znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 92/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2001 predbežne prerokoval návrh E. Š., bytom P., ktorým namieta porušenie svojich práv podľa čl. 11, čl. 12, čl. 17, čl. 19, čl. 32 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1, čl. 5, čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 konaním orgánov bývalej Československej socialistickej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Návrh E. Š.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. júla 2001 doručený návrh E. Š., bytom P. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namieta porušenie čl. 11, čl. 12, čl. 17, čl. 19, čl. 32 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1, čl. 5, čl. 6, čl. 7 ods. 2, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č.   11   konaním   orgánov   bývalej   Československej   socialistickej   republiky.   K návrhu   sú pripojené   početné   fotokópie   dokumentov   podporujúcich   tvrdenia   navrhovateľa   a jeho korešpondencia s orgánmi Slovenskej republiky.

Podľa   tvrdenia   navrhovateľa   dochádzalo   k porušovaniu   jeho   základných   práv a slobôd v období od roku 1962 do roku 1977. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   nadobudla   účinnosť   1.   októbra   1992.   Dohovor   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   nadobudol   pre   bývalú   Českú   a Slovenskú Federatívnu Republiku platnosť 18. marca 1992. Ústavný súd Slovenskej republiky vznikol 17. marca 1993.

V dobe, keď podľa tvrdení navrhovateľa dochádzalo k porušovaniu jeho základných práv   a   slobôd,   neboli   na   území   Slovenska   platné   a   účinné   ani   ústava,   ani   Dohovor, zakotvujúce tieto práva a slobody. Rovnako vtedy neexistoval ani ústavný súd.

Ústavný súd poskytuje ochranu iba pred porušeniami základných práv a slobôd, ku ktorým došlo na území Slovenskej republiky po nadobudnutí účinnosti dokumentov, ktoré tieto práva zakotvujú, a po jeho vzniku alebo ktoré po jeho vzniku pokračujú. Z obdobného právneho názoru vychádzal ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 26/95.

Ústavný   súd   nemá   právomoc   zaoberať sa   porušeniami základných   práv   a slobôd v období, ktoré uvádza navrhovateľ. Nedostatok právomoci ústavného súdu nie je možné odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal ostatné podmienky prijateľnosti návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.