znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 91/07-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   602/00   a postupom   Krajského   súdu   v   Prešove   v príslušnom odvolacom konaní a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô vo d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. januára 2007 doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 602/00 a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v príslušnom odvolacom konaní.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania   na   strane navrhovateľa, a to na základe návrhu „na vyslovenie neplatnosti odstúpenia od nájomnej zmluvy“ podaného 26. augusta 2000 okresnému súdu. V priebehu konania boli okresným súdom vynesené dva rozsudky, z ktorých jeden bol krajským súdom zrušený, v súčasnosti sa vec nachádza opäť v štádiu odvolacieho konania.

Podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   „v   danom   prípade   obidva   označené   súdy,   jak prvostupňový svidnícky, tak aj odvolací prešovský, porušili na môj úkor uvedené základné a ľudské právo podľa Ústavy SR i Európskeho Dohovoru, a to pokiaľ ide o výslovné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a súčasne aj o moje garantované právo na prejednanie spornej záležitosti v primeranej lehote. Súd, najmä svidnícky, pracoval po celú dobu   nesústredene,   neracionálne,   nepružne   a bol   nedôsledný   s   viacerými   pauzami dlhodobej vlastnej nečinnosti, ale aj odvolací sud až príliš dlho držal u sebe a stále ju ešte má, ako by nevedel alebo lepšie povedané ani nechcel o nej spravodlivo rozhodnúť, ani po viac ako 6-tich rokoch od jej vzniku “.

V závere   sťažnosti   sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   vo   veci   rozhodol následovným nálezom :„1./ Vyslovuje, že základné a ľudské právo I. K. K. podľa ods. 2/, čl. 48 Ústavy SR a ods.1/, čl. 6 Dohovoru o jeho ochrane postupom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu vo Svidníku v konaní vedenom u neho pod č. k. 5C 602/00, porušené bolo. 2./ Prikazuje   obidvom   porušovateľom   základného   a ľudského   práva,   aby   v   kauze o sťažovateľovej žalobe, zo dňa 26.VIII.00 ďalej konali plynule a o nej aj rozhodli bez ďalších prieťahov. 3./ Priznáva   I.   K.   K.   spravodlivé   fin.   zadosťučinenie   vo   výške   150   tis.   Sk   /slovom stopäťdesiattisíckorúnsl./, ktoré sú mu povinné spoločne a nerozdielne Okr. súd vo Svidníku   a Kr.súd   v Prešove   /prípadne   iným   podielom   podľa   miery   zavinenia/ sťažovateľovi   uhradiť   do   2-och   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto   súdneho rozhodnutia. 4./ Ukladá Okr. súdu vo Svidníku a Kr. súdu v Prešove spoločne a nerozdielne /prípadne aj iným pomerom/ uhradiť vzniklé trovy tohto súdneho konania na označený účet práv. zástupcu sťažovateľa do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodn.“.

K sťažnosti bola pripojená aj príloha „Sťažnosť na sudcov krajského súdu a predsedu okresného súdu“ z 24. marca 2003, adresovaná predsedovi krajského súdu a „ Sťažnosť na sudcov za prieťahy v konaní“ z 21. marca 2003 adresovaná predsedovi Okresného súdu Bardejov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma jej zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Podľa § 53 ods. l zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv, považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy postupu všeobecného súdu (ktorý môže   prispieť   k urýchleniu   konania,   resp.   odstráneniu   nečinnosti   súdu)   sťažnosť   na prieťahy v konaní podľa   § 17 ods.   1 zákona Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992 Zb. o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších predpisov,   resp.   po   1.   apríli   2005   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   podľa   §   62   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podanie z 21. marca 2003 označené ako „Sťažnosť...“ ústavný súd nepovažuje za vyčerpanie   uvedenej   možnosti,   pretože   sťažovateľ   v   sťažnosti   žiadnym   spôsobom nekonkretizoval konanie, v rámci ktorého malo dôjsť k zbytočným prieťahom (napr. jeho spisovou   značkou,   predmetom   konania   a   pod.).   Toto   podanie   je   navyše   adresované predsedovi Okresného súdu Bardejov, pričom sťažovateľom namietané konanie je vedené okresným súdom.

Podanie z 24. marca 2003 má obdobný charakter a všeobecný obsah. Prihliadnuc na rozsiahlu agendu vecí vedených krajským súdom nemožno od jeho predsedu očakávať, že bude vyhľadávať a následne preskúmavať každé konanie, ktorého účastníkom je sťažovateľ, aby zistil dôvodnosť podanej sťažnosti (obdobne III. ÚS 259/06).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa, nie je prípustná   pre nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych   prostriedkov   ochrany základných práv a slobôd v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a preto ju odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom   na   zjavne   bezúspešné   uplatňovanie   ochrany   základného   práva prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími nedostatkami podania vrátane otázky právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007