znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 91/09-20

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   senátu   1. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. D. A., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie Bratislava č. 410 618/1430 z 27. marca 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Ľ. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009 doručená sťažnosť Ing. Ľ. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   rozhodnutím   Sociálnej   poisťovne   –   ústredie Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 410 618/1430 z 27. marca 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: «Listom   z   27.   marca   2007   mi   bolo   doručené „rozhodnutie“ Sociálnej   poisťovni

-ústredie   Bratislava (ďalej   len Spú)   č.   410   618/1430,   ktorým sa   podľa   § 293k   zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. zvyšuje môj starobný dôchodok na sumu 12 280,- Sk... V zákonnej lehote som listom 20. apríla 2007 doručil SPú „Návrh na preskúmanie predmetného rozhodnutia o zvýšení môjho starobného dôchodku“...

Návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom som podal z dôvodu, že v doručenom rozhodnutí suma môjho starobného dôchodku nebola prepočítaná v súlade s ustanoveniami § 293k zákona č. 310/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 Z. z o sociálnom poistení   t. j.   z   „priemerného   mesačného   zárobku“   za   päť   zárobkovo   najlepších kalendárnych   rokov   v   rozhodnom   období,   „bez   obmedzenia“   podľa   predpisu   účinného do konca 31.   12.   2003,   ktorým je zákon č. 100/1988 Zb.   o sociálnom zabezpečení,   ale z priemeru mojich „vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie“... ustanovených osobitným predpisom - za 5 rokov v ktorých boli tieto „základy“ v rozhodnom období najvyššie!? Ináč povedané SPú pri prepočítam môjho dôchodku, v rozpore so zákonom uplatnila obmedzenie podľa predpisu účinného do 31. 12. 2003 - konkrétne §-u 12 ods. 2...

Ja som označil v „Návrhu na preskúmanie rozhodnutia č. 410 618/1430 z 27. marca 2007“ čoho sa domáham a označil som tiež metodiku výpočtu môjho starobného dôchodku v   súlade   s   ustanoveniami   §   293k   zákona   č.   310/2006   Z.   z.,   podľa   ktorej   mal   byť   môj starobný dôchodok k danému termínu zvýšený na sumu 19 093,00 Sk.

V súčasnosti mi Spú dlží už viac ako sedem tisíc €, pričom dlžoba každý ďalší mesiac narastá...

Proti rozsudku   Krajského   súdu   v   Košiciach (ďalej   len   krajský   súd) č. k. 2 Sd/74/2007-45 zo 4. septembra 2007..., ktorým potvrdil „rozhodnutie“ odporkyne č. 410 618 1430 z 27. marca 2007 som v zákonnej lehote podal „odvolanie“... z dôvodu, že prvostupňový súd rozhodol bez toho aby:

sa zástupca SPú, na moju výslovnú žiadosť a aj vyzvanie sudkyne, vyjadril k mnou navrhnutým   dôkazom   a   uviedol   dôkazy   na   podporu   svojich   tvrdení,   že   môj   starobný dôchodok bol prepočítaný v súlade s ustanoveniami § 293k zák. č. 310/2006 Z. z... Krajský súd ma listom z 5. 11. 2007, v súlade s ustanovením § 209a ods. 1 O. s. p. vyzval, aby som sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril či súhlasím s tým, aby   odvolací   súd   o   mojom   odvolaní   smerujúcom   proti   rozsudku   krajského   súdu č. k. 2 Sd/74/2007-45 rozhodol bez nariadenia pojednávania... Doporučeným listom z 8. 11. 2007 som krajskému súdu oznámil, že nesúhlasím, aby odvolací súd o mojom odvolaní smerujúcom proti rozsudku krajského súdu č. k. 2 Sd/74/2007-45 rozhodol bez nariadenia pojednávania...

Nechcel som veriť vlastným očiam keď v obálke s pečiatkou pošty 5. 3. 2008 som miesto „predvolania“ našiel rozsudok NS SR sp. zn. 7 So 242/2007 zo dňa 31. jan. 2008, ktorým bol potvrdený rozsudok krajského súdu zo 4. 9. 2007 č. k. 2 Sd 74/2007-45... Neviem kedy bol rozsudok NS SR č. 7 So 242/2007 doručený krajskému súdu, ale mne bol doručený 6. marca 2008 listom podaným na pošte 5. marca 2008, t. j. 35 dní po jeho vynesení?!...

„Dovolanie“ proti rozsudku NS SR sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008... som krajskému súdu doručil listom z 19. marca 2008...

S odvolaním sa na § 3 ods. 7 ako aj §§ 62 ods. 1 a 53 ods. 1, písm. g) zákona č. 757/2004   Z.   z.   -   o   súdoch...   (ďalej   len   zákon)   -...   som   listom   z   5.   augusta   2008 Sekretariátu predsedu NS SR doručil „sťažnosť“ na porušenie môjho práva na verejné prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   mojej   prítomnosti   aby   som   sa   mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Dvoma listami, podanými NS SR v jeden deň, 13. januára 2009 na tej istej pošte, mi bolo doručené:... Uznesenie č. 1 Sdo 23/2008 z 30. októbra 2008..., ktorým najvyšší súd zastavuje konanie o mojom „dovolaní“!? - podpísané pani JUDr. I. H., ako predsedníčkou senátu. Toto uznesenie mi bolo doručené 15. januára 2009 t. j. 77 dní potom ako senát rozhodol?!...

Oznámenie č. Ns 103/2008 zo 7. januára 2009... cit.: „že vzhľadom na obsah mojich podaní   nie   je   ich   možné   považovať   za   dôvodnú   sťažnosť   podľa   ustanovení zák. č. 707/2004 Z. z. (správne malo byť 757/2004) a zák. č. 152/1998 Z. z., pretože moje námietky smerujú k procesnému postupu odvolacieho senátu a k jeho právnemu posúdeniu veci“, podpísané pani JUDr. I. H. ako predsedníčkou správneho kolégia. Je to účelové skreslenie mojej „sťažnosti“ - snaha vyložiť jej obsah tak, aby ju bolo možné „zhodiť zo stola“. Moje námietky smerujú v prvom rade proti porušeniu môjho práva na verejné prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   v   mojej   prítomnosti,   aby som sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...

Mrzí ma, že „najvyšší orgán súdnej moci“ aj za cenu porušovania zákonov sa snaží „naplniť“   politickú   objednávku,   mravne   pochybného   charakteru,   nakoľko   sa   jedná o zákonom   a   ústavou   chránené   práva   a   záujmy   ozaj   zbedačených   „starodôchodcov“, nazývaných tiež „odpísanou generáciou“, u väčšiny ktorých starobné dôchodky už nestačia ani na pokrytie základných životných potrieb...

Ja som mal priznaný dôchodok za účinnosti ust. § 16 ods. 8 zák. č. 274/1994 Z. z. v znení zákona č. 394/1994 Z. z., ktoré boli zrušené zákonom č. 413/2002 Z. z. a napokon zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Ak právny predpis - zákon č. 461/2003 Z. z. v ust. § 293 k zrušil tzv. obmedzenia priemernej mzdy na výpočet dôchodku, potom mali byť správne zrušené všetky obmedzenia, vrátene obmedzení voči mňa ako sťažovateľovi a na základe toho mi mal byť vypočítaný dôchodok bez obmedzení...

Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR v náleze vyslovil, že boli porušené jeho základné práva a slobody v čl. 46, odst. 1, 2, 3, Ústavy SR...

Sťažovateľ podľa § 52 ods. 2/8 zákona o Ústavnom súde navrhuje, aby Ústavný súd SR zrušil rozhodnutie NS SR sp. zn.: 7 So 242/2007 z 31. 1. 2008 a Sociálnej poisťovne

-ústredie č. 410 618/1430 z 27. 3. 2007 a vec bola vrátená týmto orgánom na nové konanie a rozhodnutie.»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Pri   prerokovaní časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal porušenie   základného práva podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 410 618/1430 z 27.   marca   2007,   ústavný   súd   vychádzal   z princípu   subsidiarity   zakotveného   v čl.   127 ods. 1 ústavy. Toto ustanovenie limituje hranice právomoci ústavného súdu a všeobecných súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, a to tým spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak takúto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ako   vyplýva   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh,   sťažovateľ   v rámci   právnych a opravných prostriedkov, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok v rámci piatej časti pojednávajúcej o správnom súdnictve, žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne.   Výsledkom   jeho návrhu bol rozsudok   Krajského súdu   v Košiciach (ďalej   len   „krajský   súd“)   č. k. 2   Sd   74/2007-45   zo   4.   septembra   2007,   ktorý   potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne. V prípade krajského súdu išlo o rozhodnutie súdu prvého stupňa, proti ktorému bolo prípustné odvolanie. Sťažovateľ toto svoje právo využil,   odvolanie   podal   a v rámci   odvolacieho   konania   najvyšší   súd   rozsudkom   sp.   zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008 rozsudok krajského súdu potvrdil.

Je nepochybné, že právomoci   ústavného súdu   vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne jednoznačne predchádzala právomoc všeobecných súdov, jednak krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ako aj najvyššieho súdu v rámci odvolacieho konania.

Vzhľadom na uvedené bolo treba sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie   (obdobne   napr. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 208/08).

Sťažnosť   v   časti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   základného   práva   podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008, ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená 18. marca 2009. Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť 7. marca 2008.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

S prihliadnutím   na dátum   právoplatnosti   rozsudku   najvyššieho   súdu   sp. zn. 7 So 242/2007 z 31. januára 2008 (7. marca 2008), ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti   ústavnému   súdu   (18. marca 2009)   ústavný   súd   považoval   za   dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty   (obdobne   napr.   III. ÚS 301/04,   III. ÚS 156/06,   III. ÚS 187/06,   III. ÚS 143/07, III. ÚS 202/08). Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Keďže   ústavný   súd   je   v súlade   s   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   viazaný návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v tomto   zákone, ako aj vzhľadom   na právne zastúpenie sťažovateľa kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd preskúmal a prerokoval sťažnosť v rozsahu, ktorý bol stanovený jej petitom.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009