znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 91/08-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť I. M., Ď., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 291/06 zo 14. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   I.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Žilina   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1030/97   po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 291/06 zo 14. decembra 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3.   I.   M.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80   000   Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť   I.   M.   trovy   konania   v sume 6 732 Sk   (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti I. M.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   91/08-10 z 26. marca   2008   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   I.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“) pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 291/06 zo 14. decembra 2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že:

«Dňa 10. 11. 1997 podala sťažovateľka na Okresný súd v Žiline „Návrh o vypratanie nehnuteľnosti a zdržanie sa zásahov do vlastníctva navrhovateľky“ zo strany odporcov. (...) Okresný súd v Žiline rozsudkom zo dňa 25. 03. 1998, číslo: 4 C 1030/97-33 rozhodol tak, že návrh sťažovateľky zamietol.

Proti uvedenému rozsudku sťažovateľka podala 16. 07. 1998 odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25. 11. 1998, číslo: 7 Co 1609/98 vyhovel odvolaniu sťažovateľky tým, že rozsudok Okresného súdu v Žiline 4 C 1030/97-33 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. (...)

Možno povedať, že po tom čo Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 25. 11. 1998, číslo 7 Co 1609/98 zrušil rozsudok Okresného súdu a vec vrátil na nové konanie, bol súd nečinný. To znamená, že od uvedenej doby až do súčasnosti súd nekonal, pretože nevytýčil ani jedno pojednávanie.

Na základe podania sťažovateľky „Sťažnosť“ zo dňa 25. 7. 2006, vydal Ústavný súd Slovenskej republiky „Nález“ zo dňa 14. 12. 2006, sp. zn. II. ÚS 291/06-31. (...)

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   sťažovateľ   namieta   porušenie   práv   na   súdnu   a   inú právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy SR: „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách: „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho   občianskych   právach   a   záväzkoch,   alebo   akomkoľvek   trestnom   čine,   z   ktorého je obvinený“, ktorého je SR zmluvnou stranou a ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku a bol vyhlásený pod č. 209/1992.»

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   1030/97   (po právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   sp.   zn. II. ÚS 291/06 zo 14. decembra 2006) porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. 1SprS/122/08 z 15. apríla 2008 vyjadril podpredseda okresného súdu, v ktorom uviedol:

„Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že napriek Nálezu Ústavného súdu zo dňa 14. 12. 2006 Okresný súd v Žiline naďalej vo veci nekoná, a to napriek podanej sťažnosti zo dňa 16.   5.   2007.   Podpredseda   súdu   na   sťažnosť   dňa   23.   5.   2007   oznámil,   že   vo   veci   sa rozhoduje o námietke zaujatosti. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 11. 9. 2007 vo veci rozhodol a teda v tento deň bol spis ešte na Okresnom súde v Žiline a nie na Krajskom súde v Žiline. Postupom súdu tak vzniká navrhovateľke značná škoda.

Podľa   vyjadrenia   konajúcej   sudkyne,   bola   dňa   20.   11.   2006   vo   veci   vykonaná ohliadka   miesta   samého,   po   ukončení   ktorej   bolo   pojednávanie   odročené   s   tým, že sa uskutoční až po vrátení spisu z ústavného súdu. Po nariadení termínu pojednávania na deň 26. 1. 2007 bola súdu doručená námietka zaujatosti voči sudkyni, preto bol termín pojednávania   zrušený   a   dňa   5.   2.   2007   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v   Žiline. Krajský súd spis vrátil s tým, že je potrebné rozhodnúť o súdnom poplatku. Po zaplatení súdneho poplatku dňa 9. 10. 2007 bol spis predložený krajskému súdu opätovne. Po vrátení spisu z Krajského súdu v Žiline boli účastníci vyzvaní na oznámenie, či trvajú na vykonaní navrhnutého   dokazovania,   resp.   či   navrhujú   doplniť   dokazovanie   o   vykonanie   ďalších dôkazov. Následne bol určený termín pojednávania na deň 28. 5. 2008.

Po oboznámení sa so spisovým materiálom a vyjadrením konajúcej sudkyne som toho názoru, že od rozhodnutia Ústavného súdu pod č. II. ÚS 291/06-31 zo dňa 14. decembra 2006 nedošlo vo veci k žiadnym prieťahom, ktoré by boli zavinené Okresným súdom Žilina. Je   potrebné   poukázať   na   skutočnosť,   že   k   zdržaniu   pri   vybavovaní   tejto   veci   došlo predovšetkým zavinením samotnej sťažovateľky, ktorá vo veci podala námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Napriek výzve následne sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok na podanú   námietku.   Zo   spisového   materiálu   je   zrejmé,   že   konajúci   súd   vo   veci   konal okamžite a bez akýchkoľvek prieťahov. Po predložení námietky zaujatosti do spisu pripojila dňa   2.   2.   2007   sudkyňa   svoje   vyjadrenie   k   tejto   námietke   a   dňa   5.   2.   2007   bol   spis predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý spis prevzal dňa 7. 2. 2007. Napriek tomu, že Krajský súd v Žiline považoval spis za predložený predčasne, konajúcemu súdu ho vrátil až po viac ako štyroch mesiacoch dňa 20. 6. 2007. Bezprostredne po vrátení spisu dňa

22. 6. 2007 súd vo veci rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti. Právny zástupca sťažovateľky napriek doručeniu tohto uznesenia súdny poplatok nezaplatil, ale z formálnych dôvodov nedoručenia tohto uznesenia samotnej sťažovateľke podal   vo   veci   odvolanie,   čím   došlo   k   zbytočnému   zdržaniu   pri   vybavovaní   tejto   veci. Súdny poplatok   následne   sťažovateľka   zaplatila   až   na   základe   ďalšieho   uznesenia Okresného   súdu   Žilina.   Bezprostredne   po   zaplatení   tohto   súdneho   poplatku   bol   spis opätovne predložený Krajskému súdu v Žiline, ktorý rozhodol, že konajúca sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania tejto veci. Toto uznesenie bolo ešte v ten istý deň, kedy bolo doručené Okresnému súdu Žilina, teda dňa 4. 12. 2007, doručované účastníkom a následne boli   účastníci   vyzvaní   v   rámci   prípravy   pojednávania   na   oznámenie,   či   trvajú na navrhovaných svedeckých výpovediach. Po obdržaní odpovede bol vo veci nariadený termín pojednávania na deň 28. 5. 2008.

Na základe uvedených skutočností som toho názoru, že vo veci v priebehu r. 2007 nedošlo   k   žiadnym   prieťahom,   ktoré   by   mali   byť   zavinené   Okresným   súdom   Žilina. Skutočnosti nezodpovedá ani tvrdenie právneho zástupcu sťažovateľky v podanej ústavnej sťažnosti, podľa ktorého malo byť nepravdivé tvrdenie podpredsedu Okresného súdu Žilina vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 23. 5. 2007 a síce, že spis bol postúpený na Krajský súd v Žiline. Z vyššie uvedených okolností je zrejmé, že spis bol na Krajskom súde v Žiline v období od 7. 2. 2007 do 20. 6. 2007, teda aj v období 23. 5. 2007, kedy podpredseda súdu odpovedal na podanú sťažnosť. Podľa môjho názoru za vzniknuté zdržanie pri vybavovaní tejto veci v priebehu r. 2007 je zodpovedný predovšetkým právny zástupca sťažovateľky, ktorý   dňa   27.   12.   2006   konajúcemu   súdu   doručil   nedôvodnú   námietku   na   vylúčenie konajúcej   sudkyne.   Napriek   výzve   na zaplatenie   súdneho poplatku   za   podanú námietku zaujatosti,   ktorú   právny   zástupca   sťažovateľky   obdržal   ešte   dňa   9.   1.   2007   bol   súdny poplatok   zaplatený   až   v   mesiaci   október   2007,   čo   znemožnilo   Krajskému   súdu   Žilina rozhodnúť   o   podanej   námietke   zaujatosti.   Celé   toto   obdobie   tak   možno   považovať za obdobie zbytočných prieťahov spôsobených právnym zástupcom sťažovateľky.“

Podpredseda   okresného   súdu   v podaní   z 15.   apríla   2008   a   právny   zástupca sťažovateľky v podaní z 28. apríla 2008 uviedli, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu   (3).   Ústavný   súd   (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 4 C   1030/97   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1.   Predmetom   konania je vypratanie   nehnuteľnosti   a   zdržanie   sa   zásahov do vlastníctva,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, a vec z právneho   a skutkového   hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania,   jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov konštatuje,   že   nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali   priebeh   konania   jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka   bola   v konaní   aktívna   a súčinnostná.   Pri   hodnotení   jej   správania ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu   v posudzovanej   veci   nielen   z hľadiska   sťažovateľkou   namietaných   (označených) období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho   konania po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 291/06 zo 14. decembra 2006.

Z rozboru veci vyplýva, že 12. novembra 1997 sťažovateľka podala okresnému súdu návrh,   ktorým   sa domáhala   vypratania   nehnuteľnosti   a zdržania   sa   zásahov do jej vlastníctva.   Dňa   25. marca 1998   okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorým   návrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol. Dňa 26. júna 1998 bolo okresnému súdu doručené odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Dňa 25. novembra 1998 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 7 Co 1609/98 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 20. novembra 2006 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom.   Dňa   14. decembra   2006   ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   291/06   vyslovil porušenie základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu zistil, že okresný súd vykonal tieto úkony: Dňa 20. novembra 2006 sa konala ohliadka na mieste samom.Dňa 21. novembra 2006 okresný súd určil termín pojednávania na 26. január 2007.Dňa   22.   novembra   2006   okresný   súd   vyzval   navrhovateľku   a   odporcov, aby špecifikovali adresu svedka.

Dňa 22. novembra 2006 okresný súd oznámil Obci Ď. stav konania na okresnom súde. Dňa 8. decembra 2006 okresný súd oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľky, že o námietkach voči zápisnici z ohliadky sa bude rokovať na pojednávaní 26. januára 2007.Dňa 27. decembra 2006 právny zástupca navrhovateľky podal návrh na vylúčenie zákonnej sudkyne.

Dňa 3. januára 2007 okresný súd zrušil termín pojednávania určený na 26. január 2007 z dôvodu podania námietky zaujatosti zákonnej sudkyne.

Dňa   5.   januára   2007   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   navrhovateľky na zaplatenie súdneho poplatku za podanie námietky zaujatosti.

Dňa 2. februára 2007 zákonná sudkyňa podala vyjadrenie k námietke zaujatosti.Dňa 7. februára 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o návrhu na vylúčenie zákonnej sudkyne.

Z 19. februára 2007 sa v spise nachádza úradný záznam, z ktorého vyplýva, že súdny poplatok za námietku zaujatosti nebol navrhovateľkou zaplatený.

Dňa 1. júna 2007 krajský súd prípisom vrátil spis okresnému súdu z dôvodu, že spis bol   krajskému   súdu   predložený   predčasne,   pretože   súdny   poplatok   nebol   vyrubený uznesením, ale iba výzvou.

Dňa 20. júna 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   22.   júna   2007   okresný   súd   uznesením   uložil   navrhovateľke   zaplatiť   súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti.

Dňa 12. júla 2007 právny zástupca navrhovateľky podal odvolanie proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku.

Dňa 6. augusta 2007 okresný súd uznesením zrušil uznesenie o vyrubení súdneho poplatku   z dôvodu,   že   uznesenie   malo   byť   doručené   nielen   právnemu   zástupcovi, ale aj navrhovateľke.

Dňa 11.   septembra   2007   okresný   súd uznesením   uložil   navrhovateľke   povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Dňa 12. októbra 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudkyne.

Dňa   31.   októbra   2007   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   7NcC/67/2007   rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 4. decembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 11. januára 2008 okresný súd vyzval navrhovateľku a odporcov, aby navrhli ďalšie dôkazy.

Dňa 6. marca 2008 okresný súd určil termín pojednávania na 28. máj 2008.Dňa 31. marca 2008 okresný súd vyzval odporkyňu v 3. rade, aby uviedla, či trvá na výsluchu svedka M. M., a ak áno, aby uviedla jeho adresu.

Ústavný súd zistil, že v tomto konaní došlo k neefektívnej činnosti okresného súdu, v dôsledku   ktorej   vznikli   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní.   Okresný   súd   najprv iba výzvou   zo 4.   januára   2007   vyzval   navrhovateľku   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Spis bol predložený krajskému súdu predčasne, pretože súdny poplatok sa mal určiť uznesením. Dňa 22. júna 2007 okresný súd uznesením uložil navrhovateľke zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti, avšak doručil ho iba právnemu zástupcovi, a mal ho doručiť aj navrhovateľke. Dňa 6. augusta 2007 okresný súd uznesením zrušil uznesenie o vyrubení súdneho poplatku z dôvodu, že uznesenie malo byť doručené nielen právnemu zástupcovi, ale aj navrhovateľke. Ako nečinnosť okresného súdu hodnotí ústavný súd obdobie od 5. januára 2007, keď okresný súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľky   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podanie   námietky   zaujatosti, do 11. septembra 2007, keď okresný súd uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, v trvaní 8 mesiacov. Úkony, ktoré boli vykonané   v tomto   medziobdobí,   považuje   ústavný   súd   za   neefektívne,   ktoré   mali za následok zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 1997, konštatuje, že celková dĺžka konania - takmer 11 rokov, nemôže byť považovaná   za   ústavne   akceptovateľnú   a zlučiteľnú   s medzinárodnými   záväzkami Slovenskej   republiky,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru. Nález ústavného súdu, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy, bol vydaný 14. decembra 2006. Po tomto období bola činnosť okresného súdu neefektívna a v dôsledku toho okresný súd   vec   právoplatne   ešte   vždy   neskončil.   Uvedené   okolnosti   sú   dostatočné   na to, aby oprávnili   ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľky   nebola   prerokovaná bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 bolo porušené základné právo sťažovateľky na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 4 C 1030/97 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100   000   Sk   voči   okresnému   súdu   poukazujúc najmä   na   doterajšiu   dĺžku   konania   pred okresným súdom a na opakované prieťahy zo strany okresného súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   spravodlivo   žiadať,   aby   fyzická   osoba 11 rokov   čakala   na výsledok   konania o vypratanie   nehnuteľnosti   a zdržanie   sa   zásahov do vlastníctva, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené, a to aj napriek tomu, že v tejto veci už ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, z princípov spravodlivosti a zo spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu, ústavný súd dospel k záveru, že finančné   zadosťučinenie v   sume 80 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť sťažovateľke v súlade s výrokom tohto nálezu, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením jej označených práv.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľky   si   v   podaní   z 28.   apríla   2008   uplatnil   trovy   konania   v sume   13   464   Sk za štyri úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, sťažnosť, porada s klientkou 25. apríla 2008 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu), pričom za jeden úkon si uplatnil sumu 3 176 Sk a 190 Sk režijný paušál.

Základom   na   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná   mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2007   v sume 19 056 Sk.

Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania   v sume   6   732   Sk,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   v   hodnote   po 3   176 Sk (príprava a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti).   Ďalej   ústavný   súd   podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 190 Sk. Ústavný súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za poradu s klientkou uskutočnenú 25. apríla 2008 a napísanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu, pretože tieto úkony neboli potrebné a neprispeli k ďalšiemu objasneniu veci. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008