znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 91/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť maloletého P. L., trvale bytom S., t. č. B., zastúpeného advokátkou Mgr. A. S., D., pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17, čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 1 písm. d), čl. 5 ods. 5 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 a čl.   2   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 28 ods. 1, čl. 32 ods. 1 a čl. 37 písm. b), c) a d) Dohovoru o právach dieťaťa postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. v konaní vedenom pod sp. zn. Om 220/09 a Okresného súdu Senica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 94/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletého P. L. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára 2010 doručená sťažnosť maloletého P. L., trvale bytom S., t. č. B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 17, čl. 18 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 23 ods. 1, čl. 35 ods. 1 a čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, čl. 4 ods. 2, čl. 5 ods. 1 písm. d), čl. 5 ods. 5 a   čl.   8   ods.   1   a 2   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“),   práv   podľa   čl. 1 a čl.   2   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 28 ods. 1, čl. 32 ods. 1 a čl. 37 písm. b), c) a d) Dohovoru o právach dieťaťa postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v S. (ďalej len „úrad“) v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Om 220/09   a Okresného   súdu   Senica   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vedenom pod sp. zn. 5 P 94/2009.

Sťažovateľ uviedol, že „s ohľadom na neochotu svojho zákonného zástupcu v jeho mene   obrátiť   sa   na   Ústavný   súd   SR   a s ohľadom   na   predchádzajúce   kroky   zákonného zástupcu   napomáhajúce   porušovateľom   k zásahu   do   jeho   základných   práv   a slobôd... je nútený sám obrátiť sa na Ústavný súd SR s touto sťažnosťou. Odvodzujúc svoju procesnú spôsobilosť z hmotného práva žiada, aby jeho sťažnosť bola riadne prejednaná“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva:«Dňa 22. 10. 2009 sa na ÚPSVaR v S. (porušovateľ v 1./ rade) dostavila M. R..., matka sťažovateľa, ktorý jej bol do osobnej starostlivosti zverený rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. 8 C 72/95 zo dňa 18. 07. 1995.

Porušovateľ   v 1./   rade...   vykonal   s M.   R.   pohovor,   na   ktorom   matka   sťažovateľa okrem iného uviedla, že: „Synovu výchovu nezvládam, komunikácia medzi nami zlyhala a nedokážem mu pomôcť pri zvládnutí jeho problému s alkoholom“. Okrem iných skutočností matka uviedla, že sťažovateľ sa od 25. 09. 2009 nachádza u svojej starej matky E. M..., pričom označila aj presnú adresu jej bydliska...

Porušovateľ v 1./ rade dňa 23. 10. 2009 vypracoval „Návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP“, doručený na Okresný súd Senica (porušovateľ v 2./ rade) dňa 27. 10. 2009. V zmysle podaného návrhu porušovateľ v 1./ rade žiadal porušovateľa   v   2./   rade,   aby   nariadil   predbežné   opatrenie,   v   zmysle   ktorého   má   byť sťažovateľ   odovzdaný   do   starostlivosti   Resocializačného   zariadenia   P.   Svoj   návrh porušovateľ v 1./ rade odôvodnil tým, že v záujme mladistvého je potrebné, aby sa podrobil resocializácii a liečbe závislosti na alkohole, z dôvodu aktivizovania vnútorných schopností dieťaťa na prekonanie psychických, fyzických a sociálnych dôsledkov závislosti na alkohole. K svojmu návrhu porušovateľ v 1./ rade pripojil listiny doložené matkou sťažovateľa a zápisnicu z pohovoru s matkou sťažovateľa.

Porušovateľ v 2./ rade uznesením,   č.   kon.   5 P 94/2009-12 zo dňa 26.   11.   2009 nariadil   predbežné   opatrenie,   v   zmysle   ktorého   uložil   matke   sťažovateľa   povinnosť odovzdať   sťažovateľa   do   starostlivosti   nahrádzajúcej   starostlivosť   rodičov   do resocializačného   zariadenia   P.   Trvanie   predbežného   opatrenia   porušovateľ   v   2./   rade ohraničil právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.

Po   doručení   predbežného   opatrenia   všetkým   účastníkom   konania   (matka sťažovateľa, otec sťažovateľa, porušovateľ v 1./ rade) a nadobudnutí jeho vykonateľnosti, porušovateľ v 1./   rade...   sa   dňa 09.   12.   2009 dostavil   do   školského   zariadenia,   ktoré sťažovateľ navštevuje (SPŠ dopravná v B.), odkiaľ ho vzal a odovzdal Resocializačnému zariadeniu uvedenému v rozhodnutí súdu – do Terapeuticko-resocializačného strediska pre závislé deti a dospelých P.

Proti   nariadenému   predbežnému   opatreniu   podal   odvolanie   otec   sťažovateľa a Krajský súd v Trnave svojím uznesením, sp. zn. 24 CoP 81/2009 zo dňa 28. 12. 2009 uznesenie porušovateľa v 2./ rade zmenil a návrh porušovateľa v 1./ rade zamietol. Dňa   29.   12.   2009   bol   sťažovateľ   „prepustený“   z Resocializačného   zariadenia a vrátil sa späť ku starej matke E. M.

Postup porušovateľov v 1./ a 2./ rade uvedený v tejto časti sťažnosti, ako aj režim a spôsoby, ktorým bol sťažovateľ v resocializačnom zariadení počas 21 dní (a to aj počas vianočných sviatkov) podrobený (bližšie popísané v čl. V sťažnosti), odôvodňujú podanie tejto sťažnosti.

Podrobnosti   skutkového   stavu   vyplývajú   priamo   z listinných   dôkazov   pripojených k sťažnosti.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že úrad v konaní vedenom pod sp. zn. Om 220/09 a okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 94/2009 porušili jeho označené základné práva a slobody, a aby im prikázal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   7   350   €,   ako   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia v sume 254,88 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie označených základných práv a slobôd sťažovateľa   na   jednej   strane   úradom,   ktorý   na   základe   oznámenia   matky   sťažovateľa vypracoval „návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP“, a na   druhej   strane   okresným   súdom,   ktorý   v zmysle   podaného   návrhu   uznesením (predbežným opatrením) č. k. 5 P 94/2009-12 z 26. novembra 2009 rozhodol o odovzdaní sťažovateľa „do starostlivosti   nahrádzajúcej   starostlivosť   rodičov   do Resocializačného zariadenia P.“.

V danom   prípade   má   zásadný   význam   pre   posúdenie   veci   ústavným   súdom tvrdenie sťažovateľa,   že: „Proti   nariadenému   predbežnému   opatreniu   podal   odvolanie otec sťažovateľa   a Krajský   súd   v Trnave   svojím   uznesením,   sp.   zn.   24   CoP   81/2009 zo dňa 28. 12. 2009 uznesenie porušovateľa v 2./ rade zmenil a návrh porušovateľa v 1./ rade zamietol.“

Krajský   súd   v Trnave   uznesením   č.   k.   24   CoP   81/2009-53   z 28. decembra   2009 rozhodol   tak,   že   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   o umiestnení   sťažovateľa do ústavnej starostlivosti zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne“, a zároveň dospel   k názoru, že „v danom prípade osobitná výnimočnosť daného prípadu a ani neúčelnosť výchovných opatrení preukázaná a ani súdom prvého stupňa zdôvodnená nebola... S poukazom na vyššie uvedené, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bol maloletý predbežne   zverený   do   ústavnej   starostlivosti,   bolo   vydané   predčasne,   bez   naplnenia zákonom   požadovaných   náležitostí   pri   nesplnení   podmienky   nevyhnutnosti   takéhoto postupu,   odvolací   súd   s použitím   ustanovenia   §   220   O.   s.   p.   rozhodnutie   zmenil   tak, že návrh kolízneho opatrovníka v celom rozsahu zamietol.“.

Ústavný súd stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne   (I.   ÚS   24/00,   III.   ÚS   53/02).   V nadväznosti   na   to   je   však   nutné   s ohľadom na okolnosti   daného   prípadu   zdôrazniť,   že   aj   taký   zásah   podlieha   princípu   subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, a je preto podmienený tým,   že   zjavne   neodôvodnené   alebo   arbitrárne   konanie   všeobecného   súdu   nie   je napraviteľné   účinným   procesným   prostriedkom   alebo   postupom   nadriadeného   alebo inštančne vyššieho stupňa všeobecného súdu.

Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu základným právam a slobodám   sťažovateľa   na   základe   opravných   prostriedkov,   ktorá   vyplýva   priamo z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 201 a nasl.), vylučuje (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1 ústavy) právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti smerujúcej priamo proti procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd v danom prípade považuje odvolanie ako riadny opravný prostriedok za účinný   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   a   slobôd.   V rozsahu   svojho preskúmavacieho   oprávnenia   sa   odvolací   súd   musí   vyrovnať   s rovnakými   skutkovými a právnymi argumentmi uvedenými v odvolaní, ako sťažovateľ uvádza v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   otec   sťažovateľa   (maloletého) proti uzneseniu okresného súdu podal (využil) opravný prostriedok, o ktorom krajský súd aj rozhodol, čím poskytol ochranu základným právam a slobodám sťažovateľa a odstránil tak protiprávny stav.

Pokiaľ   ide   o označené   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, ústavný súd už viackrát vyslovil, že o prípadnom porušení týchto práv a slobôd by bolo   možné   uvažovať   zásadne   len   vtedy,   ak   by   zo   strany   všeobecného   súdu (resp. iného orgánu)   primárne   došlo   k porušeniu   niektorého   zo   základných   práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich   porušením   (obdobne   napr. IV. ÚS   326/07, I. ÚS 392/08),   čo   sa   v danom   prípade nestalo. Sťažovateľ ani bližšie neoznačil akým konaním malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd zaručených ústavou a práv a slobôd zaručených medzinárodným dohovorom, ktoré sťažovateľ uviedol v sťažnosti. Ústavný súd je podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania, čím je zamedzená možnosť dopĺňať dôvody nad rámec návrhu.

Ústavný súd tiež zdôrazňuje, že osobitnou náležitosťou pre podanie sťažnosti podľa § 50   ods.   1   písm.   b)   zákona   o ústavnom   súde   je   označenie   právoplatného   rozhodnutia, ktorým   malo   dôjsť   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   k porušeniu   základných   práv   a slobôd. Takéto   rozhodnutie   neexistuje   z dôvodu   rozhodnutia   krajského   súdu   sp.   zn. 24 CoP 81/2009, ktorým zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Ústavný súd neskúmal ďalšie návrhy obsiahnuté v sťažnosti z dôvodu, že tieto sa viažu   na   rozhodnutie   v merite   veci.   Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   bez právneho významu zaoberať sa ďalšími nárokmi sťažovateľa.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd sťažnosť   sťažovateľa   odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010