znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 92/02-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2002   prerokoval   prijatú   sťažnosť   H.   M.,   bytom   T.,   zastúpenej   advokátom   JUDr. M. K., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   garantovaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   v Topoľčanoch   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 5 P 184/99 a sp. zn. E 620/99 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti H. M.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. mája 2002   doručené   podanie   H.   M.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátom JUDr. M. K., T., v ktorom namietala porušenie základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde garantovaného   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 5 P 184/99 (o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu) a sp. zn. E 620/99 (o návrhu na výkon rozhodnutia   o výchove   a   opatere   maloletého   dieťaťa).   Sťažovateľka   žiadala,   aby ústavný   súd   jej   návrhu   „vyhovel   a svojím   meritórnym   rozhodnutím   vyslovil: OS v Topoľčanoch v konaní o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu   sp.   zn.   5   P   184/99   a v konaní   o výkon   rozhodnutia   o výchove   a opatere maloletého dieťaťa sp. zn. E 620/99 porušil základné právo H. M., bytom v T., na prerokovanie veci nestranným súdom bez zbytočných prieťahov upravených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a priznal menovanej primerané finančné zadosťučinenie“.

Podaním   z 20.   mája   2002   navrhovateľka   doplnila   svoj   návrh   v zmysle výzvy   ústavného   súdu,   najmä   označila   obdobia,   v ktorých   okresný   súd v napadnutých   veciach   nekonal,   a výšku   primeraného   finančného   zadosťučinenia určila sumou 1 000 000 Sk, pričom ju zdôvodnila stratou možnosti mať vo svojej výchove a opatere svoje dieťa, ktoré sa jej v dôsledku namietaného postupu okresného súdu (vo vyššie uvedených konaniach) postupne „čím ďalej tým viac odcudzuje, pre nemožnosť   stáleho   kontaktu   s ním“.   K sťažnosti   sťažovateľka   pripojila   sťažnosti z rokov 2000 a 2001, ktorými namietala zbytočné prieťahy v predmetných súdnych konaniach,   a odpovede   okresného   súdu,   ktoré   kvalifikovali   jej   sťažnosti   ako neopodstatnené   (sp.   zn.   Spr   1506/00   z   5.   mája   2000   a   č.   k.   Spr   1503/01-7 z 26. februára 2001).

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   92/02-16   zo   4.   júla   2002   sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy prijal na ďalšie konanie.

V rámci prípravy ústneho pojednávania sa na základe žiadosti ústavného súdu vyjadril   k opodstatnenosti   prijatej   sťažnosti   (ďalej   len   „sťažnosť“)   okresný   súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr 458/02 z 31. júla 2002, v ktorom podal   chronológiu   vykonaných   procesných   úkonov   a rozhodnutí   vydaných v predmetných veciach s konštatovaním, že „nebolo zistené zo strany sudcu, ktorý vec rozhodoval,   že   by   zavinil   subjektívne   prieťahy   v konaní“.   Okresný   súd   súčasne predložil spisy sp. zn. P 184/99 a sp. zn. E 620/99.

II.

Z obsahu vyššie uvedeného vyjadrenia okresného súdu a z obsahu predložených súdnych spisov ústavný súd zistil, že konanie vo veci sp. zn. P 184/99 bolo ukončené rozsudkom okresného súdu č. k. 5 P 184/99-109 z 15. marca 2001, ktorý v spojení s rozsudkom   Krajského súdu   v Nitre (ďalej len „krajský súd“)   č.   k.   5 Co 219/01, 5 Co 220/01-138 z 28. júna 2001 nadobudol právoplatnosť 5. septembra 2001. Týmto rozsudkom okresný súd zmenil svoj rozsudok sp. zn. 7 C 185/97 z 18. júna 1998 v časti o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že zveril maloletú dcéru sťažovateľky   do   výchovy   a opatery   jej   otca.   Uznesením   č.   k.   5   P   184/99-114 z   27.   marca   2001   nariadil   okresný   súd   predbežné   opatrenie,   ktorým   zveril maloletú   do   výchovy   a opatery   jej   otca.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť a vykonateľnosť   v spojení   s vyššie   uvedeným   rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 5 Co 219/01, 5 Co 220/01-138 z 28. júna 2001 dňom 5. septembra 2001.

Návrhom   z 12.   októbra   2001   sťažovateľka   požiadala   okresný   súd   o úpravu styku s maloletým dieťaťom v súvislosti s vyššie uvedeným rozsudkom. Okresný súd rozsudkom   č.   k.   1   P   184/99-160   z 24.   januára   2002   rozhodol   o úprave   styku sťažovateľky   s jej   maloletým   dieťaťom.   Rozsudok   nadobudol   právoplatnosť 4. februára 2002.

Vec sp. zn. E 620/99, v ktorej sa sťažovateľka domáhala výkonu rozhodnutia o výchove   a opatere   jej   maloletej   dcéry   (v   súvislosti   s rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 7 C 185/97 z 18. júna 1998), bola ukončená uznesením č. k. E 620/99-60 z 10. mája 2001, ktoré v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 9 Co 256/01-70 z 31.   augusta   2001   nadobudlo   právoplatnosť   18.   septembra   2001.   Predmetným rozhodnutím bol návrh sťažovateľky zamietnutý.

III.

Podľa   čl.   127   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd začne konanie a koná o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len za predpokladu, že táto spĺňa podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa č. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   osoby   neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   ústavný   súd   poskytuje   ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak bola táto ochrana na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99), t. z. že ústavný súd neposkytol navrhovateľom ochranu v tých veciach, v ktorých zistil, že súdne konania, v ktorých   bolo namietané porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, boli   právoplatne   skončené   ešte   pred   podaním   návrhu   na   začatie   konania   (napr. III. ÚS 32/00).

Ústavný   súd   z vyššie   uvádzaného   vyjadrenia   okresného   súdu   a z obsahu predložených súdnych spisov (sp. zn. P 184/99 a sp. zn. E 620/99) dodatočne zistil, že predmetné konania sú už právoplatne skončené, a to v termínoch vyššie uvedených.

Sťažnosť sťažovateľky z 29. apríla 2002 bola doručená ústavnému súdu 2. mája 2002, teda po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutí, ktorými boli ukončené sťažnosťou napadnuté konania okresného súdu (vec sp. zn. P 184/99 bola právoplatne skončená 5. septembra 2001, vec sp. zn. E 620/99 bola právoplatne skončená 18. septembra 2001).

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde „ak tento zákon neustanovuje inak   a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku“.

Podľa   ustanovenia   §   103   Občianskeho   súdneho   poriadku   „kedykoľvek   za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania)“.

Podľa   ustanovenia   §   104   ods.   1   prvej   vety   Občianskeho   súdneho   poriadku „ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví“.

V prejednávanom prípade namietala sťažovateľka porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zisťovanie   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   upravuje zákon   o ústavnom   súde   inštitútom   predbežného   prerokovania   (§   25).   Ustanovenie §   31a   citovaného   zákona   o primeranom   použití   ustanovení   Občianskeho   súdneho poriadku v konaní pred ústavný súdom nevylučuje možnosť postupu ústavného súdu podľa   §   103   Občianskeho   súdneho   poriadku,   t.   z.   prihliadnuť   kedykoľvek   počas konania o sťažnosti   na to,   či   sú   splnené podmienky   konania ustanovené   zákonom o ústavnom súde. Ak ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti dodatočne zistí nesplnenie neodstrániteľnej podmienky konania pred ústavným súdom, konanie o sťažnosti zastaví podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na účel predmetného základného práva (odstránenie stavu právnej neistoty),   doterajšiu   vyššie   citovanú   judikatúru   ústavného   súdu   (neposkytnutie ústavnej   ochrany   už   právoplatne   skončeným   veciam),   ako   aj   z dôvodu   nesplnenia zákonom ustanovenej podmienky (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) na začatie konania   pred   ústavným   súdom   ústavný   súd   postupom   ustanoveným   §   103 Občianskeho súdneho poriadku konanie o sťažnosti sťažovateľky podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde zastavil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2002