okresnému súdu 12. decembra 2001 priložil požadovaný rovnopis upresneného petitu.

Okresný súd prípisom z 8. februára 2002 požiadal právneho zástupcu sťažovateľa o zaslanie rovnopisu upresneného petitu z 29. mája 2001. Okresný súd vydal 19. augusta 2002 pokyn na zaslanie prípisu právnemu zástupcovi odporcu, aby sa k upresnenému petitu sťažovateľa vyjadril v lehote 15 dní. Odpoveď právneho zástupcu odporcu bola okresnému súdu doručená 14. októbra 2002.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 10. apríla 2003 bol posudzovaný spis prerozdelený   v   zmysle   opatrenia   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr.   3022/2003 z 26. februára   2003.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 25.   augusta   2003 v uvedený deň nahliadol do spisu poverený zástupca právneho zástupcu sťažovateľa. Právny zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   9.   septembra   2003   žiadosť   o nariadenie termínu pojednávania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 4. novembra 2003 bol spis prerozdelený opatrením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3022/2003 z 3. novembra 2003. Okresný súd stanovil 13. apríla 2004 termín pojednávania na 2. jún 2004. V spise (č. l. 172 – 173) je založená odpoveď podpredsedu okresného súdu z 19. apríla 2004 na sťažnosť právneho zástupcu   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní   zo   6.   októbra   2003   a   predmetná   žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa.

V spise je (č. l. 174 – 175 a č. l. 180 – 188) založená korešpondencia okresného súdu s ústavným   súdom   týkajúca   sa   posudzovanej   veci.   Právny   zástupca   odporcu   doručil okresnému súdu 25. mája 2004 žiadosť o zrušenie termínu pojednávania stanoveného na 2. jún 2004 z dôvodu účasti na inom pojednávaní. Pojednávanie 2. júna 2004 bolo za účasti poverenej zástupkyne právneho zástupcu sťažovateľa odročené na 27. september 2004.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 11. júna 2004 bol opatrením podpredsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 3008/04 predmetný spis prerozdelený. Právny zástupca odporcu doručil   okresnému   súdu   23.   septembra   2004   žiadosť   o zrušenie   termínu   pojednávania stanoveného na 27. september 2004 z dôvodu práceneschopnosti odporcu. Pojednávanie 27. septembra 2004 bolo za účasti poverenej zástupkyne právneho zástupcu sťažovateľa odročené   na   22.   november   2004.   Predvolaním   okresného   súdu   z   29.   septembra   2004 predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ   požiadal   listom   doručeným   okresnému   súdu   9.   septembra   2003 o nariadenie   termínu   pojednávania.   Zároveň   právny   zástupca   sťažovateľa   doručil okresnému   súdu   8.   októbra   2003   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   v zmysle   príslušných ustanovení zákona o štátnej správe súdov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že hoci predmetom sporu je návrh na vydanie dedičstva oprávnenému dedičovi, ide o vec, ktorá patrí po skutkovej a právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva   s rozsiahlou   judikatúrou   v   tejto   oblasti.   Predseda   okresného   súdu   navyše vo svojom stanovisku neuviedol ako dôvod, prečo okresný súd dosiaľ vo veci nerozhodol, ani právnu, ani faktickú zložitosť prejednávanej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním neprispel k prieťahom v konaní, na výzvy okresného súdu zasielal požadované doklady v stanovenej lehote a prostredníctvom právneho zástupcu sa zúčastňoval pojednávaní.

Správaním   odporcu   a   jeho   právneho   zástupcu   došlo   síce   k   predĺženiu   konania z dôvodu opakovanej práceneschopnosti odporcu a viacerých žiadostí právneho zástupcu odporcu   o odročenie   pojednávaní   kvôli   účasti   na   iných   pojednávaniach   (napr.   žiadosti doručené okresnému súdu 21. marca 1995, 26. septembra 1995, 23. októbra 1995, 25. mája 2004   a 23.   septembra   2004),   tieto skutočnosti   však nemožno považovať v okolnostiach posudzovanej veci ako zbytočné prieťahy v konaní a pripísať na ťarchu okresného súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie II. ÚS 3/00).

Ústavný súd   zistil,   že okresný   súd   nevykonal žiadne   úkony v posudzovanej   veci od 20. mája 1996 do 28. októbra 1999 (41 mesiacov), od 18. apríla 2000 do 3. mája 2001 (11,5 mesiacov) a od 14. októbra 2002 do 13. apríla 2004 (18 mesiacov).

Predseda   okresného   súdu   sa   na   výzvu   ústavného   súdu   vyjadril   stanoviskom doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2004. Vo svojom vyjadrení uviedol, že v zásade je neprijateľné   jedenásťročné   trvanie   konania,   aj   keď   okresný   súd   prevzal   celú   agendu bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek vrátane posudzovaného spisu v roku 1997. Dĺžka   predmetného   konania   bola   ovplyvnená   úmrtím   zákonnej   sudkyne,   ďalším prerozdelením agendy ďalšej zákonnej sudkyni, zároveň sa čakalo na nástup sudkyne, ktorá by prevzala celú agendu predchádzajúcej zákonnej sudkyne.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nová zákonná sudkyňa   nastúpila   na   okresný   súd   neskôr,   ako   sa   očakávalo,   a   postupne   sa   začala oboznamovať   so   všetkými   pridelenými   vecami,   pričom   začala   v uvedenej   veci   konať primerane k množstvu a náročnosti nevybavených vecí, ktoré prevzala.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   ustálil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v   celkovej   dĺžke   70,5   mesiacov (t. j. v obdobiach od 20. mája 1996 do 28. októbra 1999, od 18. apríla 2000 do 3. mája 2001 a od 14. októbra 2002 do 13. apríla 2004).

Právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynulo smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa najmä v pretrvávajúcej neistote spôsobenej nerozhodnutím súdu v danej veci počas celkovej dĺžky konania vyše jedenástich rokov. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na obdobie nečinnosti okresného súdu v predmetnej veci považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 60 000 Sk a vo zvyšnej časti požiadavku sťažovateľa, ktorý žiadal primerané finančné zadosťučinenie v sume 450 000 Sk, zamietol.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznáva sa mu pri určení náhrady trov konania odmena zvýšená o daň z pridanej hodnoty. Právny zástupca sťažovateľa predložil ústavnému súdu fotokópiu osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004, ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu   Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony   právnej   pomoci   každý   v hodnote 4 534 Sk. Ústavný súd rozhodol   aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   19   ods.   3   vyhlášky   č.   163/2002   Z.   z., t. j. 136 Sk.   Daň   z pridanej   hodnoty   (sadzba   19   %)   zo   sumy   9   340   Sk   (celková   suma odmeny) je vyčíslená čiastkou 1 774,60 Sk.

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   11   115   Sk,   ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd. Vo zvyšnej časti požadovaným trovám právneho zastúpenia ústavný súd nevyhovel.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2004